Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_5P-43-2011.pdf
PDF · 89.46 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/43/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. Q. S., PhD., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX-XX, t.č. A. S. XXX, C., zastúpená advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátska kancelária so sídlom v Námestove, Štefánikova 269/24, proti odporcovi: J.. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX-XX, zastúpený advokátom Mgr. Igorom Paliderom, advokátska kancelária so sídlom Zubrohlava, Klinec 215, v konaní o úprava styku s maloletými deťmi, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo, pracovisko Tvrdošín, takto
rozhodol:
I. Súd z a k a z u j e styk otca Ing. W. A. s mal. deťmi A. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. Y., nar. XX.XX.XXXX a R. R., nar. XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. O trovách štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 09.12.2011 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo, ktoré uzavrela s odporcom dňa 03.08.1996 v K., maloleté deti V. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. Y., nar. XX.XX.XXXX a R. R., nar. XX.XX.XXXX žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na výživu maloletého V. Q. a H. Y. sumou 50,- € mesačne a R. R. sumou 50,- €.
O návrhu navrhovateľky bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu z 13.11.2012 č.k. 5P/43/2011-157 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 31.07.2013 č.k. 6CoP/61/2013-188 tak, že jej manželstvo bolo rozvedené, maloleté deti V. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. Y., nar. XX.XX.XXXX a R. R., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude do budúcna zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi maloletých detí bola určená povinnosť prispievať na výživu mal. V. Q. sumou 50 € mesačne, na výživu H. Y. sumou 50,-€ mesačne a na výživu mal. R. R. sumou 40,-€ mesačne, vždy do 20. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov. Prvostupňový rozsudok v časti pokiaľ ním súd zakázal styk otca s maloletými deťmi a rozhodol o trovách konania bol krajským súdom zrušený a vrátený na ďalšie konanie.
Okresný súd v ďalšom konaní vykonal dokazovanie v zmysle intencií krajského súdu výsluchom znalkyne PhDr. B. Q. k záverom písomne podaného znaleckého posudku č. 45/2012, oboznámil sa s obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín, Odbor kriminálnej polície, Dolný Kubín sp. zn. ČVS: ORP-451/OVK-DK-2011, so závermi znaleckého posudku č. 20/2012 podaného znalkyňou Mgr. Zuzanou Tomáškovou pre účely trestného konania a tiež sa
oboznámil s obsahom znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 128/2012 vypracovaného znalcami MUDr. Svetozárom Drobom a MUDr. Jurajom Lexmannom.
Znalkyňa PhDr. Stela Jančárová vo výpovedi zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku č. 45/2012, keď po vypočutí záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Mgr. Zuzanou Tomáškovou poukázala na závažnosť vyjadrení znalkyne vo vzťahu k opisu citových postojov detí k otcovi kde sa uvádza, že sa nemožno jednoznačne vyjadriť k polarite postojov detí k otcovi. Uvedené je možné vysvetliť ako ambivalentnosť citového postoja detí k otcovi. V realite to znamená, že mal. deti A. vzhľadom na veľmi podstatnú charakteristiku otca a tou je nepredvídateľnosť jeho reakcií, nedokážu odhadnúť ako sa otec, v tej ktorej chvíli zachová, a to práve vyvoláva odmietavosť ich postoja k otcovi ako konštatovala v znaleckom posudku. Deti zneisťuje uvedená charakteristika správania otca a zvyšuje ich vnútorné psychické napätie. V tejto súvislosti poukázala na svoj znalecký posudok, kde to podrobne rozvinula. Pri znaleckom skúmaní je veľmi podstatné vyšetrenie maloletých detí, ktoré preukáže nielen úroveň ich celkového vývinu, ale tiež spôsob vnímania a prežívania sociálnych väzieb, ktoré majú rozvinuté s rodičmi a širším sociálnym prostredím. Silná citová pripútanosť k matke ako uvádzala znalkyňa Mgr. Zuzana Tomášková nemusí priamo znamenať, že deti bez korekcie preberajú jej názory. V tejto súvislosti poukázala na veľmi závažný vývinový jav a tou je heteronómna morálka dieťaťa, ktorá znamená, že dieťa sa úplne prirodzene stotožňuje s názormi okolia, v ktorom je vychovávané a až po 10 - 11 roku života si dokáže vytvárať vlastný úsudok a ide o obdobie autonómnej morálky. Z hľadiska prognózy vývinu mal. detí Bubákových treba zvážiť ich vlastný názor, ktorý aj počas znaleckého skúmania v roku 2012 deti spontánne vyjadrovali a vyjadrovali aj svoju odmietavosť ku kontaktom s otcom, čo je konštatované aj v znaleckom posudku. Pokiaľ by aj bolo realizované psychologické vyšetrenie otca, na záveroch psychodiagnostického vyšetrenia maloletých detí sa nič nezmení, pretože mal by sa klásť dôraz v prvom rade na záujmy detí. Zotrvala preto na záveroch znaleckého posudku v odpovedi na otázku č. 5, kde odporučila zvážiť zákaz styku otca s deťmi. Vo vzťahu k miere negatívneho vplyvu rodinnej disharmónie v rodine A. pre konfliktný vzťah rodičov maloletých detí uviedla, že deti boli veľmi pravdepodobne vystavené citovej frustrácii práve v dôsledku sporov rodičov aj keď nemuseli byť vystavené priamemu, neadekvátnemu správaniu sa otca voči ním samotným, žili v prostredí, kde vnímali konflikty rodičov, čo ich potenciálne mohlo traumatizovať. Ak by naďalej žili v tomto prostredí, vystavené potenciálnym neadekvátnym prejavom otca, mohla by sa u nich prežívaním a správaním rozvinúť posttraumatická stresová porucha, ktorej obrazu zodpovedá syndróm týranej osoby. Vynútený styk detí s otcom proti ich vôli by deti sekundárne traumatizoval, a preto ho nemožno v žiadnom prípade odporučiť. Ďalej znalkyňa vo vzťahu k osobnosti otca po oboznámení znaleckého posudku z odboru psychiatrie uviedla, že vyjadrenie znalcov, že zmeny v dôsledku poúrazového poškodenia mozgu sú trvalého charakteru, teda prognóza stabilizácie stavu otca je veľmi nepriaznivá, je veľmi závažným vyjadrením. Z prečítaného a oboznámeného posudku bolo zrejmé, že otec nerešpektuje psychiatrickú liekovú liečbu, čo je závažný moment a nemožno ani odhadnúť do budúcnosti ako sa jeho postoj k liečbe zmení. To je dôvod, prečo nemožno odporučiť vzhľadom na nepriaznivú prognózu jeho psychického stavu, ak by aj deti prejavili záujem o styk s otcom, stretnutie s deťmi v neprítomnosti inej osoby. Ak by maloleté deti prejavili záujem, je možné po určitom čase, keď sa stabilizuje psychický stav detí aj otca, uvažovať o možnom stretávaní sa otca s mal. deťmi na neutrálnom - chránenom prostredí, napr. krízové centrum, na pôde referátu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Vzhľadom na oboznámený znalecký posudok č. 128/2012 znalcom z odboru psychiatrie neodporučila upraviť styk otca s mal. deťmi.
Právny zástupca plniac vôľu otca, ktorý v súvislosti so skutočnosťami týkajúcimi sa jeho zdravotného stavu nechcel by sa podrobovať opätovnému znaleckému dokazovaniu vzhľadom na obdobie od vypracovania oboznámeného znaleckého posudku, ako aj vzhľadom na netraumatizovanie maloletých detí opätovnému znaleckému posudku, je ochotný prijať akékoľvek rozhodnutie súdu. Uvádzame, že otec v súčasnosti absolvuje ambulantnú psychiatrickú liečbu a naďalej má kladný citový vzťah k svojim deťom a aj k matke a je presvedčený, že vzťah mal. detí k nemu sa bude do budúcna len zlepšovať.
Kolízny opatrovník zotrval na svojich prechádzajúcich vyjadreniach, ktoré boli potvrdené výsluchom znalca o zákaze styku otca s maloletými deťmi do času, kým v dôsledku absolvovania medikamentóznej liečby otca nedôjde k stabilizácii jeho zdravotného stavu a zdravotného stavu maloletých detí a tiež do času, kým deti samé neprejavia záujem o stretnutie s otcom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len "ZoR" rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Na základe vykonaného dokazovania a to aj po jeho doplnení v smere naznačenom krajským súdom rozhodol súd o úprave styku s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 3 ZoR tak, že styk maloletých detí s ich otcom zakázal. Doplnením dokazovania výsluchom znalkyne, oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu a to najmä so znaleckými posudkami z odboru psychiatrie na otca a znalkyne Mgr. Zuzany Tomáškovej bol potvrdený doteraz zistený skutkový stav, výsledkom ktorého rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletými deťmi. Ako vyplýva z výpovede znalkyne PhDr. Stely Jančárovej pri znaleckom skúmaní je veľmi podstatné vyšetrenie maloletých detí, ktoré preukáže nielen úroveň ich celkového vývinu, ale tiež spôsob vnímania a prežívania sociálnych väzieb, ktoré majú rozvinuté s rodičmi a širším sociálnym prostredím. Maloleté deti spontánne vyjadrovali svoj odmietavý postoj týkajúci sa kontaktov s otcom, ktorý bol umocňovaný nepredvídateľnosťou jeho reakcií, v ktorej deti nedokážu odhadnúť ako sa otec, v tej ktorej chvíli zachová. Práve nepredvídateľnosť reakcií otca zhodnotená ako afektívne hostilné agresívne reagovanie na menej závažné a razantné podnety, bola skonštatovaná aj závermi znaleckého posudku z odboru psychiatria. Keďže psychologické vyšetrenie otca by závery psychodiagnostického vyšetrenia detí nezmenilo, súd je toho názoru, že boli dostatočne zistené citové väzby otca a maloletých detí, výsledkom ktorých je uložený zákaz styku. Žiaden z dôkazov vykonaných v rámci tohto konania neodporuje záverom znaleckého posudku a ani výpovedi znalca, ba naopak jeho závery o zákaze styku otca potvrdzuje. Dôkazom toho sú správy, obsah ktorých potvrdzuje, že v súčasnej situácii nie je vhodné a pre maloleté zaťažujúce čo i len náhodné stretnutie maloletých detí s ich otcom, ktorý napokon stretávanie odmietajú. Správa PhDr. Oľgy Filkovej neodporučila stretávanie sa otca s mal. H. Y., pretože by to nebolo vhodné a viedlo by k zhoršovaniu jeho symptómov, aktivácii jeho traumy a ďalej celkovej labilizácii a sekundárnej neurotizácii jeho osobnosti. Hoci tento klinický psychológ nevylúčil stretávanie sa otca s maloletým V. Q., poukázal však na to, že vynucovanie stretávania pre jeho odmietavé stanovisko by viedlo k traumatizácii. V podstate jeho závery korešpondujú so správami kolízneho opatrovníka a znalca PhDr. Stely Jančárovej v tom, že stretávanie sa otca s deťmi bude závisieť od pravidelného liečenia otca a nielen jeho verbálneho proklamovania a to aj pokiaľ ide o maloletú R.. Stretávanie sa detí H. Y. a V. Q. neodporučil napokon ani detský psychiater MUDr. Martin Naď. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti stretávania sa maloletých detí viažucej sa na zdravotný stav otca nesporne bolo preukázané správou ošetrujúcej lekárky psychiatričky MUDr. Anny Gallovej to, že otec na ambulantné psychiatrické kontroly dochádzal v termíne do 11.05.2011, t.j. ešte do dátumu opustenia spoločnej domácnosti matky a detí. Potom prestal dochádzať na kontroly, resp. bol jeden krát dňa 10.02.2012, teda až v čase po nariadení prvého pojednávania, pričom na ďalšie určené termíny kontroly sa nedostavoval a neoznámil dôvod. Doporučené lieky užíval nepravidelne, upravoval si ich dávkovanie, resp. ich neužíval. Pokiaľ aj otec prostredníctvom jeho zástupcu tvrdil, že začal s výkonom ambulantnej psychiatrickej liečby (zrejme potom, čo bol vo veci vydaný prvý rozsudok o zákaze styku otca s deťmi), užíva predpísané lieky a pravidelne sa dostavuje na kontrolu, ohľadom tohto tvrdenia nebola súdu ponúknutá žiadna aktuálnejšia správa, ktorá by potvrdzovala jeho tvrdenia a zároveň bola dôkazom o existujúcej stabilizácii psychického stavu otca. Napokon aj závermi znaleckých posudkov vypracovaných pre účely trestného konania bolo preukázané, že u otca ide o nasadajúcu už premorbídne prítomnú poruchu osobnosti, prítomné poruchy v správaní - explozívne, afektívne hostilné agresívne reagovanie na menej závažné a razantné podnety, pre ktorého tiež maloleté deti styk s otcom odmietajú.
S ohľadom na vyššie uvedenú v súčasnosti neliečenú duševnú poruchu otca a dosiaľ neprekonaný citový odpor maloletých detí k otcovi prejavujúci sa ich odmietavým postojom v súlade so znaleckým posudkom a výsluchom znalca súd styk otca s maloletými deťmi zakázal.
Len pre úplnosť súd uvádza, že do budúcna nie je vylúčené, aby po psychickom vyrovnaní sa maloletých detí s ťaživou rodinnou situáciu a po stabilizácii zdravotného stavu otca, za účelom zachovania narušených citových väzieb a na to nadväzujúcich vývinových potrieb maloletých detí, bol upravený
styk otca s maloletými deťmi tak, aby umožnil aj otcovi podieľať sa na výchove maloletých detí aj ich osobným stretávaním sa. V prvom rade bude potrebné zastabilizovať výchovné prostredie maloletých detí, v nadväznosti na to ich psychický stav a po preliečení sa otca a podrobení sa pravidelnej liečbe navodiť taký stav, ktorý by viedol k vydaniu rozhodnutia o zmene výkonu tejto časti rodičovských práv.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na ich náhradu.
O trovách štátu si súd vyhradil rozhodnutie po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej poľa § 151 ods. 3 O.s.p. aj z dôvodu, že do vyhlásenia tohto rozsudku nemal ustálenú výšku trov štátu vzniknutú v súvislosti so znaleckým dokazovaním, keďže znalec vypočutý na pojednávaní je povinný si znalečné vyčísliť v lehote do troch dní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).