Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-236-2013.pdf
PDF · 104.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/236/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľky: J. V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 7, K., proti odporcovi: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 1, K., t.č. J.A. A. X - XX, XX I., Z., P. republika, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode voči maloletým deťom: E. V., nar. XX.XX.XXXX a L. V., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/ A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo J. V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX a Q. V., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. - O. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, r o z v á d z a .
Súd na čas po rozvode z v e r u j e maloleté deti V. - E., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu každej z maloletých sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté dieťa určenej osobitným predpisom a to vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca kr ukám matky maloletých detí.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.07.2013, doplneným podaním zo dňa 07.08.2013 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu sumou 100 eur na mal. E. a sumou 70 eur na mal. L.. Otcovi navrhla povoliť styk každý druhý víkend v čase od soboty od 8.00 hod do nedele do 20.00 hod.
Návrh bol odôvodnený tým, že odporca navrhovateľku od začiatku ich vzťahu podvádzal a fyzicky napádal. Keďže však bola zamilovaná a chcela, aby spoločnú dcérku narodenú pred uzavretím manželstva vychovávali spolu, uzavreli manželstvo. Pred manželstvo žili spolu u rodičov odporcu. Po sobáši získali bývanie v ubytovni na C. ulici. Kvôli finančným problémom sa však začali zväčšovať problémy v ich manželstve. Odporca nepracoval, mal problémy so zákonom a jeho agresivita sa stupňovala. V novembri 2012 odporcu vzali na 8 mesiacov do výkonu trestu odňatia slobody. Počas týchto mesiacov navrhovateľka popri maloletých deťoch musela pracovať, aby ich uživila. Navyše mali zverenú s odporcom do náhradnej osobnej starostlivosti jeho neter. Myslela si, že odporca a jeho rodina ocenia jej starostlivosť. Po návrate však agresivita odporcu vyvrcholila. Domov prišiel nečakane,
plný zlosti, hnevu a agresivity. Po prekvapenom, ale radostnom privítaní na navrhovateľku surovo a bez slov zaútočil a to pred deťmi. Navrhovateľka utiekla s maloletou L. na rukách, pričom musela ísť aj na pohotovosť. Po tomto útoku odišla k svojej matke. Odporca ju neustále prosil o odpustenie. Ospravedlňoval sa jej a tak sa napriek nesúhlasu svojej matky, ktorá útok odporcu oznámila aj na polícii, k manželovi vrátila. Hoci policajti robili u nich námatkové kontroly, manžel ju a deti začal fyzicky a psychiky týrať. Kričal na ne, bezdôvodne ich bil. Navrhovateľke zlomil nohu v oblasti členka, ktorý si musela nechať zoperovať. Deti majú z traumatického zážitku problémy dodnes. Navrhovateľke diagnostikovali psychickú chorou Tetániu a psychický stav si v norme musí udržiavať liekmi. Od odporcu sa bála odísť, keďže mala obrovský strach kvôli jeho vyhrážkam. Zachránilo ju to, že odporcu odsúdili v Rakúsku na tri roky, kde nastúpil aj do výkonu trestu odňatia slobody. Z väzenia sa ale už navrhovateľke opäť vyhrážal. K odporcovi stratila akýkoľvek citový vzťah. Ich manželstvo nie je možné zachrániť, keďže je hlboko a trvale rozvrátené.
Odporca, ktorému bol návrh na začatie konania riadne doručený, sa k nemu žiadnym spôsobom nevyjadril.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci v neprítomnosti odporcu vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, čítaním listinných dôkazov založených do spisu a to rodnými listami maloletých detí a sobášnym listom účastníkov, potvrdeniami o príjmoch navrhovateľky, početnými lekárskymi správami, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17P 8/2009, ako aj ďalším na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom, z čoho zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 29.03.2008 v Bratislave po dlhšej známosti, keď sa z ich vzťahu ešte pred uzavretím manželstva narodila dcéra E., nar. XX.XX.XXXX. U oboch ide o ich prvé manželstvo. Už za trvania manželstva sa im narodila ďalšia spoločná dcéra L. a to XX.XX.XXXX. Ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese C. XX, pričom v obvode tunajšieho súdu má naďalej bydlisko navrhovateľka, čím je podľa § 88 ods. 1 písm. a) daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17P 8/2009-58 zo dňa 30.09.2009 bola do spoločnej náhradnej starostlivosti manželov zverená neter odporcu mal. A. V., nar. XX.XX.XXXX.
Manželstvo nebolo harmonické už od jeho počiatku, keď problémy vyvrcholili po návrate odporcu z výkonu trestu odňatia slobody v r. 2012. Odporca tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu žiadnym spôsobom nespochybnil. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľka predložila súdu viacero lekárskych správ, z ktorých súd zistil, že dňa 02.08.2012 bola o 22.12 hod vyšetrená v ambulancii centrálneho príjmu v nemocnici na Antolskej s opuchom čela. Udala, že bola hodinu pred vyšetrením napadnutá doma manželom pred dvomi deťmi, opakovane udretá do tváre, kopaná do chrbta, pričom udávala bolesti hlavy vpravo nad uchom, poruchy sluchu a zraku. Dňa 26.08.2012 o 19.43 hod bola hospitalizovaná na II. ortopedicko traumatologickej klinike so zlomeninou prostredného členka. Dňa 27.08.2012 bola operovaná, po kontrole o 6 týždňov jej bola odporučená rehabilitácia.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom napriek jeho hrubému správaniu zostávala predovšetkým kvôli deťom, ktorým chcela dopriať kompletnú rodinu. Teraz však už vie, že to bola chyba, keďže samotné deti boli svedkami odporcovho správania voči nej a hlavne staršia dcérka má z toho doposiaľ traumu. Nevidela teda žiadnu nádej na zmierenie manželov a obnovenie spolužitia. K podaniu návrhu na rozvod ju primälo to, keď po odsedení 8 mesiacov trestu odňatia slobody ju odporca po návrate do spoločnej domácnosti začal biť tak, že jej až zlomil nohu. Následne absolvovala operáciu, kedy jej bol do nohy vsadený titánový šrób, pričom následky má doposiaľ. Tiež v dôsledku tejto situácie začala navštevovať psychiatra a zostala na liekoch. Maloletá A., ktorú majú s odporcom v náhradnej osobnej starostlivosti, chce určite zostať s navrhovateľkou a preto už podala návrh na jej zverenie do jej
výlučnej náhradnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ vie, manžel je v Rakúsku odsúdený za krádež. Poctivo si nezarábal nikdy. Prispieval jej nepravidelne, pričom väčšinou ju živila jej mama a tiež jej pomáhala sestra. Odporca sa učil za kuchára, ale školu neskončil. Teraz býva navrhovateľka v byte svojej mamy, ktorej prispievala kým poberala materskú, resp. rodičovský príspevok. Od apríla je ale bez práce, evidovaná na Úrade práce, pričom ani nemala nárok na podporu a momentálne okrem príspevku na starostlivosť na mal. A. a rodinných prídavkov na tri deti nemá fakticky iný príjem. A. matka napriek rozhodnutiu súdu na jej výživu neprispieva. Po materskej krátko pracovala v M. A., s.r.o. odkiaľ však odišla v skúšobnej dobe, keďže prácu nezvládala zo zdravotných dôvodov práve kvôli šróbu v nohe. Momentálne trpí tetániou a teda celkovo nezvláda dlhšie stáť pri súčasnom strese. O sociálne dávky žiadala, avšak rozhodnú o nich až potom, čo bude mať určené výživné od otca na svoje deti. Zdravotný stav detí je dobrý, náklady na ich výživu sú bežné, primerané veku. Staršia dcéra chodí do druhej triedy základnej školy, s čím má spojené bežné výdavky, pričom školné je 20 eur na rok. Keďže je doma a osobne celodenne sa zatiaľ stará o mladšiu dcérku, ktorá zatiaľ do MŠ nechodí aj z dôvodu nedostatku financií, stravujú sa obe deti doma. S nákladmi jej stále pomáha jej mama, ktorá pracuje na živnosť v Rakúsku. Majetok vyššie hodnoty nevlastní.
Z potvrdenia o zamestnaní M.´s A. spol. s.r.o. vyplýva, že navrhovateľka pracovala v uvedenej spoločnosti od 14.01.2013 do 13.04.2013, pričom dosiahla úhrn príjmov vo výške 965,70 eur brutto.
Navrhovateľke je vyplácaný opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti od septembra 2013 vo výške 108,56 eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky na tri deti v celkovej výške 69,30 eur a rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur.
Rodičom prispievala navrhovateľka na bývanie podľa ich čestného vyhlásenia v mesiacoch apríl a máj 2013 sumou po 200 eur a v mesiacoch jún a júl 2013 po 60 eur mesačne.
Náklady spojené s výživou maloletých detí si navrhovateľka vyčíslila mesačne na sumu 200 eur na stravu, 25 eur ošatenie, 20 eur na hygienu a ďalšie ročné výdavky 100 eur na obuv, 100 eur na školu a školské potreby a 50 eur na lieky.
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákona o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine).
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a že možnosť obnovenia manželského spolužitia nie je reálna. Súd má za plne preukázané, že v súčasnosti medzi účastníkmi nedochádza k plneniu viacerých zo základných mravných postulátov, vyjadrených v ustanovení § 18 Zákona o rodine, a to k spolužitiu, rešpektovaniu dôstojnosti a vzájomnej pomoci, na dodržiavaní ktorých je založené harmonické a fungujúce manželstvo. Účastníci v súčasnosti spoločne nežijú a nevedú spoločnú domácnosť. Navrhovateľka sa kvôli hrubému zaobchádzaniu zo strany odporcu odsťahovala k svojej matke, ktorá jej poskytuje aj materiálnu pomoc. Vzhľadom na absolútne odmietavý postoj navrhovateľky, u ktorej je vzhľadom na skúsenosti s násilím zo strany odporcu prirodzený strach o svoje zdravie a tiež zdravie maloletých detí, neprichádzal do úvahy ani pokus o zmierenie manželov. Súd mal za to, že rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, keď účastníci nevytvárali pre deti zdravé rodinné prostredie, ba práve naopak ťaživá rodinná situácia, vzniknutá v dôsledku hrubého správania odporcu, musela nepriaznivo vplývať aj na psychiku maloletých detí. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval najmä dlhodobé zlé zaobchádzanie zo strany odporcu, čo v konečnom dôsledku viedlo k citovému odpútaniu sa navrhovateľky a ku skončeniu spolužitia.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 ZoR).
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (§ 28 ods. 3 ZoR).
Zasiahnuť do rodičovských práv a povinností je možné iba v prípadoch stanovených v ustanovení § 38 ZoR. Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka pre prípad rozvodu manželstva, ktorý vzhľadom na preukázané domáce násilie považovala aj v súlade so záujmami maloletých detí, odporučila tieto zveriť do osobnej starostlivosti matky, pričom otca vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody odporúčame zaviazať plnením minimálneho výživného. Styk v danom prípade odporučila neupraviť a to jednak vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody otca mimo územie Slovenskej republiky a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že vzhľadom na otcovo správanie v prítomnosti detí je v danom prípade potrebné zvažovať, či neexistuje dôvod na obmedzenie rodičovských práv otca.
V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti a preto ich zveril do jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na návrh kolízneho opatrovníka súd rozhodol tak, že matka bude súčasne zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, keď otcovi, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody bráni v reálnom výkone jeho rodičovských práv závažná prekážka pričom súčasne je jeho trvalý spôsob života taktiež možné označiť na neusporiadaný, čo zakladá aj dôvod na obmedzenie jeho rodičovských práv. Z uvedeného dôvodu súd neupravoval ani styk otca s maloletými a to napriek tomu, že zo strany otca, ktorý zostal nečinný nemal výslovnú žiadosť o jeho neupravenie. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca, pri jej určení súd musel prihliadať na jeho súčasné schopnosti a možnosti, keď je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin, ktorý nesúvisí s neplatením jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Súd nie je známe, či je vo výkone trestu pracovne zaradený, avšak aj v prípade pracovného zaradenia, vzhľadom na obmedzenú výšku zvyčajne dosahovanej odmeny odsúdených, musel vychádzať z toho, že súčasné reálne zárobkové schopnosti otcovi neumožňujú podieľať sa na výžive maloletých detí sumou vyššou než zákonným minimom, t.j. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu (aktuálne 27,13 eur na každé dieťa).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.