Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-146-2013.pdf
PDF · 79.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-15C/146/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., Benediktiho 5, Bratislava, IČO: 35 944 471, zast. Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., Pri Starej prachárni 13, proti odporcovi: I. V., bytom H., M. 5, o zaplatenie 1,32 EUR (40,- Sk) takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 16,50 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava I dňa 26.7.2006 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal ním odporcu zaplatiť mu 40,- Sk a trovy konania s odôvodnením, že odporca riadne neplatil koncesionárske poplatky.
Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 12.7.2013, voči ktorému podal odporca včas odpor. Odôvodnil ho tým, že až do prevzatia platobného rozkazu nemal vedomosť o tom, že by mal komukoľvek dlhovať poplatok za koncesionársky poplatok, od nikoho nikdy nedostal žiadnu výzvu, ani žiaden iný doklad na zaplatenie koncesionárskeho poplatku, ani výpis nedoplatkov. Už pred časom, ako vznikla žalovaná pohľadávka, odišiel do zahraničia, kde sa s občasným prerušením dlhodobo zdržiava. Počas pobytu na Slovensku sa zdržiava u svojich rodičov alebo u iných príbuzných.
Odpor bol doručený navrhovateľovi, ktorý sa však k nemu nijako nevyjadril.
Podľa § 115a ods. l O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. l O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 EUR, od toho okamihu ide o drobný spor.
V danej veci predmet sporu nepresiahol sumu 1.000 EUR, súd preto vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, prihliadajúc pritom na obsah spisu a listinné dôkazy v ňom založené.
Súd vykonal dokazovanie listinami pripojenými k návrhu a zistil:
Podľa návrhu pohľadávka Slovenského rozhlasu bola postúpená navrhovateľovi a s týmto postúpením bol odporca oboznámený listom zo dňa 20. 10. 2005 a zároveň týmto listom bola vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov ku dňu 20.9.2005 vo výške 70,- Sk na účet navrhovateľa.
Z výpisu nedoplatkov vyplýva, že nedoplatky vznikli v čase od 16.7.2003 do 16.8.2003, keď sa platil koncesionársky poplatok 30,-- Sk do augusta 2003 a následne 40,-- Sk mesačne. Navrhovateľ si uplatnil len nepremlčanú časť dlhu vo výške 40,- Sk.
Podľa § 115a ods. l O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. l O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 EUR, od toho okamihu ide o drobný spor.
V danej veci predmet sporu nepresiahol sumu 1.000 EUR, súd preto vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, prihliadajúc pritom na obsah spisu a listinné dôkazy v ňom založené.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch, rozhlasovým prijímačom alebo televíznym prijímačom sa rozumie prevádzkyschopné telekomunikačné zariadenie určené na príjem a reprodukciu rozhlasových alebo televíznych programov šírených rozhlasovými alebo televíznymi vysielačmi.
Podľa § 3 ods. 1, 6 zákona č. 212/1995 Z.z. platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve. Povinnosť zaplatiť poplatok vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí sa posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z. každý platiteľ je povinný Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu na ich výzvu preukázať splnenie povinnosti platiť poplatok.
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. každá fyzická osoba v Slovenskej republike a každá právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré nie sú platiteľmi poplatkov sú povinné vyberateľovi poplatkov na jeho výzvu preukázať dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázať skutočnosť, že nie sú vlastníkmi prijímačov alebo že nevykonávajú právo hospodárenia k prijímačom vo vlastníctve štátu.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z.z. ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť. Z predložených dôkazov súd nemal preukázané, či odporca bol povinný platiť koncesionárske poplatky, prípadne v akej výške (keď nie je uvedený ani dátum jeho narodenia) keď navrhovateľ za účelom preukázania tejto skutočnosti predložil len výpis nedoplatkov odporcu na koncesionárskych poplatkoch, ktorý však je potrebné považovať len za evidenciu Slovenského rozhlasu ako vyberateľa koncesionárskych poplatkov. Táto evidencia žiadnym spôsobom nevypovedá o právnej skutočnosti, na základe ktorej by odporcovi vznikla povinnosť platiť koncesionárske poplatky a ako taká sama o sebe nie je spôsobilá preukázať povinnosť odporcu platiť koncesionárske poplatky.
V konaní nebola preukázaná právna skutočnosť uvedená v § 7 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z., keď z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť Slovenského rozhlasu vyzvať fyzickú osobu, aby preukázala dôvod oslobodenia od povinnosti platiť poplatok podľa § 6 alebo čestným vyhlásením preukázala skutočnosť, že nie je vlastníkom prijímača. Z tohto ustanovenia vyplýva, že povinnosť preukazovania neexistencie vlastníctva prijímačov nie je v zákone konštruovaná ako aktívne iniciatívne konanie zo strany osoby, ktorá prijímač nevlastní, ale je konštruovaná ako reakcia na výzvu Slovenského rozhlasu ako vyberateľa poplatkov a teda povinnosť odporcu preukázať skutočnosť, že nevlastní rozhlasový prijímač, pretože táto povinnosť by vznikla až následne po tom, keď by Slovenský rozhlas odporcu na túto skutočnosť vyzval.
Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností návrh navrhovateľa zamietol, keď tento neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s tvrdením, že odporca bol vlastníkom rozhlasového prijímača a že v konkrétnom čase koncesionárske poplatky neplatil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za podaný odpor.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do-
ručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.
V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa
musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť
tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.
1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.