Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_2C-20-2013.pdf
PDF · 140.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/20/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s. , Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO:35 697 270, proti žalovanému S. X., K.. XX.XX.XXXX, O. O. XXX, XXX XX Z., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Jozefom Chrenkom, zamestnancom Krajského súdu v Prešove, za účasti vedľajšieho Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154 zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 234,04Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 75,04 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 25.02.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu v časti o zaplatenie 159 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 25.02.2011 do zaplatenia z a m i e t a.
Žalobca a žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 48,82 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 18.7.2012, doručenou súdu dňa 13.8.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 234 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 25.2.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 13.2.2002 uzavrel so žalovaným v postavení fyzická osoba - nepodnikateľ zmluvu č. U., a dňa 7.12.2009 zmluvu č. U., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv, žalobca vypožičal žalovanému
2ks SIM kariet, ktoré umožňujú žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM kartám bolo priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. V zmysle uzatvorenej zmluvy a jej dodatku žalobca predal žalovanému mobilný telefón značky Sony Ericsson C510 white za kúpnu cenu 1,- eur.
Žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce z predmetných zmlúv riadne a včas za obdobie 2010/10 - 2010/12, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi pohľadávka voči žalovanému vo výške 75,04 Eur titulom neuhradenia nasledujúcich faktúr, a to faktúry číslo 8791084739 vo výške 4,70 Eur splatnej dňa
11.1.2011, číslo 8791084740 vo výške 3,95 Eur splatnej dňa 11.1.2011, číslo 1008688744 vo výške 1,33 Eur splatnej dňa 11.1.2011, faktúry číslo 8790565555 vo výške 50,05 Eur splatnej dňa 7.12.2010, faktúry číslo 8790565556 vo výške 1 Eur splatnej dňa 7.12.2010, faktúry číslo 8790050141 vo výške 88,01 Eur splatnej dňa 6.11.2010, faktúry číslo 8790050142 vo výške 1 Eur splatnej dňa 6.11.2010. Žalobca zaslal žalovanému pokus o pokonávku zo dňa 10.2.2011,v ktorom vyčíslil celkovú pohľadávku za poskytnuté elektronické služby vo výške 275,04 eur, ktorú žiadal uhradiť najneskôr do 24.2.2011. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty v celkovej výške 200 eur, domáha sa žalobca nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón Sony Ericsson C510 white a to vo výške 159eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t.j. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalobca si uplatňuje i právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení.
Dňa 7.5.2013 bolo súdu doručené oznámenie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154 zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovaného.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25.3.2013 č.k. 2C 20/2013-42 bolo žalovanému uložené v lehote 15 dní písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p.. Uznesenie bolo opatrovníkovi žalovaného doručené do vlastných rúk dňa 13.11.2013. Ten sa k veci nevyjadril.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25.3.2013 č.k. 2C 20/2013-42 bol žalobca vyzvaný, aby sa vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. Uznesenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 5.4.2013.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v
ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 234,04 eur, teda jedná sa o drobný spor ( § 200ea ods. 1 O.s.p. ), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.12.2013. Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
Podľa ust. § 29 ods. 1 O.s.p., ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd mu ustanoví opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania.
Nakoľko pobyt žalovaného nebol súdu známy, zásielky súdu na poslednej známej adrese nepreberal, súd vykonal šetrenie a na základe týchto skutočností mu bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník pre toto konanie.
Opatrovník ani žalovaný sa k veci nevyjadrili.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci.
Dňa 13.2.2002 uzavrel žalobca so žalovaným v postavení fyzická osoba - nepodnikateľ zmluvu č. U., a dňa 7.12.2009 zmluvu č. U., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle
predmetných zmlúv, žalobca vypožičal žalovanému 2ks SIM kariet, ktoré umožňujú žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM kartám bolo priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. V zmysle uzatvorenej zmluvy a jej dodatku žalobca predal žalovanému mobilný telefón značky Sony Ericsson C510 white za kúpnu cenu 1,- eur. ( bod 1.2 dodatku). V zmysle dodatku k zmluve čl. 2 bodu 2.5 je užívateľ povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200 €. V bode 2.3 bola dohodnutá viazanosť zmluvou - dodatkom a to na 24 mesiacov.
Žalobca v pokuse o pokonávku zo dňa 10.02.2011 vyzval žalovanú na uhradenie sumy 75,04 € za poskytnuté elektronické komunikačné služby a zmluvnú pokutu vo výške 200 eur ( spolu pohľadávka ) v lehote do 24.02.2011. Zásielka bola uložená na pošte dňa 16.02.2011 a vrátená späť. Z prehľadu platieb žalovaného vyplýva, že žalovaný ku dňu 24.02.2011 neuhradil pohľadávku žalobcu ( existoval dlh na službách 75,04 eur a dlh na zmluvnej pokute v sume 200 eur ).
Podľa článku 2 bodu 2.3 písm. a/ dodatku k zmluve o pripojení č. U. zo dňa 7.12.2008 ( ďalej Dodatok ) účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto zmluvy užívať a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 610/2003 Z.z.
Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nezaplatenie splatnej ceny za služby nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 200 eur. Právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným porušením povinností účastníka a to v okamihu porušenia povinností účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.
Podľa článku 2 bodu 2.2 Dodatku účastník sa zaväzuje, že počas doby viazanosti , ako je táto stanovená v bode 2.3 tohto článku, bude mať aktivovaný sa SIM karte taký účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku vrátane DPH stanovená prinajmenšom na sumu 23,66 eur. Účastník neporuší svoje povinností, ak bude mať účastnícky program, resp. účastnícky program daného typu aktivovaný na SIM karte počas doby uvedenej v bode 2.3 tohto článku, ani v prípade, že výška mesačného poplatku uvedeného účastníckeho programu bude nižšia, ako suma uvedená v kolónke a teda, že počas tejto doby nebude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program s nižším mesačným poplatkom, ako je výška mesačného poplatku uvedená vyššie v tejto vete. Za porušenie záväzku účastníka podľa predchádzajúcej vety sa nepovažuje prípad, keď výška mesačného poplatku účastníckeho programu, ktorý má účastník na SIM karte aktuálne aktivovaný, klesne počas doby platnosti tohto dodatku pod sumu uvedenú v predchádzajúcej vete v dôsledku zníženia cien služieb alebo klesne počas platnosti dodatku pod sumu uvedenú v predchádzajúcej vete v dôsledku zaradenia účastníka do kategórie účastníkov tohto istého účastníckeho programu, pre ktorých je stanovená nižšia cena účastníckeho poplatku tohto istého účastníckeho programu. Aktivácia účastníckeho programu podľa prvej vety tohto bodu na SIM karte alebo aspoň žiadosť o aktiváciu tohto účastníckeho programu na SIM karte a jeho následná skutočná aktivácia je podmienkou platnosti tohto dodatku a teda aj vznik nároku na kúpu MT za kúpnu cenu.
Podľa článku 3 bodu 3.7 Dodatku účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bode 2.2.,2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo
používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 5 ods.7 cit. zák. účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa § 42 ods.1 písm. a) cit. zák. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods.2 písm. b) cit. zák. účastník má právo na poskytnutie verejnej služby rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.
Podľa § 42 ods.4 písm. a) a b) cit. zák. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) a e) cit. zák. podnik môže od zmluvy o pripojení odstúpiť, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti a opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia Dodatku ) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovanej výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. V čase omeškania so zaplatením bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 %, teda výška úroku z omeškania činí v tomto prípade 9 % ročne.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a k tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmú ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Predmetom konania je suma 234,04 eur s príslušenstvom predstavujúca nezaplatené poskytnuté telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom vo výške 75,04 eur a časť uplatnenej náhrady škody v súlade s ust. čl. 3 bod 3.7 Dodatku vo výške 159,- eur a náhrada trov konania.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané
podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali".
Je nepochybné, že žalobca právo na zaplatenie žalovanej sumy odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou o pripojení č. U., a zmluvou o pripojení č. U., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv, žalobca vypožičal žalovanému 2ks SIM kariet, ktoré umožňujú žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM kartám bolo priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. V zmysle uzatvorenej zmluvy a jej dodatku žalobca predal žalovanému mobilný telefón značky Sony Ericsson C510 white za kúpnu cenu 1,- eur. V zmysle dodatku k zmluve čl. 2 bodu 2.5 je užívateľ povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 200 €. V bode 2.3 bola dohodnutá viazanosť zmluvou - dodatkom a to na 24 mesiacov.
V bode 3.7 bola dohodnutá náhrada škody predstavujúca rozdiel trhovej ceny mobilného telefónu a kúpnej zľavnenej ceny mobilného telefónu v prípade porušenia povinností v bode 2.2 ( užívanie služieb počas doby viazanosti ), 2.3. a 2.4. Je zrejmé, že žalobca žalovanej telekomunikačné služby dodával a ich aj vyúčtovával faktúrami a že žalovaná v dobe viazanosti služby aj využívala. Z prehľadu faktúr a prehľadu poplatkov bolo zistené, že žalovaná nezaplatila načas faktúry za služby poskytnuté žalobcom v mesiaci 10/ 2010 až 12/2010 v celkovej výške 75,04 eur.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 75,04 € predstavujúce neuhradené služby. Keďže sa žalovaný so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, keď neuhradil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, vznikol mu povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 9 % ročne od 25.02.2011 do zaplatenia, pričom prvým dňom omeškania je v tomto prípade deň nasledujúci po dni určenom na zaplatenie dlžnej sumy v pokuse o pokonávku zo dňa 10.02.2011 .
Súd sa však v tomto rozhodnutí musel zaoberať aj nárokom žalobcu ( ohľadne sumy 159,- eur s prísl. ) a to z titulu náhrady škody, ako rozdielu medzi poskytnutou cenou mobilného telefónu a trhovou cenou.
Ak by sa pôvodne žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty súd by ju vzhľadom na znenie § 53a ods. 1 OZ nepriznal, nakoľko slovenské súdy už opakovane právoplatne judikovali neprijateľnosť takýchto zmluvných podmienok a § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Súd takúto dojednanú zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú podmienku a tým pádom neplatnú. Avšak žalobca v tejto časti žiadal náhradu škody danú čl. 3 bod. 3.7 Dodatku ( suma 159 eur ).
Je potrebné uviesť, že rovnako ustanovenie článku 3 bodu 3.7 Dodatku k zmluve je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalobca nemá právo na náhradu škody o ktorú svoj nárok v tomto konaní opiera. Obaja účastníci uzavreli dňa 7.12.2009 dodatok k zmluve o pripojení, ktorej náležitosti sú uvedené v § 42 zákona č. 610/2003 Z.z., pričom žalobca predal žalovanému mobilný telefón za kúpnu cenu 1 euro, čo možno právne posúdiť ako platne uzavretú kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (aj podľa jej obsahu aj označenia ). Súd nepozná inštitút podmienečne poskytnutej zľavy z kúpnej ceny, ako to uvádza žalobca. Na kúpnej cene 1 € sa účastníci dohodli dobrovoľne a takto určená kúpna cena je rozhodujúca ako jedná z podstatných náležitosti platne uzavretej kúpnej zmluvy ohľadne vyššie uvedeného mobilného telefónu, ktorý žalobca poskytol žalovanému, bez ohľadu na jeho námietky zvýhodnených služieb či cien. Nedodržaním povinnosti platiť za služby vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie týchto služieb ( ktoré sú predmetom žaloby ) a samozrejme aj nárok na náhradu škody, pokiaľ by žalovaný svojim konaním škodu žalobcovi, za podmienok uvedených v zákone, spôsobil. Samotný článok 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení však žalobcovi, ako dodávateľovi v zmysle § 52 OZ, nad rámec zákona umožňuje požadovať náhradu škody od žalovaného, ako spotrebiteľa, a to výlučne z toho dôvodu, že nedodržal svoj záväzok uhrádzať za služby spojené s užívaním bez splnenia zákonných náležitosti. Škoda má spočívať v rozdiele medzi trhovou cenou mobilného telefónu ( 160 eur ) a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny
2C 20/2013-76
mobilného telefónu ( 1 € ), teda v tomto prípade sume 159 eur. Pre náhradu škody je potrebné splniť niekoľko podmienok. V prvom prípade musí existovať škoda ako majetková ujma. Rovnako musí existovať porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu), existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Tieto atribúty práva na náhradu škody sú zákonnými atribútmi, za akých škoda vzniká a po splnení ktorých ju možno s úspechom požadovať. Žalobca si v tejto spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola vopred pripravená a ktorej obsah žalovaný nemohol ovplyvniť, v článku 3.7 prispôsobil nárok na náhradu škody tým, že stanovil podmienky jej vzniku bez ohľadu na zákon. Akýmkoľvek porušením povinností vzniká žalobcovi nárok na náhradu škody minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny. Ako už bolo vyššie uvedené, kúpna cena bola určená, platne dohodnutá a bezpodmienečná. Žalovaný si nemohol byť vedomý niečoho, čo právne neexistuje. V dôsledku toho ani nemohol porušiť akúkoľvek právnu povinnosť, vzťahujúcu sa ku kúpnej cene nadobudnutého mobilného telefónu. Zároveň nemôže byť z platného právneho úkonu spôsobená škoda, ako to naznačuje žalobca v predmetnom ustanovení dodatku, pretože keď bola kúpna zmluva uzavretá platne ( čo nebolo spochybnené), tak akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti sa nemôže vzťahovať na takúto platne uzavretú dohodu. Je nepochybné, že žalobca tým, že predal žalovanému mobilný telefón za oveľa nižšiu cenu, než za akú mohol tento mobilný telefón predať na trhu, prerobil, je však zároveň nepochybné, že takéto znížené ceny boli sofistikovaným zámerom žalobcu zaviazať si účastníkov na dobu 24 mesiacov a počas tejto doby v závislosti od účastníckeho programu poskytovať služby za minimálnu cenu ( v tomto prípade 23,66 eur mesačne), čo v konečnom dôsledku vyrovnalo nielen cenu, za akú bolo koncové zariadenie jednotlivým účastníkom predané, ale bezpochyby prinieslo žalobcovi zisk, ktorý sa takýmto spôsobom snažil získať.
Predmetné ustanovenie článku 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení však obchádza zákon ohľadne existencie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody a ako také je neplatné nielen pre obchádzanie zákona, ale aj s ohľadom na to, že sa jedná o nepovolenú a teda neprimeranú zmluvnú podmienku. Nárok na náhradu škody, ktorú žalobca odvíja od toho, že žalovanej bol poskytnutý mobilný telefón v
oveľa nižšej, než trhovej cene, za podmienky, že neporuší zmluvné povinnosti, teda neexistuje a súd ho žalobcovi nemôže priznať.
Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody v sume 159,- eur s príslušenstvom zamietol ( teda v prevyšujúcej časti ).
O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 2 v spojení s ustanovením § 151 odsek 1 a § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže v danej veci si žalovaný trovy konania neuplatnil, súd sa jeho prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberal. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne ( neúspech nebol v nepatrnej časti ), preto súd vyslovil, že ani on nemá nárok na náhradu trov konania ).
Trovy konania si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vedľajší účastník. Trovy konania si právny zástupca vedľajšieho účastníka vyčíslil v sume 78,50 eur. Vychádzal pritom z hodnoty veci - uplatnenej náhrady škody vo výške 159,- eur. O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného a žalobcu zaviazal na ich úhradu ( žalovaná bola v tejto časti konania úspešná ).
V zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. advokátovi patrí odmena za úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 24.04.2013 ( § 10 ods.1, §14 ods.1 písm. a) cit. vyhl. ), 2. písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 6.12.2013 ( § 10 ods.1, §14 ods.1 písm. b) cit. vyhl.), za úkon právnej služby 16,60 eur a paušál 2 x 7,81 eur ( 2013), spolu 48,82 eur. Preto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného na trovách konania - na trovách právneho zastúpenia sumu 48,82 eur, ktoré je žalobca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.