Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Co-368-2013.pdf
PDF · 99.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/368/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľa: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z., B. XXXX/X, proti odporcovi: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z., B. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Marcelom Habrmanom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Tajovského 12, o zníženie výživného na návrh navrhovateľa a o zvýšenie výživného na návrh odporcu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/123/2013-89 zo dňa 23. júla 2013 v napadnutej zamietajúcej časti výroku o zamietnutí návrhu odporcu na zvýšenie výživného, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti výroku o zamietnutí návrhu odporcu na zvýšenie výživného a v časti výroku o trovách konania účastníkov p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 30.4.2013 domáhal zníženia výživného na odporcu na sumu 20 eur mesačne dôvodiac tým, že je nezamestnaný, jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi, od decembra je dlhodobo práceneschopný po operácii zranenia ľavého predkolenia.
Odporca sa vzájomným návrhom zo dňa 16.5.2013 domáhal zvýšenia výživného na sumu 220 eur mesačne od 1.6.2013 dôvodiac tým, že nastúpil na strednú školu, čím sa zvýšili jeho náklady na štúdium, ako aj na ostatné potreby. Poukázal na to, že navrhovateľ pred dvoma rokmi obdržal príjem z dedičstva vo výške cca 20.000 eur, pravidelne navštevuje pohostinstvá, na alkohol a cigarety minie mesačne sumu cca 400 eur a dlhodobo si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného (navrhovateľa na odporcu) a zároveň zamietol vzájomný návrh odporcu na zvýšenie výživného (na odporcu zo strany navrhovateľa). O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trovu konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ako aj zistený skutkový stav veci, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh navrhovateľa, ako aj vzájomný návrh odporcu neboli dôvodne podané.
Súd prvého stupňa mal za preukázané z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 17P/49/2009, že rozsudkom č. k. 17P/49/2009-23 zo dňa 6.3.2009 bola zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa na odporcu /v tom čase maloletého/ zo sumy 1.000-Sk mesačne na sumu 63 eur mesačne od 01.01.2009. Súd prvého stupňa vychádzal pri určení výživného 63 eur mesačne z príjmu matky odporcu
z pracovného pomeru vo výške 298,74 eur mesačne a z príjmu navrhovateľa z pracovného pomeru vo výške 248,95 eur mesačne, ako aj z tých skutočností, že navrhovateľ sa s odporcom (synom) nestýkal, výživné platil nepravidelne, nad rámec bežného výživného odporcovi ničím neprispieval, splácal pôžičku na kúpu televízora v mesačných splátkach vo výške 36,51 eur mesačne. Ďalej mal za preukázané, že v súčasnej dobe navrhovateľ býva u svojich rodičov (v trojizbovom byte rodičov), rodičia navrhovateľa poberajú starobný dôchodok, v čase trvania pracovného pomeru im prispieval na domácnosť sumou 150 eur mesačne, v súčasnej dobe prispieva rodičom na domácnosť sociálnou dávkou, ktorú poberá. Mal za preukázanú zmenu pomerov na strane odporcu v tom, že odporca je študentom strednej školy (v školskom roku 2013/2014 nastúpi do 4. maturitného ročníka) a v tom, že od poslednej súdnej úpravy výživného uplynula dlhšia doba, s čím má odporca spojené na zvýšené výdavky. Poukázal na to, že výška týchto výdavkov musí byť primeraná schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Mal za preukázané, že matka odporcu dosahuje v pracovnom pomere PMZ netto 353,55 eur. Navrhovateľ ukončil pracovný pomer u posledného zamestnávateľa -Sklenárstvo SGS, s.r.o., Nové Zámky dohodou dňom 31.01.2012. Dosiahol PMZ netto za obdobie január 2011 až január 2012 vo výške 242 eur. Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa mal za preukázané, že zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer s navrhovateľom dohodou pre požívanie alkoholu zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ je od 01.02.2012 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie ÚPSVaR. Rozhodnutím ÚPSVaR zo dňa 11.02.2013 mu bola zvýšená dávka a príspevok na sumu 97,19 eura od 01.01.2013. Navrhovateľ je od 23.12.2012 práceneschopný, od 01.01.2013 má nárok na ochranný príspevok vo výške 34,69 eur. Do januára 2013 poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. Navrhovateľ v roku 2010 nadobudol finančnú hotovosť 11.000 eur odpredajom podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktorú nadobudol titulom dedičstva, pričom tvrdil, že časť týchto finančných prostriedkov vo výške 7.000 eur použil na rekonštrukciu a nákup zariadenia bytu, v ktorom býva s matkou a jej manželom, ktoré výdavky súd vo veci zohľadnil ako odôvodnené náklady navrhovateľa a mal za to, že zvyšná suma 4.000 eur, ako aj ďalšie finančné prostriedky získané titulom dedičstva, predstavujúce príjem navrhovateľa, by po rozpočítaní predstavovali príjem navrhovateľa mesačne v sume 200 eur. Ďalej mal za preukázaný ďalší príjem navrhovateľa, keď tento v konaní potvrdil, že jeho sestra mu vyplatila sumu 3.500 eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2013 za časť podielu z bytu, ktorý by mal nadobudnúť titulom dedenia po matke, ktorá suma by po rozpočítaní predstavovala príjem navrhovateľa v sume 291 eur mesačne.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného nebol dôvodne podaný dôvodiac negatívnym postojom navrhovateľa pri plnení si pracovných povinnosti, v dôsledku ktorého bol s navrhovateľom rozviazaný pracovný pomer, preto súd vychádzal vo veci z príjmu navrhovateľa vo výške 242 eur mesačne, ktorý príjem dosahoval v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, ako aj z ďalších preukázaných jednorazových príjmov navrhovateľa, ktoré po rozpočítaní predstavovali príjem navrhovateľa vo výške 208 eur a 291 eur mesačne. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že z týchto celkových príjmov by navrhovateľ bol schopný platiť výživné v doposiaľ určenej výške 63 eur mesačne. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľ nepoprel, že požíval alkoholické nápoje, míňal finančné prostriedky na cigarety. Súd prvého stupňa nemal za preukázané tvrdenie navrhovateľa, že prispieva matke na domácnosť dôvodiac tým, že je nelogické, aby navrhovateľ jednak financoval rekonštrukciu bytu matky a nákup nového zariadenia v pomerne vysokej sume a jednak prispieval na polovicu nákladov na bývanie v byte, v ktorom býva jeho matka a jej manžel. Súd prvého stupňa návrh odporcu na zvýšenie výživného z rovnakých dôvodov zamietol, napriek preukázanej zmene pomerov na strane odporcu dôvodiac tým, že určené výživné je primerané finančným možnostiam navrhovateľa a odzrkadľuje životnú úroveň oboch rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku / ďalej len OSP/.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca v časti, v ktorej súd zamietol jeho návrh na zvýšenie výživného. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, tak, že zaviaže navrhovateľa prispievať na jeho výživu sumou 220, eur mesačne od 01.06.2013. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že od poslednej súdnej úpravy výživného vykonanej v roku 2009 došlo k zmene pomerov na jeho strane súvisiacich najmä s jeho vekom, zvýšenými nákladmi na štúdium, najmä s poukazom na posledný maturitný ročník, ktorý navštevuje a má záujem navštevovať vysokú školu, ako aj s poukazom na jeho záujmy a voľno-časové aktivity. Ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v roku 2011 nadobudol finančnú hotovosť 11.000 eur - sumu, za ktorú previedol svoj spoluvlastnícky podiel o výške 1/3 na nehnuteľnostiach, ktoré
nadobudol dedením podľa Osvedčenia o dedičstve č.k. 16D 1559/2009. Navrhovateľ tvrdil, že časť z týchto prostriedkov vo výške 7.000 eur použil na rekonštrukciu bytu a na nákup zariadenia bytu, ktorý nie je v jeho vlastníctve, v ktorom býva jeho matka so svojim manželom, avšak nepreukázal súdu dôkazy o svojich tvrdeniach, napriek tomu ich súd uznal za pravdivé, hoci neuviedol v odôvodnení rozsudku na základe čoho považoval tieto tvrdenia za preukázané. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ za nehnuteľnosti, ktoré nadobudol titulom dedenia podľa Osvedčenia o dedičstve č.k. 16D 1559/2009 a ktoré následne predal podľa notárskej zápisnice N492/2010, nadobudol okrem sumy 11.000 eur aj 1/3 z hotovosti, ktorá bola vyplatená pred podpisom notárskej zápisnice v sume 5.000 eur, z čoho 1/3 je 1.666 eur. Okrem toho podľa Osvedčenia o dedičstve č.k. 16D 1559/2009 nadobudol aj terminovaný účet zo zostatkom 1.000 eur. Navrhovateľ okrem nadobudnutia finančnej hotovosti vo výške 13.666 eur potvrdil súdu aj skutočnosť, že od svojej sestry nadobudol hotovosť vo výške 3.500 eur, ako prvú splátku ceny za svoj podiel na nehnuteľnosti, ktorá bude v budúcnosti predmetom dedenia, pričom navrhovateľ tento svoj podiel prenechá svojej sestre, pričom jeho sestra mu už teraz za tento podiel vyplatila spomenutú sumu, ktorá nie je konečnou. Teda mal za to, že majetkové pomery navrhovateľa umožňujú prispievať na jeho výživu vyššou sumou, než je suma 63 eur určená súdom v roku 2009, kedy mal navrhovateľ príjem 248,95 eur. Vzhľadom na to, že posledný zamestnávateľ navrhovateľa skončil s navrhovateľom pracovný pomer pre používanie alkoholických nápojov, súd by analogicky podľa druhej vety § 75 ods. 1 Zákona o rodine mal na tento príjem hľadieť tak, ako by ho navrhovateľ nestratil. Okrem toho mal súd za preukázané, že ak by rozpočítal príjem navrhovateľa získaný z dedičstva a od sestry navrhovateľa na mesiace, jeho príjem by predstavoval mesačne sumu vo výške 200+291= 491 eur. V uvedenom výpočte nie je zarátaný jeho príjem zo zamestnania 242,00 eur, ktorý navrhovateľ stratil vlastnou vinou, reálny príjem 1.666 eur za predané nehnuteľnosti, príjem 1.000 eur z terminovaného účtu a predpokladané ďalšie príjmy od svojho súrodenca za budúci prevod vlastníctva bytu. Výška súčasného výživného 63,00 eur v žiadnom prípade nepokrýva všetky jeho náklady na odôvodnené potreby, keď iba výdavky na stravu sú vo výške 150 eur mesačne, nehovoriac o ďalších nevyhnutných nákladoch súvisiacich s hygienickými potrebami, oblečením a obutím.
Navrhovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že skutočnosti uvedené v odvolaní sa nezakladajú na pravde. V odvolaní je uvedené, že obdržal celkom sumu 13.166 eur, čo nie je pravda, pretože obdržal len sumu 12.000 eur. Čo sa týka terminovaného účtu zo zostatkom 1.000 eur, z tejto sumy boli uhradené nedoplatky poručiteľa, ktoré mal v súvislosti s užívaním bytu. Sumu 3.500,00 eur od sestry obdržal ako pôžičku a nie z titulu podielu k predmetnej nehnuteľnosti. Tvrdenie, že bude mať zabezpečený príjem od sestry aj do budúcnosti nie je pravdivé, pretože nikto nemôže vedieť, či jeho sestra v budúcnosti bude mať finančné prostriedky. Jednorazové obdržanie tejto sumy nemôže byť dôvodom na zvýšenie výživného, ktoré je povinný hradiť mesačne. Uviedol, že jeho pravidelným mesačným príjmom je aj naďalej dávka v hmotnej núdzi 97,19 eur a keďže je nezamestnaný, z tejto sumy si hradí základné potreby a výživné. Je si vedomý, že výživné 63 eur je povinný platiť aj v prípade, že jeho príjem by bol iba 62,53 eur a doposiaľ stanovené výživne v plnom rozsahu uhradil. Zdôraznil, že svoje záväzky voči odporcovi tiež uhradil zo sumy 3.500 eur. Poukázal na to, že si zamestnanie hľadá, robí všetko preto, aby sa jeho finančná situácia zlepšila a vyživovacej povinnosti sa nevyhýba.
Krajský súd Nitra ako odvolací súd / § 10 ods. 1 OSP/ preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné ho potvrdiť ako vecne správny v napadnutých častiach podľa § 219 ods.1 OSP, keď odvolanie odporcu nebolo dôvodné.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku iných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávneného potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby, napr. druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti príp. majetkové pomery a počet vyživovacích povinností.
V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej stanovené výživné je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, pričom stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, musí sa to premietnuť i pri úprave vyživovacej povinnosti, pričom zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na začatie konania, prípadne môže súd začať konať aj bez návrhu podľa § 163 ods. 2 OSP, ktoré konanie môže skončiť novou súdnou úpravou výživného.
Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Súd prvého stupňa na základe úplne zisteného skutkového stavu veci dospel k správnemu právnemu záveru, že na strane oboch účastníkov došlo od poslednej súdnej úpravy výživného k zmene pomerov. Na strane odporcu došlo k zmene pomerov v tom, že je študentom strednej školy a v školskom roku 2013/2014 nastúpi do 4. maturitného ročníka, s čím má spojené aj zvýšené výdavky v súvislosti so štúdiom, rovnako má zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, záujmové aktivity, keďže od poslednej súdnej úpravy výživného uplynula dlhšia doba, čím vzhľadom na vyšší vek odporcu došlo k nárastu všetkých jeho životných nákladov. Na strane navrhovateľa došlo k zmene pomerov v tom, že navrhovateľ ukončil pracovný pomer u posledného zamestnávateľa - Sklenárstvo SGS, s.r.o., Nové Zámky dohodou dňom 31.01.2012, u tohto zamestnávateľa naposledy dosahoval PMZ netto vo výške 242 eur, pričom však z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa vyplýva, že zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer s navrhovateľom dohodou pre požívanie alkoholu zo strany navrhovateľa. V konaní bolo ďalej preukázané, že navrhovateľ je od 01.02.2012 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR. Do januára 2013 poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur. Navrhovateľ od 01.01.2013 poberá dávku a príspevok v sumu 97,19 eura, pričom od 23.12.2012 je práceneschopný a od 01.01.2013 má nárok na ochranný príspevok vo výške 34,69 eur.
Napriek vyššie uvedeným preukázaným skutočnostiam na strane navrhovateľa, ktorý je nezamestnaný a sociálne odkázaný, súd prvého stupňa v danej právnej veci vecne správne vychádzal z jeho príjmu z obdobia pred zmenou pomerov, teda z jeho príjmu u posledného zamestnávateľa, keď v konaní bolo
preukázané, že navrhovateľ sa vzdal bez vážneho dôvodu svojho zamestnania a teda príjmu z tohto zamestnania /§ 75 ods.1 druhá veta Zákona o rodine/.
Teda je nesporné, že na strane oboch účastníkov došlo k zmene pomerov, keď v konaní boli preukázané také skutočnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, ktoré však neodôvodňujú potrebu zníženia vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporcu a zároveň neodôvodňujú ani potrebu zvýšenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporcu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnené potreby odporcu sú limitované i schopnosťami a možnosťami jeho rodičov, teda i navrhovateľa ako rodiča, pričom v danej právnej veci bolo preukázané, že reálne schopnosti navrhovateľa sú obmedzené a potom sú odôvodnené iba bežné potreby odporcu ako dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka, i poukazom na výšku zvýšeného príjmu matky odporcu oproti času predchádzajúcej súdnej úpravy výživného.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovažoval finančné príjmy navrhovateľa nadobudnuté titulom Osvedčenia o dedičstve č.k. 16D 1559/2009-36 zo dňa 29.7.2010, nadobudnuté predajom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti podľa notárskej zápisnice N 492/2010 zo dňa 3.12.2010 / nadobudnutý titulom rozhodnutia č.k. 16D 1559/2009-36 zo dňa 29.7.2010/, nadobudnuté titulom kúpnej zmluvy zo dňa 13.6.2013 za taký príjem navrhovateľa, z ktorého možno vyvodzovať čistý príjem rodiča za účelom určenia, resp. zvýšenia vyživovacej povinnosti stanovenej podľa zásad uvedených v § 62 a § 75 ods.1 Zákona o rodine, keďže tieto príjmy predstavovali len jednorazové, ojedinelé a nepravidelné príjmy navrhovateľa, ktoré, i s poukazom na ich výšku a reálne použitie, nemali podstatný vplyv na celkové majetkové pomery navrhovateľa, ktorý je nemajetný.
Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že doposiaľ určená výška výživného je v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom veci.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti i s prihliadnutím na tú skutočnosť, že navrhovateľ nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, s prihliadnutím aj na celkové majetkové pomery navrhovateľa odvolací súd dospel k záveru, že je v zárobkových schopnostiach a možnostiach navrhovateľa, aby sa podieľal na zvýšených všetkých odôvodnených potrebách odporcu sumou doposiaľ určeného výživného vo výške 63 eur mesačne. Táto výška výživného je primeraná zárobkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom navrhovateľa, ktorá síce nepostačuje na krytie zvýšených všetkých odôvodnených potrieb odporcu, na ktorých zvýšených potrebách odporcu sa môže čiastočne podieľať aj matka odporcu, s prihliadnutím na zvýšený príjem matky odporcu oproti času predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, ktorá sa tiež vo zvýšenej miere môže podieľať na plnení vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi.
Odvolací súd ďalej poukazuje, že doposiaľ určené výživné navrhovateľa na odporcu spolu s rodinnými prídavkami a spolu s vyživovacou povinnosť zo strany matky odporcu, bude primerane kryť potreby odporcu tak, aby životná úroveň navrhovateľa a odporcu bola rovnaká.
S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 OSP a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu trovy odvolacieho konania nevznikli.
Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.