Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26S-26-2013.pdf
PDF · 78.93 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/26/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zastúpený spoločnosťou Bardač s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: Obec Šarovce, so sídlom Šarovce 128, 93 552 Šarovce, IČO: 30 75 21, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, jednohlasne takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 25.06.2013 sa žalobca domáhal, aby súd po preskúmaní zákonnosti postupu a fiktívneho rozhodnutia žalovaného, jeho rozhodnutie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že obec Šarovce je vzhľadom na svoje postavenie podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca požiadal žalovaného e-mailom zaslaným dňa 27.03.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. V súlade s § 22 ods. l zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods. l zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 71/1967 Zb.") a pre vylúčenie pochybností o identite odosielateľa bola táto e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Vzhľadom na to, že žiadosť bola zaslaná e- mailom, bola doručená žalovanému technicky vykonateľným spôsobom.
Žalovaný v zákonom ustanovenej lehote ôsmych pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti dňa 27.03.2013, t.j. najneskôr do 10.04.2013 požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám. V súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. preto došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo dňa 13.04.2013.
Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom toto rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca žalovanému e- mailom dňa 25.04.2013, pričom aj toto podanie bolo pre vylúčenie pochybností o identite odosielateľa podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Vzhľadom na to, že odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol, má sa podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto napadnutého rozhodnutia sa považuje deň 12.05.2013.
Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a to tým, že žalovaný odmietol žalobcovi prístup k informáciám bez toho, aby mal na to zákonnú oporu. V neposlednom rade tým žalovaný zasiahol aj do práva na informácie zaručeného čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalobca má za to, že hlavnými dôvodmi nezákonnosti je skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Informácie požadované žalobcom nespadajú do rámca § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože nešlo o utajované skutočnosti, skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodné tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie, ku ktorým možno prístup obmedziť podľa § 11 zákona č. 211/2000 Z.z.. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie v rozpore s § 3 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z., keďže požadovanými informáciami žalovaný disponuje a súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. Je preto daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
Žalobca má za to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia mal žalovaný postupovať v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z., čím sa dôsledne neriadil. Inými slovami, ak bol žalovaný toho názoru, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám požadovaným v žiadosti, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967, umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3, resp. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré je v celom rozsahu nepreskúmateľné.
V dôsledku vyššie uvedeného je podľa názoru žalobcu daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods.2 písm. a) a d) OSP a vrátenie veci na ďalšie konanie žalovanému.
Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.09.2013 žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že dňa 27.03.2013 na ich všeobecnú mailovú adresu bola doručená žiadosť s prílohou o poskytnutie informácií, ktorú dostupným serverom nedokázali otvoriť. Dňa 25.04.2013 im bol zaslaný ďalší mail z CEI, ktorý znovu obsahoval prílohu, ktorú nebolo možné otvoriť žiadnym dostupným serverom, ktorý obec používa. Ďalej poukázal na to, že obec obdrží nie malé množstvo mailov, z toho cca 10% tvoria rôzne žiadosti o spoluprácu, dotazníky, prípadne žiadosti štátnych orgánov z rôznych oblastí výkonu prenesených kompetencií, ktoré obec zabezpečuje. Na všetky doručené žiadosti obec reaguje a riadne vybaví. Ako vyplýva z uvedeného, obec si doteraz nepotrebovala zabezpečiť softvér na šifrovanie elektronického podpisu o otváranie žiadostí s týmto podpisom. Taktiež jej táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho zákona. Žalovaný mal za to, že pokiaľ by žalobca mal vážny záujem o poskytnutie informácií, mohol tak urobiť obyčajným mailom. Odpovede na otázky o počte obyvateľov a rozlohe obce sú verejne prístupné, preto žalovaný nerozumie z akých dôvodov boli takéto otázky v prílohe zašifrované. Čo sa týka druhej časti žiadosti o sprístupnenie informácie, konkrétne zoznamu území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, na tieto otázky nie je obec ani kompetentná odpovedať, nakoľko vyjadrenia k týmto otázkam poskytuje Štátna ochrana prírody a krajiny, ku ktorej územie patrí a za poplatok 66,- eur za každú žiadosť. Žalobcovi podľa názoru žalovaného zrejme nešlo o získanie informácií, ale poukázanie na znenie zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám.
Žalovaný súdu administratívny spis v predmetnej veci nezaslal, nakoľko tento ani nevedie.
Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250 ods. 4 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu v správnom konaní je žalovaný správny orgán, ktorý rozhodol o poslednom stupni.
Podľa § 2 ods. 1 zák.č.211/2000 Z. z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa § 18 ods. 3 cit. zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.
Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že zaslal žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácie a to e-mailom zo dňa 27.03.2013, pričom žalovaný na túto žiadosť nereagoval, čím vydal fiktívne rozhodnutie. Podobne žalobca postupoval aj pri podávaní odvolania proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré mal podávať e- mailom dňa 25.04.2013.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 Z. z. v ustanovení § 19 ods. 2 zveruje rozhodovanie podľa zák. č. 211/2000 Z. z. obecným úradom, ktorý v tomto prípade koná za obec ako jej výkonný orgán (§ 16 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb).
V prípade odvolania podaného voči rozhodnutiu obecného úradu (aj fiktívnemu) je odvolacím orgánom v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z. starosta obce (primátor).
V tejto časti konania je preto starosta obce správny orgán (§ 13 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb.) rozhodujúci o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.
Starosta obce je teda správnym orgánom, ktorý rozhodoval v poslednom stupni.
Vychádzajúc z obsahu cit. ustanovení je potrebné prijať záver, že ak by aj súd pripustil, že žalobca zákonným postupom požiadal žalovaného o sprístupnenie informácií podľa zák. č. 211/2000 Z. z. (táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola, nakoľko žalobca nepreukázal či bola obsahom jeho e-mailového podania zo dňa 27.03.2013 skutočne žiadosť o poskytnutie ním tvrdenej informácie), je potrebné uviesť, že žaloba nesmerovala proti správnemu orgánu (starostovi obce), ktorý mal rozhodovať v poslednom stupni a teda žaloba smerovala voči subjektu, ktorý nebol pasívne legitimovaný. Napokon, aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Šži 3/2011, na ktoré sa žalobca vo svojej žalobe odvoláva (str. 3 žaloby), vyplýva, že žalovaným v tomto konaní bol primátor mesta Skalica Ing. Stanislav Chovanec.
V tejto súvislosti súd dodáva, že bolo na žalobcovi koho za žalovaného označí, ale z ust. § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. jednoznačne vyplýva, kto rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam obecných úradov v zmysle cit. zák. a teda zákon kogentne stanovuje a špecifikuje starosta obce ako správny orgán, ktorý v predmetnej veci rozhoduje v poslednom stupni a teda mal byť v zmysle ust. § 250 ods. 4 OSP aj žalovaný.
Keďže žalobca za žalovaného označil subjekt, ktorý o odvolaní nerozhodoval a nie je povinnosťou súdu za žalobcu dohľadávať správny orgán, ktorý vo veci mal konať, súd žalobu z dôvodu absencie pasívnej legitimácie na strane žalovaného zamietol.
Nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný, súd mu podľa § 250 ods. 1 OSP nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).