Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-44-2011.pdf
PDF · 127.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/44/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcov: 1) Bytový podnik Liptovský Mikuláš, a. s.., so sídlom Nám. Osloboditeľov 73, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 435 911, a 2) Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovaným: 1) U.. O. I., E.. XX. X. XXXX, I. K. X. XXX, F. I., 2) U.. A. I., E.. X. X. XXXX, J. I. Z. S. Č.. XXX/X, P. A., J.. Č.. E. E. A. a 3) A. I., E.. X. XX. XXXX, J. I. Z. S. Č.. XXX/X, P. A., J.. Č.. E. E. A., žalovaní 2.) a 3.) zastúpení opatrovníkom A. P. G., v konaní o zaplatenie 5354,96 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný 2) a žalovaná 3) s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 2) spoločne a nerozdielne 3482,17 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3482,17 eura od 11. 10. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie o zaplatenie 223,26 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 223,26 eura od podania žaloby do zaplatenia, s a z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti a voči žalovanému 1) sa žaloba žalobcu 2) z a m i e t a .
Žaloba žalobcu 1) voči žalovanému 1), žalovanému 2) a žalovanej 3) s a z a m i e t a .
Žalobcovi 2) s a p r i z n á v a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 103,33 eura, ktoré sú žalovaný 2) a žalovaná 3) povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne splnomocnenému zástupcovi žalobcu 2) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovanému 1) sa voči žalobcovi 1) a žalobcovi 2) náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Žalovanému 2) a žalovanej 3) sa voči žalobcovi 1) náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 15. 2. 2011, sa žalobca 1) domáhal voči žalovaným 1) - 3) zaplatenia, a to spoločne a nerozdielne, sumy vo výške 5354,96 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od podania žaloby do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 16. 9. 1992 uzavrel Bytový podnik, š. p. ako prenajímateľ so žalovaným 1) ako
s nájomcom zmluvu o nájme bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, v P. A., Z. S.. Dňa 17. 12. 1996 sa žalobou domáhal privolenia k výpovedi z nájmu bytu, z dôvodu, že žalovaný 1) byt bez vážneho dôvodu neužíva a bez súhlasu prenajímateľa ho odovzdal do užívania žalovaným 2) a 3). Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 21. 1. 1997, sp. zn. 10C/273/1996, privolil výpoveď z nájmu bytu, pričom nájomný pomer sa skončil uplynutím 3-mesačnej výpovednej doby, plynúcej prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a súčasne uložil žalovanému 1) vypratať byt do 15 dní od uplynutia výpovednej lehoty, bez nároku na bytovú náhradu. Právo žalovaného 1) k nájmu bytu zaniklo dňa 31. 5. 1997, avšak žalovaný 1) po skončení nájmu mu byt neodovzdal a umožnil žalovaným 2) a 3) byt užívať. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 16. 4. 2007, č. k. 7C/86/1999-191, zaviazal žalovaného 2) a žalovanú 3) vypratať byt a vyprataný byt mu odovzdať do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 4. 2008, č. k. 5Co/201/2007-210. Byt mu bol odovzdaný dňa 31. 12. 2009. Voči žalovanému 1) a z titulu právnej istoty aj voči žalovaným 2) a 3) si uplatnil zaplatenie dlžnej sumy vo výške nájomného a plnení podľa nájomnej zmluvy a predpisu pre výšku mesačných preddavkov za výkon správy a sprostredkovanie služieb spojených s užívaním bytu, a to nedoplatok za užívanie bytu a služby za mesiac november 2006 - časť vo výške 124,71 eura, za mesiac december 2006 vo výške 187,04 eura, za mesiac apríl 2007 - časť vo výške 5,01 eura, za mesiace október, november, december 2007 vo výške 561,12 eura, za mesiace január - december 2008 vo výške 2244,48 eura a za mesiace január - december 2009 vo výške 2232,60 eura.
V podaní, doručenom súdu dňa 19. 11. 2013, žalobca 1) uviedol, že k otvoreniu bytu došlo dňa 24. 11. 2009, preto celková výška nákladov za užívanie bytu a služieb za mesiace január - 24. 11. 2009 má byť správne vyčíslená v sume 2009,34 eura. Na základe uvedenej skutočnosti došlo k zníženiu celkovej dlžnej sumy na 5131,70 eura.
Na súdnom pojednávaní dňa 20. 11. 2013 vzal žalobca 1) žalobu v časti o zaplatenie 223,26 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 223,26 eura od podania žaloby do zaplatenia späť. Žalovaný 1) a opatrovníčka žalovaných 2) a 3) s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.
Na základe návrhu žalobcu 1) súd uznesením zo dňa 6. 12. 2013, č. k. 10C/44/2011-170, pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpilo Mesto Liptovský Mikuláš ako žalobca 2).
Splnomocnený zástupca žalobcov na súdnom pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že od žalovaných žiada úhradu platieb za nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Poukázal na to, že po zrušení štátneho podniku prešli všetky práva a záväzky na mesto, ktoré následne založilo Mestský podnik Liptovský Mikuláš, ktorý zmluvou o predaji podniku previedol všetky práva a záväzky na Bytový podnik, a. s. Žalovaného nároku sa domáhajú voči žalovanému 1) z dôvodu, že byt doposiaľ protokolárne neodovzdal, z titulu nezaplateného nájomného a služieb spojených s užívaním bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 16. 9. 1992. Voči žalovaným 2) a 3) sa domáhajú nároku z dôvodu, že byt užívali bez právneho dôvodu, hoci im bola rozsudkom uložená povinnosť byt vypratať, a to k 31. 12. 2009, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Uplatnený nárok za obdobie mesiacov október - december 2007, rokov 2008 - 2009, zodpovedá sume podľa zálohového predpisu, teda výške zálohových platieb. Predmetný byt bol otvorený dňa 24. 11. 2009, avšak protokolárne bol odovzdaný až 31. 12. 2009. V záverečnom prednese uviedol, že navrhuje žalobe v celom rozsahu vyhovieť, po zohľadnení čiastočného späťvzatia. V konaní bolo preukázané, že nárok žalobcov 1) a 2) je dôvodný. Žalovaný 1) si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z rozsudku sp. zn. 10C/273/1996, v dôsledku čoho umožnil žalovaným 2) a 3), aby byt užívali bez právneho dôvodu. Žalovaný 1) nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia o udelení plnomocenstva na odovzdanie bytu. Žalovaní 2) a 3) byt užívali, čo vyplynulo z rozsudku vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/86/1999, ktorým bolo uložené byt vypratať. Tým, že byt žalovaní 2) a 3) bezdôvodne užívali, získali bezdôvodné obohatenie, ktoré sú povinní vydať.
Žalovaný 1) v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 16. 8. 2011, uviedol, že v roku 1994 mal byť pracovne zaradený do posádky Ž.. Vtedy býval v P. A. a prišiel za ním kolega z práce, ktorý mu povedal, že má spolužiaka z vysokej školy, ktorý pracuje v policajnom zbore a rád by sa presťahoval do P. A.. Následne za ním priviedol žalovaného 2), ktorý povedal, že má záujem o byt, v
ktorom býva a že si to vybaví. Súhlasil s tým, aby začal žalovaný 2) vybavovať prepis bytu a o uvedenú záležitosť sa nestaral. Následne sa stal žalovaný 2) vojakom a on mu umožnil, aby sa nasťahoval do bytu, čo však nenahlásil, nakoľko žalovaný 2) mu povedal, že si všetko vybaví na bytovej agentúre, aj na Bytovom podniku Liptovský Mikuláš. Asi po roku bol predvolaný na súdne pojednávanie, kde bolo nariadené vypratanie z bytu a odovzdanie bytu bytovému podniku, čo aj spravil. Na bytovom podniku s ním bol aj žalovaný 2). Pracovníkom bytového podniku mu bolo povedané, že nájomcom bytu sa stane žalovaný 2) a že on pri odovzdávaní bytu nemusí byť prítomný. Od roku 1996 je prihlásený na trvalý pobyt v obci K. X. a nikto ho z bytového podniku nekontaktoval ohľadne dlhov. Od roku 1996 v byte nebol a bol v dobrej viere, že všetko s bytom je v poriadku.
Opatrovníčka žalovaných 2) a 3) uviedla, že má vedomosť len z predloženej dokumentácie, že byt bol daný inému užívateľovi. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či žalovaní niečo platili, či bola nejaká komunikácia so žalovanými, po odsťahovaní sa žalovaného 1) do K. X.. Rozhodnutie ponechala na zvážení súdu.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie dňa 12. 12. 2013 v neprítomnosti žalobcov 1) a 2), ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené a žalovaného 1), ktorý zobral termín súdneho pojednávania na vedomie na predchádzajúcom súdnom pojednávaní Žalobcovia svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. Žalovaný 1) bol vypočutý na predchádzajúcom súdnom pojednávaní, pričom uviedol, že z dôvodu zdravotných problémov svojho syna sa pravdepodobne súdneho pojednávania nezúčastní. Žalobcovia a žalovaný 1) súdne pojednávanie odročiť nežiadali. Súd preto konal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Žalovaný 1) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Nie je dôvod, aby žalobcovi niečo platil, nakoľko byt užíval do roku 1996. V roku 1997 prišiel na bytový podnik, bol tam aj žalovaný 2) a pracovník bytového podniku, ktorý povedal, že všetko je v poriadku a byt prejde na žalovaného 2). Byt vypratal podľa rozhodnutia súdu. Pracovník bytového podniku mu povedal, že postačuje udeliť splnomocnenie žalovanému 2) na zastupovanie pri prevzatí bytu, čo aj urobil. Kľúče od bytu odovzdal pracovníkovi bytového podniku. Z bytového podniku mu neboli doručované žiadne listy, ani zálohové predpisy a vyúčtovanie služieb. Vedomosť o pobyte žalovaných 2) a 3) nemá. V čase, keď bolo rozhodnuté o vyprataní, žalovaní sa v byte zdržiavali, mali tam nejaké veci. Do Ž. sa odsťahoval po rozhodnutí súdu. Byt platil, pokiaľ neprišlo rozhodnutie o vyprataní.
Okrem výsluchu žalovaného 1) súd vykonal vo veci dokazovanie aj výsluchom svedkyne C. S. a listinnými dôkazmi, a to zmluvou o predaji podniku, zmluvou o nájme bytu, zápisnicou o prevzatí bytu, zálohovými predpismi na služby spojené s užívaním bytu, zápisom z otvorenia bytu, výzvou na zaplatenie, vyúčtovaniami služieb spojených s užívaním bytu za roky 2006-2009, poštovým podacím hárkom, uznesením mestského zastupiteľstva žalobcu 2), návrhom na výmaz z obchodného registra, mandátnou zmluvou vrátane prílohy k zmluve, stanoviskom a vyjadrením žalobcu 1), rozpisom platieb, výpisom z listu vlastníctva a obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10C/273/1996 a 7C/86/1999, zistiac nasledovný skutkový stav:
Zmluvou o predaji podniku, uzavretou dňa 30. 12. 2005 medzi predávajúcim Bytový podnik, mestský podnik, Liptovský Mikuláš a kupujúcim Bytový podnik Liptovský Mikuláš, a. s. došlo k predaju podniku, tvoreného všetkými hnuteľnými vecami, finančnými prostriedkami, inými právami a inými majetkovými hodnotami, ktoré ku dňu podpisu zmluvy slúžili k prevádzkovaniu podniku predávajúceho. Mestské zastupiteľstvo Mesta Liptovský Mikuláš na svojom zasadnutí dňa 6. 8. 1992 rozhodlo o založení Bytového podniku, mestský podnik, Liptovský Mikuláš a konštatovalo, že Bytový podnik, š. p. dňom výmazu z obchodného registra zaniká, pričom jeho práva a záväzky prejdú do majetku Mesta Liptovský Mikuláš. Návrhom zo dňa 30. 9. 1992 navrhlo Mesto Liptovský Mikuláš vymazať Bytový podnik, š. p. Liptovský Mikuláš z obchodného registra, z dôvodu jeho zrušenia dňa 6. 8. 1992.
Dňa 16. 9. 1992 uzatvorili Bytový podnik, š. p. v Liptovskom Mikuláši ako prenajímateľ a žalovaný 1) ako nájomca zmluvu o nájme bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č.
XXX, v P. A., Z. S.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Dňa 15. 9. 1992 bola spísaná medzi prenajímateľom a nájomcom zápisnica o prevzatí bytu. Dňa 31. 12. 2009 bola spísaná zápisnica o odovzdaní bytu, ktorá je podpísaná žalobcom 1). Dňa 24. 11. 2009 bol spísaný žalobcom 1) zápis z otvorenia bytu za prítomnosti pracovníkov žalobcu 1) a zástupcu vlastníkov bytov, kde bolo uvedené, že v byte sa nachádzali drobné veci. Žalobca 1) v stanovisku zo dňa 18. 11. 2013 uviedol, že predmetný byt bol otvorený bez prítomnosti žalovaných a za prítomnosti svedkyne dňa 24. 11. 2009.
Podľa dodatku k predpisu pre výšku mesačných preddavkov za výkon správy a sprostredkovanie služieb spojených s užívaním bytu predstavovala výška mesačnej preddavkovej platby, účinná od 1. 11. 2007, 5635 Sk. Podľa predpisu pre výšku mesačných preddavkov za výkon správy a sprostredkovanie služieb spojených s užívaním bytu predstavovala výška preddavku, s účinnosťou od 1. 1. 2009, 186,05 eur mesačne. Podľa dodatku k predpisu pre výšku mesačných preddavkov za nájom a sprostredkovanie služieb spojených s užívaním bytu, predstavovala výška zálohovej platby, s účinnosťou od 1. 9. 2006, 5635 Sk mesačne.
Podľa vyúčtovania kúrenia a služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2006 predstavoval celkový náklad za užívanie bytu 55.347,90 Sk, zaúčtované zálohy 64.549 Sk a nedoplatok 77.786 Sk. Podľa vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007, predstavovali celkové náklady spojené s užívaním bytu 50.832,30 Sk, celkové zaúčtované zálohy 67.620 Sk a nedoplatok 95.667,30 Sk. Podľa vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008 predstavovali celkové náklady za užívanie bytu 41.772,17 Sk, zaúčtované zálohy 67.620 Sk a nedoplatok 4373,14 eura. Podľa vyjadrenia žalobcu 1) predstavuje položka „ostatné zúčtovateľné náklady“ položku za prenájom miestnosti za účelom konania schôdze vlastníkov bytového domu a položka „elektrická energia“ regulačný poplatok - náklad na distribúciu elektrickej energie.Podľa rozpisu platieb, vypracovaného žalobcom 1), žalovaní 2) a 3) uhradili na nájomné a služby spojené s užívaním predmetného bytu dňa 15. 7. 2006 sumu 5367 Sk, dňa 20. 12. 2007 sumu 5601 Sk, dňa 5. 6. 2007 sumu 5635 Sk, dňa 23. 7. 2007 sumu 5635 Sk, dňa 28. 8. 2007 sumu 5635 Sk, dňa 21. 9. 2007 sumu 5635 Sk a dňa 11. 10. 2007 sumu 5635 Sk.
Výzvou zo dňa 9. 8. 2010 bol žalovaný 1) vyzvaný splnomocneným zástupcom žalobcu 1) na zaplatenie sumy v celkovej výške 5335,06 eura, predstavujúcej náhradu za užívanie bytu a služby za roky 2006 -2009. Výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 20. 8. 2010.
Dňa 2. 1. 2006 bola uzavretá mandátna zmluva medzi Mestom Liptovský Mikuláš ako mandantom a Bytovým podnikom Liptovský Mikuláš, a. s. ako mandatárom, ktorou sa mandatár zaviazal, že pre mandanta v jeho mene a na jeho účet bude zabezpečovať výkon ekonomicko-právnych a technických činností a služieb súvisiacich s výkonom správy majetku mandanta, t. j. bytového a nebytového fondu, energetických zariadení, vrátane výkonu práv a povinností prenajímateľa vyplývajúcich z platných právnych predpisov, a to na základe generálneho splnomocnenia, udeleného zmluvou. Podľa čl. I. písm. a), j) zmluvy sa zaviazal mandatár pre mandanta uzatvárať nájomné zmluvy na byty a nebytové priestory s nájomcami, ktorým mu mandant udelil súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy, vymáhať pohľadávky na nájomnom a službách spojených s nájmom bytov a nebytových priestorov cestou mimosúdnou a súdnou. Podľa čl. II. zmluvy, za účelom uskutočňovania úkonov a činností uvedených v predmete tejto zmluvy mandant udelil mandatárovi generálne plnomocenstvo. Mandatár bude voči tretím osobám vystupovať ako splnomocnený zástupca mandanta a bude konať v predmete zmluvy v mene mandanta a na jeho účet a bez ďalších potrebných splnomocnení. Podľa prílohy č. 1 k zmluve sa bude činnosť mandatára pre mandanta realizovať aj vo vzťahu k jednému bytu v bytovom dome Z. S., súp. č. XXX.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F., obec P. A., je žalobca 2) výlučným vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, postaveného a pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C XXX/XX.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10C/273/1996, súd zistil, že v právnej veci žalobcu Bytový podnik, mestský podnik, Liptovský Mikuláš, za účasti vedľajšieho
účastníka SR - Armáda SR, proti žalovanému U.. O. I., o privolenie k výpovedi nájmu služobného bytu, bolo rozsudkom zo dňa 21. 1. 1997, č. k. 10C/273/96-17, privolené k výpovedi z nájmu bytu, nachádzajúceho sa v P. A., Z. S. č. XXX/X, číslo bytu XX, s tým, že nájomný pomer sa skončí uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty, ktorá začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku. Žalovanému bolo uložené vypratať byt do 15 dní po uplynutí výpovednej lehoty, bez nároku na bytovú náhradu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17. 2. 1997.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7C/86/1999, súd zistil, že dňa 19. 5. 1999 bola podaná žaloba žalobcu 1) Bytový podnik, mestský podnik Liptovský Mikuláš a 2) Mesto Liptovský Mikuláš proti žalovaným 1) U.. A. I. a 2) A. I. o vypratanie bytu č. XX, na X. poschodí obytného domu č. XXX, na ulici Z. S. v P. A.. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalovaní 1) a 2) neoprávnene, bez právneho dôvodu, užívajú predmetný byt. Pôvodným nájomcom bytu bol U.. O. I., ktorému bolo privolené k výpovedi z nájmu bytu. Na základe uznesenia Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zo dňa 10. 7. 1997, č. k. E/469/97, bolo pristúpené k vyprataniu bytu, ktoré však nebolo zrealizované, nakoľko U.. O. I. sa v objekte nezdržiava a byt užívajú žalovaní. Súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 16. 4. 2007, č. k. 7C/86/1999-191, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 4. 2008, č. k. 5Co/201/2007-210, tak, že uložil žalovaným 1) a 2) povinnosť vypratať byt č. XX na X. poschodí obytného domu č. XXX, na ulici Z. S. v P. A., pozostávajúci z kuchyne, 3 izieb a príslušenstva a odovzdať byt žalobcovi 1) do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Svedkyňa C. S., zamestnankyňa žalobcu 1), pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pri vyčísľovaní žalovanej sumy vychádzala zo špecifikácie vypracovanej za predchádzajúce obdobia. Jednalo sa o zálohové predpisy, ktoré boli kompenzované s vyúčtovaním nasledujúceho roka. Vždy boli nejaké zálohové platby, pokiaľ vznikol preplatok, tak tieto zálohové platby sa kompenzovali. Sčítali sa zálohové predpisy za príslušný rok, ktoré sa kompenzovali s vyúčtovaním za príslušný rok. Zálohové platby berú akoby boli uhradené. V stĺpci „vyúčtovania“ sú potom skutočné náklady. Pokiaľ bola uplatnená časť nájomného a náhrada za služby spojené s užívaním bytu, jednalo sa o časť nezaplateného zálohového predpisu. Pokiaľ bola vo vyúčtovaní uplatňovaná položka „odmeny“, jedná sa o odmenu zástupcovi vlastníkov bytov, položka „poplatky“ predstavuje poplatky za poštovné, inkasné lístky, platby na daň, teda poplatky, ktoré vznikajú v súvislosti s vedením bankového účtu.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 223,26 eura, ako aj úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 223,26 eura od podania žaloby do zaplatenia, zastavil, nakoľko žalobca 1) (v čase, keď bol ešte jediným účastníkom na strane žalobcu) vzal žalobu v uvedenej časti späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal. Žalovaný 1) a opatrovník žalovaných 2) a 3) s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu 2), po vykonanom čiastočnom späťvzatí, vo vzťahu k žalovaným 2) a 3) čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 16. 9. 1992 medzi Bytovým podnikom, š. p. Liptovský Mikuláš ako prenajímateľom a žalovaným 1) ako nájomcom, žalovaný 1) užíval byt č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX v P. A.. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 21. 1. 1997, č. k. 10C/273/96-17, bolo privolené k výpovedi z nájmu uvedeného bytu, s tým, že nájomný pomer sa skončí uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty, plynúcej prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku. Na základe uvedenej skutočnosti nájomný vzťah medzi žalovaným 1) a Bytovým podnikom, š. p. Liptovský Mikuláš (v tom čase už Bytovým podnikom, mestským podnikom, Liptovský Mikuláš) skončil dňom 31. 5. 1997. Z uvedeného rozsudku vyplynulo, že žalovaný 1) predmetný byt neužíval už pred podaním žaloby na súd, nakoľko práve neužívanie bytu a umožnenie užívania bytu žalovanými 2) a 3) bolo dôvodom výpovede z nájmu a následného súdneho konania. Už v uvedenom konaní bolo teda medzi účastníkmi nesporné, že žalovaný 1) v predmetnom byte nebýva, naopak, že byt užívajú žalovaní 2) a 3). Uvedenú skutočnosť napokon potvrdili aj samotní žalobcovia v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/86/1999 tým, že žalobu o vypratanie bytu podali proti žalovaným 2) a 3), keďže výkon rozhodnutia vyprataním bytu, vedený voči žalovanému 1), bol neúspešný, nakoľko bolo zistené, že žalovaný 1) v predmetnom byte nebýva a v byte bývajú žalovaní 2) a 3). Keďže v konaní bolo preukázané, a to najmä z pripojených spisov, ako aj zo zápisnice z otvorenia bytu, že žalovaní 2) a 3) bez právneho dôvodu (bez uzatvorenia nájomnej alebo inej zmluvy resp. na základe iného právneho dôvodu, ktorý by ich oprávňoval byt užívať) predmetný byt v žalovanom období užívali, vzniklo na ich strane bezdôvodné obohatenie, ktoré boli povinní vydať. Súd mal v konaní preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na vydanie predmetného bezdôvodného obohatenia len na strane žalobcu 2). Vlastníkom bytu, podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, je žalobca 2). Žalobcovi 2) teda prislúchalo právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaných 2) a 3) tým, že byt v jeho vlastníctve užívali bez právneho dôvodu. Z mandátnej zmluvy, predloženej žalobcom 1), súd zistil, že žalobca 1) je síce oprávnený uzatvárať nájomné zmluvy na byty, ako aj vymáhať pohľadávky na nájomnom a službách spojených s nájmom bytu, avšak len v mene mandanta, t. j. žalobcu 2) a na
jeho účet, čo vyplynulo aj z čl. II. mandátnej zmluvy, ktorým udelil žalobca 2) žalobcovi 1) plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu 2) vo vzťahu k tretím osobám. Žalobca 1) teda nebol oprávnený v uvedených vzťahoch konať vo vlastnom mene, ale len ako zástupca žalobcu 2). Preto žalobca 1) nebol v konaní aktívne vecne legitimovaným a súd jeho žalobu voči žalovaným 1) - 3) v celom rozsahu zamietol. Súd v konaní nemal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1) z dôvodu, že zmluvný vzťah (nájomný), na základe ktorého bol oprávnený predmetný byt užívať, skončil ku dňu 31. 5. 1997, teda nebolo možné sa voči nemu domáhať plnenia z titulu zmluvného vzťahu a súčasne žalovaný 1) v žalovanom období byt neužíval, preto nebolo možné voči nemu sa domáhať ani vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko na jeho strane nevzniklo. Preto súd žalobu žalobcu 2) voči žalovanému 1) zamietol. Súd priznal žalobcovi 2) voči žalovaným 2) a 3) právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 3482,17 eura. Súd pri rozhodovaní vychádzal z charakteru nároku uplatneného žalobcom 2) voči žalovaným 2) a 3), (bezdôvodné obohatenie), ktoré je možné priznať v prípade užívania bytu bez právneho dôvodu vo výške skutočných (reálnych) nákladov, ktoré v súvislosti s užívaním bytu v predmetnom období vznikli, vrátane obvyklého nájomného. Výška mesačnej úhrady podľa zálohového predpisu (tak ako to uplatnil žalobca v žalobe) totiž predstavuje len výšku preddavku na plnenia spojené s užívaním byt (teda nie skutočný náklad), ktoré prenajímateľ po skončení príslušného kalendárneho roka vyúčtuje podľa skutočných nákladov. Preto súd pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z výšky skutočných nákladov spojených s užívaním predmetného bytu, uvedených v príslušných vyúčtovaniach služieb spojených s užívaním bytu, po odpočítaní vykonaných platieb, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných 2) a 3). Za rok 2006 predstavovali reálne náklady spojené s užívaním bytu 55.347,90 Sk, t. j. 1837,21 eura, reálne vykonaná úhrada žalovaných 2) a 3) činila 5367 Sk, t. j. 178,15 eura, teda nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie za rok 2006 predstavoval 1659,06 eura. Keďže žalobca si uplatnil za rok 2006 len nárok na zaplatenie 311,75 eura, súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku a za rok 2006 mu priznal 311,75 eura. Za rok 2007 predstavovala celková výška skutočných nákladov za užívanie bytu 50.832,30 Sk, t. j. 1687,32 eura, celkovo bolo uhradené 33.776 Sk, t. j. 1121,16 eura, potom nárok žalobcu 2) predstavuje 566,17 eura. Keďže žalobca 2) si za rok 2007 uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 566,13 eura, súd mu priznal 566,13 eura. Celková výška skutočných nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2008 predstavovala 41.772,17 Sk, t. j. 1386,58 eura, keďže nebola zaplatená žalovanými 2) a 3) žiadna úhrada, súd priznal žalobcovi za rok 2008 bezdôvodné obohatenie v uvedenej výške. Za rok 2009 predstavovala celková výška skutočných nákladov 1355,07 eura, z toho pomerná časť za 328 dní (t. j. do 24. 11. 2009) činí 1217,71 eura a keďže neboli vykonané žiadne úhrady zo strany žalovaných, súd priznal žalobcovi vydanie bezdôvodného obohatenia v uvedenej sume. V zostávajúcej časti (o zaplatenie 1649,53 eura) súd žalobu žalobcu 2) voči žalovaným 2) a 3) zamietol ako nedôvodnú. Nakoľko žalovaní 2) a 3) sa dostali s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi 2) do omeškania, vzniklo žalobcovi 2) aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré súd priznal žalobcovi 2) vo výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, platných k prvému dňu omeškania. Vzhľadom na charakter priznaného nároku, bol záväzok žalovaných 2) a 3), v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, splatný prvého dňa po tom, čo ich o plnenie žalobca 2) požiadal. Keďže nebola preukázaná iná výzva na plnenie, súd vychádzal z dátumu doručenia žaloby opatrovníkovi žalovaných 2) a 3), ku ktorému došlo dňa 9. 10. 2013. Dňom na plnenie bol teda deň nasledujúci, t. j. 10. 10. 2013 a žalovaní 2) a 3) sa dostali do omeškania dňom 11. 10. 2013. Súd preto priznal žalobcovi 2) úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3482,17 eura od 11. 10. 2013 do zaplatenia a v zostávajúcej časti úrokov z omeškania žalobu žalobcu 2) voči žalovaným 2) a 3) ako nedôvodnú zamietol. Súd uložil žalovaným 2) a 3) povinnosť splniť záväzok voči žalobcovi 2) spoločne a nerozdielne, nakoľko mal preukázanú dôvodnosť uvedeného rozhodnutia tým, že žalovaní 2) a 3) byt v žalovanom období užívali spoločne.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal v konaní úspešnejšiemu žalobcovi 2) voči žalovaným 2) a 3) právo na pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu 2) v konaní voči žalovaným 2) a 3) predstavoval 3482,17 eura, čo činí 65 %, jeho neúspech 1872,79 eura (keďže aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, bol žalobca 2) neúspešný, keďže ku späťvzatiu žaloby v uvedenej časti nedošlo pre správanie žalovaných 2) a 3)), čo percentuálne činí 35 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu 2) potom činí 30 % (65 % - 35%). Súd preto priznal žalobcovi 2) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 30 % z celkovej výšky trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. zo sumy 344,42 eura, čo činí 103,33 eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 180,93 eura, účasť na súdnom pojednávaní dňa 12. 12. 2013 vo výške 90,47 eura, keďže išlo o spoločný úkon pri zastupovaní dvoch osôb, základná sadzba tarifnej odmeny sa znížila o 50 % (§ 13a ods. 1 písm. a/, d/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 a § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky), režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 po 7,81 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 287,02 eura, čo činí 57,40 eura. Nakoľko žalobca 2) bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalovaným 2) a 3) povinnosť zaplatiť náhradu trov konania splnomocnenému zástupcovi žalobcu 2), a to rovnako ako priznanú istinu s príslušenstvom, t. j. spoločne a nerozdielne. Súd nepriznal žalobcovi 2) náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu na začatie konania, nakoľko trovy konania žalobcovi 2) v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku nevznikli, keďže tento zaplatil žalobca 1).
Nakoľko žalovaný 1) bol úspešný v plnom rozsahu aj voči žalobcovi 1), aj voči žalobcovi 2), vzniklo mu voči nim právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný 1) si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Nakoľko žalovaní 2) a 3) boli úspešní v celom rozsahu voči žalobcovi 1), vzniklo im voči žalobcovi 1) právo na náhradu trov konania. Nakoľko žalovaní 2) a 3) si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania voči žalobcovi 1) nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.