Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-300-2004.pdf
PDF · 87.21 KB
Case nature
Subarea
17Er/300/2004
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: CSK-IKS, s.r.o. so sídlom Strojnícka 23, 821 00 Bratislava, IČO: 30 777 101 zastúpeného JUDr. Petrom Petránom, advokátom, Odborárske námestie 3, Bratislava, proti povinnému: Z. - N., A..C.. C. C. Č. X, XXX XX N., Q.: XX XXX XXX, v konaní o vymoženie uloženej povinnosti 45.207,95 Eur (1.361.934,80,- Sk) s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka pod sp. zn. EX 837/2004 zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi trovy exekúcie vo výške 59,14 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka sa pod spis. zn. EX 837/2004 vedie exekúcia na návrh oprávneného zo dňa 29.07.2004, doručený súdnemu exekútorovi dňa 30.07.2004. Exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to Rozsudku Okresného súdu Martin spis. zn. 18 Cb 201/2002 zo dňa 18.09.2003 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 20 Cob 515/03 zo dňa 26.05.2004.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 029549* zo dňa 10.08.2004.
Dňa 22.07.2013 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu šetrenia súdny exekútor zistil, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, pričom povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra po tom, čo bol zrušený bez likvidácie. Zároveň si súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 114,91 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Jednou z podmienok konania je i spôsobilosť byť účastníkom konania.
Podľa ust. § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa ust. § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
Podľa ust. § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa ust. § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
Súd šetrením zistil, že povinný, obchodná spoločnosť DAMT- MDT, a.s. so sídlom ČSA 5, 036 01 Martin, IČO: 36 004 090, bol uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5 CbR 319/2008-37 zo dňa 12.05.2009 zrušený bez likvidácie. Následne bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra Okresného súdu Žilina, a to dňom 15.07.2009. Zánikom právnickej osoby táto stráca právo byť účastníkom konania (§ 19 v spojení s § 251 ods. 4 OSP). V danom prípade neprešlo imanie povinného na právneho nástupcu, teda zanikol bez právneho nástupníctva. K výmazu povinného z obchodného registra došlo po jeho zrušení bez likvidácie, nakoľko povinný nedisponuje žiadnym majetkom. Jeho nemajetnosť má súd preukázanú aj zo spisu súdneho exekútora, ktorý v priebehu exekúcie vykonal niekoľko šetrení a lustrácii po majetku povinného. Šetrením prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového ani iného vozidla. Šetrenie po nehnuteľnom majetku povinného skončilo tiež s negatívnym výsledkom. Prostredníctvom Daňového úradu Martin boli zistené účty v peňažných ústavoch, na ktoré bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, avšak oslovenými bankami neboli zrealizované.
V dôsledku vyššie uvedených skutočností mal súd dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného a tak zastavil toto exekučné konanie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Ďalej súd rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré si súdny exekútor v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil vo výške 114,91 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a 3 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk ( po prepočte 6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk ( po prepočte 3,32 Eur).
Súdny exekútor si v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) Vyhl. č. 288/1995 Z.z. uplatnil časovú odmenu za 6 začatých hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie, a to za prevzatie návrhu, kontrola návrhu, vytvorenie spisu, zapísanie do príslušných registrov- 45min., zaslanie zmluvy-20min., upovedomenie o začatí exekúcie- 45min., príkaz na začatie exekúcie- 30min., exekučný príkaz- 30min., 2x výzva na poskytnutie súčinnosti- povinný- 2 x 30min., zaslanie spisu- 45min., zaslanie vyúčtovania- 45min., spolu 320 minút. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas strávený pri úkonoch: prevzatie návrhu, kontrola návrhu, vytvorenie spisu, zapísanie do príslušných registrov (45min), zaslanie zmluvy (20min), zaslanie spisu(45min), zaslanie vyúčtovanie (45min), nakoľko tieto úkony súd považuje za administratívnu činnosť, za ktorú súdnemu exekútorovi osobitná odmena neprináleží. Odmena za administratívne práce je už zahrnutá v samotnej odmene súdneho exekútora a osobitne sa neúčtuje ani nepriznáva. V dôsledku krátenia priznal súd súdnemu exekútorovi odmenu za 165 minút, t.j. 2 hodiny a 45 minút, teda za tri začaté hodiny účelne vynaložené na vykonanie exekúcie vo výške 19,92 Eur.
Súdny exekútor v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) Vyhl. č. 288/1995 Z.z. uplatnil odmenu vo výške 36,52 Eur za 11 úkonov exekučnej činnosti, pri odmene 3,32 Eur za jeden úkon. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za získanie poverenia, oznámenie typu a EČV motorového vozidla, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, 4 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 3 x doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie účtu povinného. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 4 x doručenie príkazu na začatie exekúcie- banky, 3 x doručenie exekučného príkazu“, nakoľko nie je možné priznávať náhradu hotových výdavkov ako vynaložené poštovné a duplicitne odmenu za úkon označovaný ako „doručenie“. Doručenie je v zmysle § 15 cit. vyhlášky chápané ako úkon smerujúci k vykonaniu odovzdania určitej písomnosti. Za predpokladu, že takýto úkon nevykonal samotný exekútor, je možné mu priznať len náhradu hotových výdavkov za doručenie písomnosti. Na to, aby si súdny exekútor mohol nárokovať odmenu podľa § 15 vyhlášky je nutné, aby osobne odovzdal písomnosť adresátovi. Osobné doručovanie však z obsahu spisu nevyplýva, a teda mu paušálna odmena za tieto úkony neprináleží. Súd tak priznal odmenu za jednotlivé úkony vo výške 9,96 Eur, a to za 3 úkony exekučnej činnosti, nakoľko ich vykonanie a splnenie podmienok na ich priznanie mal preukázané z exekútorského spisu.
Súdny exekútor si uplatnil v rámci trov aj náhradu hotových výdavkov vo výške 19,40 Eur ako náklady na doručovanie. Súd poznamenáva, že súdny exekútor výšku hotových výdavkov rozpísal, predložil potrebné doklady a preukázal ich vynaloženie, a preto mu bola priznaná v žiadanej výške.
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty pri odmene za jednotlivé paušálne odmeňované úkony. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zákon o DPH), je súdny exekútor zdaniteľnou osobou,
nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH.
Súd priznal súdnemu exekútorovi položku 20% DPH, nakoľko mal preukázané z fotokópie osvedčenia o registrácii pre dňa z pridanej hodnoty, že súdny exekútor je evidovaný ako platiteľ dane. Súdny exekútor žiadal priznať 20% DPH z odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Súd mu tak priznal sumu 9,86 Eur, čo predstavuje 20% zo sumy 49,28 Eur (19,92 Eur + 9,96 Eur + 19,40 Eur).
Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 59,14 Eur, ktoré pozostávali z 19,92 Eur (časová odmena) + 9,96 Eur (odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti) + 19,40 Eur ( náhrada hotových výdavkov) + 9,86 Eur ( 20 % DPH).
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje základnú zásadu, že náklady spojené s exekúciou vrátane trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov v súvislosti s exekúciou a náhrady za stratu času, má hradiť povinný. Výnimočne však môže znášať trovy exekúcie na základe rozhodnutia súdu aj oprávnený. Tento osobitný prípad je upravený v § 203 Exekučného poriadku, a síce, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd zastavil túto exekúciu, pretože povinný zanikol výmazom z obchodného registra, po tom čo bol zrušený bez likvidácie pre nedostatok majetku. V ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je určené, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Vzhľadom na uvedené súd na náhradu priznaných trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu ( dvojmo ).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.