Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/244/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpená Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom s miestom výkonu činnosti Michalská 9, 811 01 Bratislava proti odporcovi: D. E., X.. XX.XX.XXXX, L. G.P. XXXX/X, Ž., Š. S. SR, o zaplatenie 76,78 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie o zaplatenie sumy 76,78 eur z a s t a v u j e.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 76,78 eur od 14.01.2011 do 28.01.2013 vo výške 14,10 eur a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,90 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 52,45 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresnom súde Žilina dňa 28.12.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 76,78 eur spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXX dňa 30.07.2010 so začiatkom poistenia 01.08.2010. S odporcom sa v poistnej zmluve dohodli na poistnom období, výške poistného. Odporca poistné za ďalšie poistné obdobie nezaplatil a poistná zmluva zanikla dňa 13.01.2011 nezaplatením následného poistného. Navrhovateľ si uplatňuje zaplatenie poistného do zániku poistenia v sume 76,78 eur podľa . Navrhovateľ si uplatňuje úroky z omeškania od 14.01.2011, nasledujúci deň po zániku poistenia.

Navrhovateľ k návrhu pripojil fotokópiu poistnej zmluvy, poistku, výzvu na zaplatenie dlžného poistného, oznámenie o zániku poistenia.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.12.2013. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa. Navrhovateľ podaním zo dňa 22.11.2013 sa ospravedlnil z neprítomnosti na pojednávaní a navrhol, aby súd rozhodol na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom. Súd s poukazom ust. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Odporkyňa sa na pojednávaní vyjadrila, že dlžnú sumu zaplatila a následne uzatvorila ďalšiu poistku, o ničom ďalšom nevedela. Odporkyňa uviedla, že išla k navrhovateľovi uzavrieť ďalšiu poistnú zmluvu, keď jej bolo oznámené, že tam má nejaký dlh, tak tento dlh zaplatila a následne uzatvorila ďalšiu poistku. Žalobný návrh jej bol doručený až po zaplatení. Čo sa týka úrokov z omeškania, tých si je vedomá, keďže sa jedná o zákonný úrok. Ale čo sa týka trov konania, odporkyňa má za to, že je to neprimeraná suma, keďže suma je vyššia než bola samotná dlžná suma. Trovy konania sa jej zdajú neprimerané vysoké na to, že uhradila dlžnú sumu bez vedomia, že je nejaké súdne konanie.

Navrhovateľ sa podaním zo dňa 22.11.2013, doručeným súdu dňa 26.11.2013 vyjadril, že návrh berie v časti istiny 76,78 eur späť, nakoľko odporkyňa dňa 28.01.2013 zaplatila dlžnú istinu, teda po podaní návrhu, navrhovateľ si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 76,78 eur od 14.01.2011 do 28.01.2013 vo výške 14,10 eur.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 76,78 eur a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, návrhom, poistnou zmluvou, poistkou, výzvou na zaplatenie, oznámením o zániku poistenia a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania dňa 30.07.2010 uzatvorili poistnú zmluvu č. 376302 pre životné poistenie, so začiatkom poistenia od 01.08.2010. V poistnej zmluve bolo dohodnuté poistné mesačne v sume 40,-eur. Výzvou zo dňa 07.12.2010 vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie dlžného poistného za obdobie od 01.09.2010 do 31.12.2010 v sume 160,-eur. Odporkyňa bola vo výzve upozornená, že ak poistné nebude uhradené do jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto výzvy, podľa , poistenie zanikne uplynutím tejto jednomesačnej lehoty, zároveň bol odporca upozornený na to, že podľa , má poistiteľ právo na poistné až do dátumu zániku poistenia. Oznámením zo dňa 19.01.2011 oznámil navrhovateľ odporkyni zánik poistenia ku dňu 13.01.2011.

Podľa ust. , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. , pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa ust. , na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

Podľa ust. , návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.

Podľa ust. , ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa ust. , poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa ust. , poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Medzi navrhovateľom a odporkyňou tak vznikol záväzkovo-právny vzťah založený predmetnou poistnou zmluvou zo dňa 30.07.2010. Povinnosťou odporkyne, ktorá vyplývala z uvedenej zmluvy, bolo platiť poistné mesačne vo výške 40,-eur. Z vykonaného dokazovania nevyšlo najavo, že by odporkyňa splnila svoju povinnosť zaplatiť poistenie za následné obdobie od 01.09.2010 do 31.12.2010.

Vzhľadom na to, že odporkyňa nezaplatila svoj dlh na poistnom, zaslal navrhovateľ odporkyni dňa 07.12.2010 výzvu na zaplatenie poistného v zmysle . podmieňuje zánik poistno-právneho vzťahu pre nezaplatenie následného poistného týmito skutočnosťami: 1/ kvalifikovaná výzva poisťovateľa, 2/ jej doručenie odporcovi a 3/ nezaplatenie následného poistného pred doručením výzvy, ani v lehote jedného mesiaca od jej doručenia. K zániku poistenia je teda nevyhnutné, aby výzva spĺňala atribúty kvalifikovanej výzvy na zaplatenie, t.j. aby táto výzva obsahovala upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené do jedného mesiaca od jej doručenia, čo v danej veci uvedená výzva navrhovateľa obsahovala. Súd na základe uvedeného má tak za to, že došlo k zániku poistenia v zmysle a to dňom 13.01.2011. Neuhradené poistné do zániku poistenia t.j. do 13.01.2011 predstavovalo sumu 76,78 eur. S poukazom na to, že odporkyňa po podaní návrhu na súd istinu v sume 76,78 eur navrhovateľovi uhradila, súd konanie o tejto časti návrhu zastavil.

Podľa , prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má právo veriteľ požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

S poukazom na to, že odporkyňa po podaní návrhu na súd istinu v sume 76,78 eur navrhovateľovi uhradila a navrhovateľ zobral návrh v tejto časti späť, súd konanie o tejto časti návrhu zastavil, nakoľko odporkyňa zaplatila dlžné poistné v sume 76,78 eur dňa 28.01.2013, preto súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 76,78 eur od 14.01.2011 do 28.01.2013 vo výške 14,10 eur.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa prvá a druhá veta , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania navrhovateľa voči odporkyni (čo do zastavenia konania o sumu 76,78 eur) súd rozhodol podľa ust. vety druhej , podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V danej veci procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania je na strane odporkyne, nakoľko odporkyňa až po podaní návrhu na súd uhradila navrhovateľovi sumu 76,78 eur. S poukazom na uvedené, návrh navrhovateľa voči odporkyni bol teda aj v tejto časti podaný dôvodne, na základe uvedeného navrhovateľovi voči odporkyni prináleží náhrada trov aj v tejto časti konania. Vzhľadom na to, že súd aj vo zvyšku žalobnému návrhu o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel, navrhovateľ je úspešným účastníkom v konaní a má právo na náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi t.j. odporkyni.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa , ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Navrhovateľ si v podaní zo dňa 22.11.2013 uplatnil náhradu trov konania - súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 87,44 eur pozostávajúce za úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia v sume 16,60 eur + režijný paušál v sume 7,63 + 20% DPH, 2/ podanie návrhu na súd v sume 16,60 eur + režijný paušál v sume 7,63 + 20% DPH, 3/ písomné podanie čiastočné späťvzatie v sume 16,60 eur + režijný paušál v sume 7,81 eur + 20% DPH.

Ohľadom trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. O.s.p v spojení s Podľa ustanovenia O.s.p má účastník v prípade plného úspechu právo na náhradu trov konania, avšak iba tých, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto by mu patrilo v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli. Súd však na daný prípad aplikoval ustanovenie

Súd poukazuje na to, že odporkyňa uviedla, že žalovanú sumu uhradila navrhovateľovi skôr (uhradila dňa 28.01.2013), ako vedela, že je nejaká žaloba (o žalobe sa odporkyňa dozvedela dňa 18.03.2013 a to doručením uznesenia č.k. -16), nakoľko išla uzatvoriť poistnú zmluvu k navrhovateľovi, keď jej bolo oznámené, že má nejaký dlh, tak tento uhradila a následne uzatvorila ďalšiu poistnú zmluvu. Odporkyňa uviedla, že dokonca ani u navrhovateľa jej nebolo oznámené, že je podaná voči nej žaloba. Avšak odporkyňa si danú situáciu zavinila sama, nakoľko sama uviedla, že akúkoľvek písomnú korešpondenciu od navrhovateľa nečítala, roztrhala a zahodila ju, čo nemôže byť na úkor navrhovateľa. Preto súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa v zmysle ust.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. a vzhľadom k uvedenému úspechu priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pričom však súd zobral do úvahy aj okolnosť, že v prejednávanej veci sa jedná o tzv. drobný spor (ust. ea ods. 1 ).

Pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania by mal súd zohľadňovať samotný účel civilného procesu, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným skutočným subjektívnym hmotným právam právom chráneným záujmom. Civilné súdne konanie nemôže byť odtrhnuté od svojho skutočného spoločenského poslania a nemôže sebe stať len ??nástrojom slúžiacim k vytváraniu jednoduchého nijako neodôvodneného zisku na úkor protistrany, spočívajúceho v úhrade nákladov za zastúpenie advokátom. Nie je preto porušením práva na spravodlivý proces podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa článku 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ak súd neprizná náhradu nákladov na zastupovanie advokátom, pretože ich vyhodnotí ako nie účelne vynaložené.

Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnej procesnej strane priznať náhradu iba účelne vynaložených nákladov, sa vzťahuje na akékoľvek náklady konania, teda aj na náklady spojené so zastupovaním advokátom (na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov, náhradu DPH). Za účelne vynaložené náklady v zmysle ust. možno považovať iba také náklady, ktoré musela procesné strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla budú zodpovedať. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu bezvýnimočnú povahu, môžu sa vyskytovať aj situácie, za ktorých náklady spojené so zastúpením advokátom nebude možné považovať za nevyhnutné pre riadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. O takýto prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom (podľa nálezu Ústavného súdu sp. zn. , zo dňa 25.07.2012).

Ohľadom trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. . Podľa ustanovenia O.s.p má účastník v prípade plného úspechu právo na náhradu trov konania, avšak iba tých, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.

S poukazom na ust. náhradu trov v prejednávanej veci tak súd priznal navrhovateľovi, po zohľadnení týchto okolností a ďalej nepochybne aj kritérií účelnosti a potrebnosti vynaložených trov na uplatnenie práva tak, že náhradu trov konania znížil o 40% a to v nasledovnom rozsahu:

1. náhradu zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 9,90 eur (t.j. 60% zo súdneho poplatku 16,50 eur),

2. náhradu trov právneho zastúpenia s poukazom na primeranú aplikáciu ustanovení vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 52,45 eur (t.j. 60% zo sumy 87,43 eur) a to :

- za úkon právnej služby - prevzatie a príprav zastúpenia v sume 16,60 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH v sume 4,84 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 29,07 eur,

- za úkon právnej služby - podanie návrhu na súd v sume 16,60 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH v sume 4,84 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 29,07 eur,

- za úkon právnej služby - čiastočné späťvzatie zo dňa 22.11.2013 v sume 16,60 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH v sume 4,88 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 29,29 eur.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu v sume 62,35 eur (náhrada súdneho poplatku za návrh v sume 9,90 eur a náhrada trov právneho zastúpenia v sume 52,45 eur) a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.