Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/343/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky E. D., štátnej občianky Slovenskej republiky, t.č na materskej dovolenke, V., Y.. K. XXXX/X, právne zast. JUDr. Mariannou Taškárovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Štefánikova 54 proti odporcovi E. D., štátnemu občanovi Poľskej republiky, trvale bytom V., Y.. K. XXXX/X, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom D.: Y., nar. XX.XX.XXXX, C., X.. XX.XX.XXXX, Y., X.. XX.XX.XXXX a U., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov E. D., rodenej V. a E. D., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta V., vo zväzku 34, ročník XXXX, na strane 59, pod por. č. 99 sa r o z v á d z a.

Maloleté deti Y., C., Y. C. U. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého Y. sumou 450 eur mesačne, maloletú C. sumou 450 eur mesačne, maloletého Y. sumou 350 eur mesačne a maloletú U. sumou 350 eur mesačne, vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Odporca má právo stretávať sa s maloletým Y., C., Y. C. U. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s navrhovateľkou na území Slovenskej republiky aj bez prítomnosti navrhovateľky a mimo územia Slovenskej republiky iba v prítomnosti navrhovateľky.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2013 žiadala o rozvod manželstva z dôvodu, že na jeseň roku 2009 sa správanie odporcu výrazne zmenilo a to tak, že sa jeho záujem o navrhovateľku postupne zmenšoval, správal sa k nej chladne, bez záujmu, počas pobytu v Slovenskej republike bol nervózny, neustále telefonoval a posielal e-maily. Väčšiu časť roku trávil mimo územia Slovenskej republiky, pričom navrhovateľka ani nevedela, kde sa kedy zdržiava. Poukázala na to, že v dôsledku ňou uvádzaných udalostí, došlo medzi ňou a odporcom k vážnemu vzájomnému citovému odcudzeniu, v dôsledku čoho už nemôže dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Ďalej uviedla, že odporca v 10/2012 ukončil dlhodobú spoluprácu so zamestnávateľom v Nemecku a jeho prítomnosť v spoločnej

domácnosti s navrhovateľkou a mal. deťmi sa znížila na minimum. V tej dobe prestal prispievať na domácnosť, nezaujímal sa o záväzky vyplývajúce z podnikania. Na jej pripomienky ohľadom nezáujmu odporcu o mal. deti a domácnosť reagoval tým, že jej vezme majetok a deti už neuvidí. Ďalej uviedla, že v súčasnosti sa riadne stará o všetky deti. Odporca deti nenavštevuje, ani ich nekontaktuje, taktiež neprispieva na výživu detí a chod domácnosti. Príčinu rozvratu manželstva videla v tom, že odporca sa v prevažnej miere zdržiaval mimo ich spoločnú domácnosť v dôsledku práce v zahraničí a následkom toho došlo aj k ochladnutiu ich citových vzťahov. Návrhom žiadala, aby bolo jej manželstvo rozvedené, mal. deti Y., C., Y. C. U. aby súd zveril do jej osobnej starostlivosti, s tým, že bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi aby súd uložil povinnosť na výživu detí prispievať pre maloletého Y. sumou 450 eur mesačne, maloletú C. sumou 450 eur mesačne, maloletého Y. sumou 350 eur mesačne a maloletú U. sumou 350 eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Ohľadne styku odporcu s mal. deťmi zmenila dňa 06.11.2013, kedy bola vypočutá súdom (ako aj odporca) petit návrhu na úpravu styku tak, že odporca bude mať na čas po rozvode právo stýkať sa s mal. Y., C., Y. C. U. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s navrhovateľkou na území Slovenskej republiky aj bez prítomnosti navrhovateľky a mimo územia Slovenskej republiky iba v prítomnosti navrhovateľky.

Odporca súhlasil s návrhom navrhovateľky v celom rozsahu. Pri výsluchu na tunajšom súde dňa 06.11.2013 uviedol, že celkom nesúhlasí s dôvodmi rozvratu manželstva uvádzanými navrhovateľkou, ale nechcel sa k tomu bližšie vyjadrovať.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka v prípade rozvodu manželstva účastníkov doporučila návrhu vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa 22.05.2004. Z tohto manželstva sa narodili mal. deti C., Y. C. U.. Mal. Y. sa narodil G. XX.XX.XXXX pred uzatvorením ich manželstva. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v okrese Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali po 7 ročnej známosti. Ešte pred uzatvorením manželstva sa z ich vzťahu narodil dňa XX.XX.XXXX mal. Y. D.. Manželstvo účastníkov bolo usporiadané a harmonické do konca roku 2009. Od toho času prestali účastníci spoločne riadne hospodáriť a intímne sa stýkať.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že k nezhodám v manželstve dochádza od konca roka 2009, pričom tieto podľa názoru navrhovateľky vyplývajú z tej skutočnosti, že odporca pracoval v zahraničí, domov chodieval veľmi zriedkavo, neprejavoval o ňu záujem a taktiež ani o domácnosť a deti. Odporca sa k príčine rozvratu manželstva nechcel bližšie vyjadrovať, no však existenciu rozvratu manželského spolužitia potvrdili obaja účastníci. V danom prípade treba mať preto za to, že nie je nádej na obnovenie poslania, ktoré manželský zväzok má plniť.

V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené. Potrebná miera rozvahy a zodpovednosti sa v ich vzťahu v podstate oslabila už na konci roka 2009 a trvá doposiaľ.

Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy, či sexuálny život. Odporca potvrdil, že veľa času trávil mimo územia Slovenskej republiky a mimo spoločnú domácnosť účastníkov, v dôsledku jeho práce, nakoľko je konateľom spoločnosti E. R..K..S.., v dôsledku čoho je prakticky stále na služobných cestách po celom svete, prevažne v krajinách Európskej únie a Ázie. Je zrejmé, že preto začalo dochádzať medzi účastníkmi k narušeniu ich citových vzťahov a v podstate k citovému odcudzeniu, v dôsledku čoho došlo k hlbokému a trvalému rozvratu ich manželského vzťahu, ktorý obaja účastníci potvrdili. Keďže mal súd za preukázaný rozvrat tohto manželstva, manželstvo účastníkov rozviedol.

Medzi správaním účastníkov, najmä odporcu, v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.

Zákon o rodine číslo predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie ).

Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Navrhovateľka je na predĺženej materskej dovolenke, poberá rodinné prídavky na štyri deti v súhrnnej sume 92,40 € mes. Iný príjem nemá. Mal. Y. sa narodil pred uzatvorením manželstva, bude mať 10 rokov, mal. C. má t.č. 7 rokov a mal. Y. má t.č. 5 rokov, navštevuje materskú školu a mal. U. má t.č. 4 roky. Všetky deti sú zdravé a majú veku štandardné potreby.

Odporca je konateľom obchodnej spoločnosti E. R..K..S.., vo vlastníctve má 2 rodinné domy. K výške príjmov sa vyjadriť nevedel, súhlasil s výškou výživného, ktoré navrhovala navrhovateľka.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, súd určenú výšku vyživovacej povinnosti považoval za primeranú veku a potrebám maloletých detí. Výšku vyživovacej povinnosti súd určil v súlade s návrhom navrhovateľky a za súhlasu odporcu.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

O úprave styku odporcu s maloletými deťmi súd rozhodol v zmysle návrhu navrhovateľky, pričom s tým vyjadril svoj súhlas aj odporca a opatrovníka.

Podľa , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.