Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/312/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne T. B., K. I. XX, C., proti žalovaným 1) Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135 a 2) Bytový podnik mesta Košice, s. r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. -51 z 1.3.2012

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu a trovy konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade v zastúpení právneho predchodcu žalovaného v 2. rade bol založený zmluvou o nájme bytu NZ/368/2002 (č. l. 40) zo dňa 1.7.2002 k bytu č. 7 na II. poschodí, obytného domu nachádzajúceho sa na I. Č.. XX Z. C.T.. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, z výpovede žalobkyne mu vyplynulo, že v predmetnom byte bývala od r. 1992, a uvedená zmluva je najnovšia, bola uzatvorená už len s ňou, po rozvode manželstva, v byte so žalobkyňou býva 6 ľudí, spolu s maloletými deťmi, počas trvania nájomného vzťahu si žalobkyňa neplnila povinnosti v súlade s nájomnou zmluvou, mala nedoplatok na nájomnom a službách spojených s bývaním, čo potvrdila vo svojej výpovedi. Z dôvodu nedoplatku dostala v roku 2009 prvú výpoveď z nájmu obecného bytu, ktorá jej bola doručená v liste zo dňa 16.2.2009 (č. l. 4) v súlade s ust. . Žalovaní v 1. a 2. rade posúdili, že výpoveď je neplatná, nakoľko dôvody v nej určené neboli presne vymedzené a vyšpecifikované, neobsahovala ani prílohu, t.j. obdobie a rozpis nedoplatku. Z uvedeného dôvodu sami žalovaní túto výpoveď z nájmu považovali za neplatnú, takže nájomná zmluva bola naďalej platná. Žalobkyňa bola naďalej evidovaná ako neplatička a bola jej daná výpoveď zo dňa 28.2.2012 (č. l. 5 a 45), kde dôvody boli presne vyšpecifikované a na tejto výpovedi žalovaní v l. a 2. rade na nej v celom rozsahu zotrvali. Výpovedným dôvodom je v zmysle ust. , hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z nájmu bytu, keď za čas dlhší ako 3 mesiace neplatila nájomné a úhradu spojenú s nájmom bytu, pričom výška nedoplatku je 4.528,31 € bez príslušenstva. Žalovaní tento stav preukázali upomienkou zo dňa 27.2.2012 (č. l. 7) a sumárnou analýzou za obdobie od 1.1.2010 do 1.2.2013 (č. l. 45) z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa má v súčasnej dobe nedoplatok vo výške 6.557,45 €. Výpoveď bola žalobkyni doručená 19.3.2012 podľa dokladu o doručení (č. l. 45), a že sa preukázal nejaký nedoplatok v roku 2009, avšak ten žalobkyňa vyrovnala dva dni po uplynutí výpovednej lehoty.

Naproti tomu zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že z predloženej poštovej doručenky je zrejmé, že žalobkyňa prevzala výpoveď 19.3.2012, žalobkyňa teda nedodržala zákonom stanovenú 3-mesačnú

prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, ďalej poukázal na to, že posledná platba za užívanie bytu zo strany žalobkyne, bola v 3/2010. Žalobkyňa v predmetnom byte býva spolu so svojím druhom, p. B. M., pričom ide o osobu, ktorá by sa mohla podieľať na platení nájomného. Súd právne vyhodnotil prejednávaný spor v súlade s príslušnými ust. v znení zmien a doplnkov (ďalej ), citoval §, 686 , keďže na platnosť nájomnej zmluvy zákon nepredpisuje žiadnu formu, možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme, ale zmluvné strany musia jednoznačne prejaviť vôľu uzatvoriť zmluvu tak, že sa dohodnú na jej podstatných náležitostiach.

Súd citoval §, 710, 711 ods. 1 písm. d), ods. 5, , neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. V súlade s ust. , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, a vykonaným dokazovaním súd považoval za jednoznačne preukázané, že žalobkyni vznikol nájomný vzťah v súlade s ust. , predmetom ktorého bol nájom bytu č. X G. I. XX Z. C.. Z dokazovania (výpovedí účastníkov konania, výpovede z nájmu, upomienok) jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa počas trvania nájomného vzťahu hrubo porušovala svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že riadne a včas neplatila nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalovaný v 1. rade z uvedeného dôvodu dal žalobkyni dňa 28.2.2012 výpoveď z nájmu, pričom 3- mesačná výpovedná lehota začala plynúť od 1.4.2012 v súlade s ust. . Žalobkyňa počas plynutia výpovednej doby, resp. doteraz, dlžné nájomné neuhradila, ale podala žalobu na súd. V súlade s ust. žalobu na súd mala doručiť v 3 mesačnej zákonom stanovenej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia výpovede, teda od 19.3.2012 a márne uplynula dňa 19.6.2012. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa žalobný návrh podala oneskorene, po uplynutí trojmesačnej, prekluzívnej doby, pre ktorú je charakteristické, jej uplynutím zanikne subjektívne právo a súd na to prihliada aj bez návrhu. K zániku práva dochádza na základe toho, že uplynula doba na uplatnenie práva a oprávnený do jej uplynutia svoje právo neuplatnil určeným spôsobom. Právo, ktoré zaniklo v dôsledku preklúzie nemožno priznať, a doba na uplatnenie si svojho práva na súde z dôvodu neplatnosti výpovede nie je totožná s počítaním a plynutím výpovednej doby, čo evidentne žalobkyňa nerozlíšila. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh žalobkyne posúdil ako nedôvodný a žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.

V podanom odvolaní žalobkyňa navrhla zmeniť rozsudok a žalobe vyhovieť, mala za to, že výpoveď z nájmu od žalovaného v 1.rade, mesta Košice a žalovaného v 2.rade BPMK obsahovala nesprávne poučenie, a to bolo možné napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia, nesúhlasila s prekluzívnou lehotou. Sociálne dávky im boli vyplácané až od novembra roku 2005, a to bez príspevku na bývanie, nakoľko BPMK tvrdil, že jej nájomná zmluva je neplatná, v tomto presvedčení ju držali až do 19.3.2012, medzi tým v roku 2011 z pozície moci dali odpojiť teplú vodu aj elektrinu, celú dobu žila v tom, že jej nájomná zmluva je neplatná. V roku 2009 odporca - BPMK nepodal návrh na vypratanie bytu včas, čo nemohla vedieť, lebo nie je právnik. Pri všetkej úcte nemôže žiadať mesto Košice, aby ona vypratala byt aj keby peniaze zohnala, byt ona v žiadnom prípade neuvoľní, opäť sa ukázalo, že žalovaným po celú dobu išlo o byt. Ona nemala vedieť, že jej nájomná zmluva bola po celú dobu platná a tak si mohla riadne a včas požiadať o príspevok na bývanie. Výkon žalovaných sa dá nazvať aj šikanózne, vedený s úmyslom, aby uvedený povinný uvedený do zvlášť nepriaznivej situácie. Pri dokazovaní prišla ona o možnosť riadne súdu preukázať vážne pochybenia žalovaných, ktorých sa dopustili ako správny orgán. Jej partner B. M. prišiel v tom čase, t.j. v roku 2009 o zamestnanie a bol nútený sa prihlásiť na úrad práce, do evidencie bol zaradený 24.6.2009. Výroky žalovaných v 1.a 2.rade považuje za urážku ohľadne dlhu, pretože nájomné neplatia preto, že sú nezamestnaní, napriek nedostatku práce sa snažia zamestnať. Okrem iného (ďalej o.i.) pripojila aj zásadne výpovede z nájmu bytu zo dňa 13.3.2012, výpoveď z nájmu zo dňa 28.2.2012 a výpoveď z nájmu bytu č. 7 zo dňa 16.2.2009, podpísané T.. C. - primátorom mesta Košice, na č.l. 62 je výpoveď z nájmu zo dňa 14.7.2009 (nedoplatok vo výške 1.057,69 € podpísaná B.. Ž., vedúca oddelenia obchodných vzťahov BPMK).

V ďalšom odvolaní zo dňa 17.5.2013, ktoré došlo súdu 19.5.2013 (podľa pečiatky pošty na obálke) žalobkyňa znova žiadala zmeniť rozsudok a vyhovieť jej návrhu na neplatnosť výpovede z nájmu.

Žalovaný BPMK dňa 10.6.2013 sa vyjadril tak, že navrhuje rozsudok potvrdiť ako vecne správny. So zreteľom na platnú právnu úpravu neplatnosť výpovede z nájmu bytu môže nájomca uplatniť do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Navrhovateľka podala návrhu po uplynutí prekluzívnej lehoty, preto súd rozhodol v súlade so zákonom. Ostatné tvrdenia odvolateľky sú účelové s cieľom oddialiť prebiehajúce konanie o vypratanie bytu, vedené pod sp. zn. , ktoré je prerušené do právoplatného skončenia tohto konania. Navrhovateľka žiadnym spôsobom vzniknutú situáciu sa nesnažila riešiť a žalovaného v 2.rade nekontaktovala a od septembra 2009 neuhrádza žiadne platby za užívanie bytu.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v , bez odvolacieho pojednávania (podľa ) a zistil, že odvolanie žalobkyne je neopodstatnené a rozsudok potvrdil podľa ,

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd je povinný okrem veci podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa odvolaniu proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnutie vo veci samej možno odôvodní len tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa obsahu odvolania odvolací súd zistil, že v odvolacom konaní uplatnila v odvolaní žalovaná v 1.rade odvolací dôvod podľa § a ods. 2 písm. f) Odvolací dôvod podľa o tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, podľa obsahu odvolania nie je uvedený, ani nie je naplnený takýto odvolací dôvod.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vecne správne.

Z ust. vyplýva, že rozsah, v akom sa odvolacím súdom preskúmava rozhodnutie súdu prvého stupňa zásadne neurčuje odvolateľ, žalovaná v 1.rade vymedzila rozsah preskúmania rozsudku. Odvolací návrh, ktorý je jednou z podstatných náležitostí odvolania, zahŕňa v sebe jednak kvalitatívnu, ako aj kvantitatívnu stránku, kvalitatívna stránka odvolacieho návrhu spočíva v tom, že odvolateľ môže navrhnúť zmenu napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu alebo jej zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Kvantitatívna stránka odvolacieho návrhu vyjadruje rozsah, v akom má byť rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavané a je významná, ak súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím rozhodol viacerými výrokmi.

Súd prvého stupňa by mohol dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam vtedy, ak by odvolateľ namietal v konaní, že jeho námietky sú spôsobilé spochybniť vykonané dôkazy, vyhodnotenie dôkazov podľa , ako aj spochybní logiku úsudku o tom, čo bolo dokazovaním zistené alebo by uplatnil také námietky, z ktorých vyplýva, že súd z logicky bezchybných čiastkových úsudkov urobil nesprávne a logicky chybné skutkové závery.

Pri uplatnení druhého odvolacieho dôvodu je treba uviesť, že o nesprávne posúdenie ide vtedy, ak súd použil nesprávny právny predpis na daný predmet sporu alebo že správne aplikovaný právny predpis nesprávne vyložil. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov, resp. vzhľadom na uplatnené odvolacie dôvody a námietky v odvolaní, tieto neboli preukázané v tomto konaní.

Podľa rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.

Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Podľa , v znení neskorších predpisov, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Podľa , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak nájomca dlhuje nájomné, a to opakovane, prenajímateľ nemá inú možnosť len dať výpoveď takémuto nájomcovi a jednoznačne bola daná výpoveď žalobkyni, pričom so zreteľom na ustálenú súdnu prax (výpoveď z nájmu bytu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom prenajímateľa) musí byť doručená nájomcovi a ak žije v domácnosti s manželom, aj manželovi. V riešenej veci sa tak stalo, lebo žalovaný v 1.rade dal žalobkyni dňa 28.2.2012 výpoveď z nájmu a trojmesačná výpovedná lehota jej začala plynúť od 1.4.2012 v súlade s .

Pretože podľa neplatnosť výpovede žalobkyňa ako nájomkyňa mala uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede, tak neurobila a účinky výpovede zatiaľ nenastali, pre zmeškanie prekluzívnej lehoty (na rozdiel od premlčania) a neplnenie svojej povinnosti uhradiť nájomné ani do rozhodnutia odvolacieho súdu, došlo k zániku práva, to znamená došlo k tomu ako keby ani žalobkyňa nepodala návrh na neplatnosť výpovede z nájmu.

K zániku práva preto súd prvého stupňa správne prihliadol ex lege, totiž uplynula doba na uplatnenie práva a oprávnená - žalobkyňa do jej uplynutia svoje právo neuplatnila určeným spôsobom, t.j. zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa preto ani nemohol právo, ktoré zaniklo v dôsledku preklúzie priznať. Z prezentačnej pečiatky Okresného súdu Košice II vyplýva, že žalobu podala žalobkyňa 2.7.2012, jej žaloba je datovaná dňa 28.6.2012.

Keďže súd prvého stupňa správne vec právne posúdil, vykonal rozsiahle dokazovanie a aj dôkazy zákonne vyhodnotil, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa , a odvolanie žalobkyne považuje za neodôvodnené a bez právnej relevancie.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. a , lebo úspešní žalovaní tieto trovy neuplatnili a žalobkyňa ako neúspešná nemá na ich náhradu právo.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.