Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14C-140-2013.pdf
PDF · 123.85 KB
No categories available
14C/140/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi E. T., nar. XX. 5. XXXX, C. rad XX, K., o zaplatenie zmenkovej sumy XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 28. 03. 2013 si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 904,22 Eur, zákonných úrokov 6 % zo sumy 1 055,58 Eur od 29. 6. 2009 do 17. 1. 2010 čo predstavuje sumu 35,32 Eur a zo sumy 904,22 Eur od 18. 1. 2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,52 Eur. Navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých zmenkových práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 16. 12. 2008 na zmenkovú sumu 1 055,58 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 15. 04. 2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 16. 12. 2008 (dátum vystavenia) na sumu 1 055,58 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 15. 04. 2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 151,36 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 151,36 Eur a na úroky uhradil 0,- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil Originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty.
Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Zvolen je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými
súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral podľa bydliska odporcu.
Dňa 18. 09. 2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Odporca zásielku prevzal dňa 24. 10. 2013. Odporca však na doručený návrh žiadnym spôsobom nereagoval.
Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ ES). Súd ústne pojednávanie nariadil na deň 12. 12. 2013. Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie dostavil riadne a včas. Odporca si prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 3. 12. 2013. Na pojednávanie sa však nedostavil ani sa žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. potom na pojednávaní dňa 12. 12. 2013 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Súd poukazuje na skutočnosť, že keďže súdu nebola doručená odpoveď odporcu ako dotknutej strany v lehote do 30 dní po doručení tlačiva na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď, a teda podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia 861/2007/ES mal súd vydať rozsudok o pohľadávke navrhovateľa, t. j. rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, súd pojednávanie nariadil práve v záujme navrhovateľa, aby nedošlo k vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu, a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom. Keďže Nariadenie 861/2007/ES neupravuje postup súdu pri nariadení pojednávania, s poukazom na článok 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a nasl. Zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a nevydával osobitné rozhodnutie o nariadení pojednávania, keďže toto Občiansky súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia 861/2007/ES súd rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda účastníkov konania, a súd takúto žiadosť odmieta, vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom proti takémuto rozhodnutiu súdu o odmietnutí žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania nemožno samostatne podať opravný prostriedok (článok 5 bod 1 Nariadenia 861/2007/ES).
Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že zmenka bola vystavená v Dudinciach dňa 16. 12. 2008 s tým, že „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 23636/B zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne“, keď zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 16 000,- Sk (531,10 Eur) a dátum začiatku úročenia 15. 04. 2009. Na zmenke je uvedený aj údaj - číslo zmluvy 6115909.
Súdu je z jeho činnosti známe (§ 121 O.s.p.), že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov v značnom rozsahu na území celej Slovenskej republiky, keď z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 23636/B súd zistil, že ako predmet činnosti má zapísanú aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Ďalej je súdu z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava si uplatňuje svoje nároky aj v exekučných konaniach. Konajúci súd si potom pripojil aj spis Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 21Er/1453/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava proti odporcovi ako povinnému o vymoženie pohľadávky v sume 904,22 Eur istiny s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku (§ 2 O.s.p.).
Z dôkazov získaných súdom zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 21Er/1453/2011 súd potom zistil, že dňa 16. 12. 2008 spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. 6115909. Zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári, keď v záhlaví bolo predtlačené nielen označenie zmluvy, teda „Zmluva o úvere“, ale aj text o tom, že zmluva je „uzatvorená dole uvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka“. Zmluva obsahovala predtlačené označenie veriteľa a predtlačený text o dlžníkovi, do ktorého bolo rukou dopísané meno dlžníka, priezvisko dlžníka, trvalé bydlisko dlžníka, rodné číslo dlžníka, číslo občianskeho preukazu, č. účtu, VS (č. zmluvy), č. žiadosti o úver, číslo predchádzajúcej zmluvy, ID klienta. Zmluva obsahovala predtlačený text o tom, že „veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume“, následne nasleduje priestor na dopísanie sumy úveru a pokračuje textom „a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške“, nasleduje miesto na vyplnenie výšky poplatku a pokračuje text „t. j. celkovo zaplatí čiastku“, opäť nasleduje miesto pre vyplnenie sumy a nasleduje predtlačený text „v mesačných splátkach po“, kde je priestor na určenie počtu mesačných splátok a sumy mesačných splátok a pokračuje text „počnúc dňom na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru“, v rámci ktorého je priestor na doplnenie dátumu. Ďalej zmluva obsahuje predtlačený text o tom, že „dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok na zadnej strane zmluvy a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti“. Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, keď článok 17 obsahoval Dohodu o vyplnení zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúce z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vyplnenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Súd ďalej zistil, že exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13705/09 zo dňa 27. 8. 2009, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava sumu vo výške 1 055,58 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 055,58 Eur od 15. 04. 2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1 055,58 Eur od 29. 6. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 267,89 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Okresný súd Zvolen svojím uznesením č. k. 21Er/1453/2010-30 zo dňa 20. 06. 2011, žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16. 8. 2010 zamietol s odôvodnením, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, ktorým bola Zmluva o úvere uzavretá dňa 16. 12. 2008, ktorú súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú a ktorá obsahovala neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyžadujúcu v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uznesením č. k. 21Er/1453/2010-30 zo dňa 20. 06. 2011, právoplatným dňa 2. 12. 2011, súd žiadosť exekútora zamietol. Okresný súd Zvolen svojím uznesením č.k. 21 Er 1453/2010-52 zo dňa 25. 10. 2012 exekučné konanie zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v sume 21,48 Eur. Toto uznesenie sa stalo právoplatným dňa 15. 10. 2013.
Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky, keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v poslednom znení, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 4 ods. 7 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v poslednom znení, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Za nespornú súd považoval v konaní skutočnosť, že dňa 16. 12. 2008 odporca ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. 6115909, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 16 000,-Sk (531,10 Eur). Za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že v deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na článok 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili zadnú stranu Zmluvy, nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to bolo priamo konštatované v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Podaným návrhom si potom navrhovateľ ako indosatár uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 904,22 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 055,58 Eur od 15. 04. 2009 do 17. 1. 2010, čo predstavuje sumu 733,64 Eur a zo sumy 904,22 Eur od 18. 1. 2010 do zaplatenia a 6 % ročným úrokom zo sumy 1 055,58 Eur od 29. 06. 2009 do 17. 1. 2010, čo predstavuje sumu 35,32 Eur a zo sumy 904,22 Eur od 18. 1. 2010 do zaplatenia a právo na zaplatenie zmenkovej odmeny 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,52 Eur.
Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že navrhovateľom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 6115909 uzatvorená dňa 16. 12. 2008 medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľom, keď číslo zmluvy 6115909 bolo uvedené aj priamo na zmenke. Zmluvu o úvere odporca uzatváral ako občan - fyzická osoba. Ďalej súd považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Súd potom zdôrazňuje tú skutočnosť, že do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku, počet a výška splátok a počínajúci deň splatnosti, keď priamo v predtlačenej forme formulára danej zmluvy bol obsiahnutý aj text o tom, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Rovnako súd považoval za preukázané, že predtlačený bol nielen názov zmluvy, ale predtlačený bol text aj o tom, že zmluva je
uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 17 o Dohode o vyplnení zmenky a predtlačeného článku 20 o tom, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia konštatovanej Zmluvy o úvere, teda v znení účinnom do 28. 02. 2010, každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, keď dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súčasne, keďže spotrebiteľské zmluvy nesmeli obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), zákon definoval, najmä ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) s tým, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že odporca pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu, teda Zmluvy o úvere č. 6115909 zo dňa 16. 12. 2008, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď aj v zmluve bol označený ako občan - fyzická osoba, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd považoval za preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, spĺňal definíciu dodávateľa. Potom, keďže zmluva medzi veriteľom a odporcom bola uzatvorená na formulári veriteľa, vrátane všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto zmluve doplniť, resp. zmeniť, len osobné údaje odporcu ako dlžníka a výšku úveru, považoval súd za preukázané, že veriteľ takéto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, na základe čoho súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. 6115909 zo dňa 16. 12. 2008 uzavretá medzi veriteľom a odporcom bola spotrebiteľskou zmluvou.
Potom, keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom odporcovi, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. a), b) Zákona č. 285/2001 Z. z. v znení účinnom do 11. 06. 2010).
V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa potom zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku so spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.). Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Súd potom poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, na základe čoho dospel súd k záveru, že za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia než bola suma poskytnutého úveru.
V danom prípade, ako už bolo konštatované, nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať od odporcu ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo Zmluvy o úvere č. 6115909 zo dňa 16. 12. 2008. Potom, keďže výška úveru bola 16 000,- Sk (531,10 Eur), aj za predpokladu, že by odporca nesplatil ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne vo výške 4 800,- Skk (159,33 Eur), teda 30 % istiny poskytnutého úveru, a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 20 800,- Sk (690,43 Eur). V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia bola 31 800,40 Sk (1 055,58 Eur) a teda bez ohľadu na to, či došlo aspoň k čiastočnému splateniu úveru, presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Ak teda zmenka mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne 20 800,- Sk (690,43 Eur), tak ako to upravoval zákon, a bola vyplnená na zmenkovú sumu 31 800,40 Sk (1 055,58 Eur), bola vyplnená v rozpore so zákonom.
Aj keď nárok navrhovateľa bol uplatnený v tomto konaní ako zmenkový nárok, bolo povinnosťou súdu z úradnej moci platnosť zmenky skúmať, pričom neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa Zákona č. 191/1950 Sb., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o platnosti právneho úkonu. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti, keďže verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili, ani ju nezavinili.
Keďže zmenka, bez ohľadu na jej abstraktnosť, je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu, je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občiansko-súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. in fine, kde výslovne zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Naviac, odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzované (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. v rôznom znení) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť.
Potom, keďže navrhovateľ ako indosatár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nebol daný právny základ nároku navrhovateľa z uplatnenej zmenky, teda návrh navrhovateľa nebol dôvodný.
Keďže v danom prípade nárok navrhovateľa bol uplatnený zo zmenky, súd sa pri posudzovaní jeho dôvodnosti obmedzil len na posudzovanie predmetnej zmenky. Súd však poukazuje na skutočnosť, že ak by v rámci tzv. spotrebiteľského práva pristúpil k posudzovaniu nekalých podmienok hlavného záväzkového vzťahu, vyhodnotil by dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnuté v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako podmienku vyslovene nekalú, keďže umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a to zmenkový úrok 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) a rovnako by súd úver vyhodnotil ako zo zákona bez poplatkov, keďže v uzavretej Zmluve o úvere nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 25/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
Súd poukazuje aj na skutočnosť, že pre posúdenie charakteru hlavného záväzkového vzťahu bol rozhodujúci právny poriadok platný a účinný v čase vzniku tohto záväzkového vzťahu, teda ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere zo dňa 16. 12. 2008, vrátane charakteru a dovolenosti zmenky, pričom dokonca podľa následne platnej právnej úpravy v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nebolo vôbec možné splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou (§ 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách). Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle následnej právnej úpravy spotrebiteľských úverov sa spotrebiteľom rozumela fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z.), t. j. a contrario ak fyzická osoba konania v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania nebola spotrebiteľom, pričom v uzatvorenej Zmluve o úvere č. 6115909 bolo vyznačené, že odporca
ako dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, hoci v zmluve ani nie je konštatované, aké povolanie odporca má, preto súd takéto ustanovenie zmluvy súd považoval za účelové, keď zo svojej činnosti, a to napríklad aj v rámci prejednávania ostatných nárokov navrhovateľa uplatnených z indosovaných zmeniek, súdu bolo známe, že úvery boli poskytované na osobné účely dlžníkov.
Taktiež súd poukazuje aj na skutočnosť, že to či určitá zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy, sa posudzuje podľa kritérií § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že prípadne v zmluve je vyslovene uvedené, že sa uzatvára podľa toho ktorého konkrétneho ustanovenia Obchodného zákonníka, resp. že sa riadi Obchodným zákonníkom a o to viac v prípade, ak ide o tzv. formulárovú zmluvu. Označenie zmluvy ako Zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka teda nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, keďže spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh zmluvy vzhľadom na subjekty a predmet plnenia, pre ktorú Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť.
Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).