Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_4Er-19-2003.pdf
PDF · 69.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/19/2003
Rozhodnutie
Okresný súd Senica vo veci exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, vo veci pobočky Senica, so sídlom Hollého 1219, 905 01 Senica, IČO: 30 807 484 proti povinnému: P.R.M. s.r.o., so sídlom Sekule č. 1219, IČO: 31 415 458, o vymoženie 58.482,64 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Senica zo dňa 4.3.2003 bol súdny exekútor JUDr. Táňa Pačesová poverený podľa § 45 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Senici, č.k. XXXX/XXXX/HM zo dňa 5.11.2001.
Dňa 26.11.2013 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nakoľko súdny exekutor má za to, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie z titulu preklúzie a zároveň vzhľadom na skutočnosť, že povinný je nemajetný. Súčasne jeho návrhu bol i podnet oprávneného na zastavenie exekúcie nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať. Avšak oprávnený zdôraznil, že nejde o návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
Súd mal z podnetu súdneho exekútora ako i obsahu spisu preukázané, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom nadobudlo právoplatnosť dňa 2.9.2002, vykonateľnosť dňa 3.9.2002. Desaťročná prekluzívna lehota v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.5.2003 uplynula dňa 2.9.2012. V danom prípade teda nastala skutočnosť odôvodňujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, keďže rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo v dôsledku uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty neúčinným.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni (v znení do 31.5.2003) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.) sa nepoužijú.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na to, že exekučný titul sa stal v čase po začatí exekúcie neúčinným, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Ex. poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O náhrade trov exekučného konania súd rozhodoval podľa § 200 ods. 2 Ex. poriadku. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nakoľko si ich neuplatnil.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.