Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cb-128-2012.pdf
PDF · 139.12 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cb/128/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu JUDr. Jozef Tarabčák, Hlavná 13, 080 01 Prešov, správca úpadcu VPMK s.r.o. v konkurze, Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960, zastúpený JUDr. Ivetou Tarabčákovou, advokátkou, Hlavná 13, 080 01 Prešov proti žalovanému Kontakt Bau, s.r.o., Partizánska 1265/21, 085 01 Bardejov, IČO: 36 494 763, zastúpený JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 27.997,56 EUR s príslušenstvom, dňa 12.12.2013 takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.923,46 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 27.8.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Konanie v časti o zaplatenie 555,09 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 27.8.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiada žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu 27.997,56 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 27.8.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K 58/2011 zo dňa 13.11.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti VPMK s.r.o., Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960 (ďalej iba úpadca) a žalobca bol ustanovený do funkcie správcu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali zverejnením uznesenia súdu v Obchodnom vestníku č. 14/2012 dňa 20.1.2012. Úpadca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 30.6.2010 zmluvu o nájme, v ktorej sa žalovaný okrem iného zaviazal hradiť všetky náklady spojené s udržiavaním predmetu nájmu, ako aj náklady na opravy, údržbu a rekonštrukciu, vrátane nákladov spojených so zriaďovaním, prevádzkovaním a opravami zariadení a predmetov súvisiacich s predmetom nájmu a slúžiacimi jeho potrebe (čl. V/3 zmluvy). Podľa čl. V/8 sa žalovaný zaviazal zabezpečiť si a znášať všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, najmä náklady na energie, vodné, stočné a služby spojené s užívaním predmetu nájmu.
Žalobca zistil, že v rozpore s čl. V/8 zmluvy náklady za energie a vodu hradil na základe faktúr vystavených dodávateľmi úpadca, avšak tieto náklady žalovanému nevyfakturoval a žalovaný ich ani neuhradil. Žalovaný mal tak úpadcovi uhradiť za dodávku elektrickej energie za 1.9. - 30.9.2010 podľa faktúry dodávateľa VSE č. 72270600510 splatnej dňa 20.10.2010 sumu 14.893,86 EUR, za dodávku
vody, vodné a stočné za 16.7.2010 - 20.10.2010 podľa faktúry dodávateľa VVS č. 2114065808 splatnej 11.11.2010 sumu 5.639,06 EUR, za dodávku plynu za obdobie 1.7.2010 - 31.7.2010 podľa faktúry dodávateľa SPP č. 7412662702 splatnej dňa 20.8.2010 sumu 3.731,38 EUR, za obdobie 1.8.2010
- 31.8.2010 podľa faktúry č. 7414652215 splatnej dňa 22.9.2010 sumu 2.192,08 EUR, za obdobie 1.9.2010 - 30.9.2010 podľa faktúry č. 7412669308 splatnej dňa 22.10.2010 sumu 864,05 EUR, spolu za dodávku plynu 6.787,51 EUR. Dodávateľ elektrickej energie vyúčtoval za omeškanie s úhradou ceny dodanej elektriny úrok z omeškania za mesiac júl 2010 vo výške 351,05 EUR, poplatok za upomienku 3,32 EUR a za mesiac august 2010 úrok z omeškania vo výške 319,44 EUR a poplatok za upomienku 3,32 EUR. Celkom tak žalovaný bol povinný zaplatiť úpadcovi 27.997,56 EUR. Žalobca po zistení, že žalovaný svoju povinnosť nesplnil, vyzval ho na úhradu tejto sumy listom zo dňa 13.8.2012 s lehotou na plnenie, resp. navrhnutie splátkového kalendára 7 dní. Žalovaný tak bol povinný plniť najneskôr do 26.8.2012. Na výzvy žalovaný nijako nereagoval, dostal sa do omeškania a je preto povinný platiť aj úroky z omeškania a to vo výške 8,75 % ročne od 27.8.2012.
Pred prvým pojednávaním žalobca súdu oznámil, že svoju žalobu berie čiastočne späť a to v časti o zaplatenie 677,13 EUR, ktorých zaplatenia sa domáhal z dôvodu úrokov z omeškania a poplatkov za upomienku z faktúr za dodávku elektrickej energie a v rozsahu späťvzatia žaloby navrhol konanie vo veci zastaviť s tým, že žalovanému žiada uložiť povinnosť zaplatiť mu 27.320,43 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 27.8.2012 do zaplatenia.
O žalobe žalobcu v tomto rozsahu bolo súdom rozhodnuté platobným rozkazom zo dňa 25.10.2012 č. k. 2Rob 121/2012-29, ktorým žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 27.320,43 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 27.8.2012 do zaplatenia, čím podľa § 172 ods. 7 O.s.p. predmetom konania zostala táto časť pôvodne uplatneného nároku. Uznesením zo dňa 12.11.2012 č. k. 2Rob 121/2012-36 bol však platobný rozkaz podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený pre nedoručenie žalovanému.
V priebehu konania žalobca opäť čiastočne svoju žalobu vzal späť a to v časti o zaplatenie 555,09 EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania od 27.8.2012 do zaplatenia (písomné podanie zo dňa 4.4.2013 doplnené na pojednávaní dňa 14.5.2013), ktorého zaplatenia sa domáhal z titulu ceny za plyn odobratý od 22.9.2010 vo výške 227,51 EUR, z titulu zmluvnej pokuty za upomienku, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 7227060510 za elektrickú energiu za 9/2010 v sume 4,- EUR a z titulu úrokov z omeškania, ktoré boli vyúčtované faktúrou číslo 7227060510 v sume 323,58 EUR. Rovnako v tomto rozsahu navrhol konanie vo veci zastaviť.
Na pojednávaní žalobca žalobe, v časti prevyšujúcej jej čiastočné späťvzatie, navrhol vyhovieť.
Žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom a v prevyšujúcej časti navrhol jeho žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, ale aj z dôvodu premlčania žalobcom uplatňovaného nároku, pričom vzniesol námietku premlčania.
Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom konateľa žalovaného, svedka H. P., oboznámením sa s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13.1.2012 sp. zn. 1K 58/2011, zmluvou o nájme nehnuteľností a nájme hnuteľných vecí, faktúrami, výpismi z účtu v banke, inými v spise pripojenými listinnými dôkazmi bol súdom zistený tento skutkový stav:
Žalovaný dňa 30.6.2010 uzavrel so spoločnosťou Radoma s.r.o. Prešov so sídlom Priemyselná 534, Kapušany, IČO: 31 679 960 (ďalej iba úpadca) zmluvu o nájme nehnuteľností a nájme hnuteľných vecí, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností úpadcu tak, ako sú tieto špecifikované podľa LV č. 1593 k.ú. Kapušany, obec Kapušany, okres Prešov a ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 a nájom hnuteľných vecí, ktorých zoznam tvorí prílohu č. 2 zmluvy s počiatkom od 1.7.2010 na dobu neurčitú za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti. V čl. V. bod 8 zmluvy žalovaný ako nájomca sa zaviazal sám si zabezpečiť a znášať všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľností, najmä náklady za energie, vodné, stočné a ďalšie služby spojené s užívaním predmetu nájmu.
Žalobca tvrdí, že aj keď žalovaný na základe tejto zmluvy vstúpil dňom 1.7.2010 do nájmu hnuteľných a nehnuteľných vecí v rozsahu podľa predmetu nájmu a predmet nájmu užíval pre svoje podnikateľské účely, v rozpore so zmluvou čl. V. bod 8 nezabezpečil si vo svojom mene a na svoje náklady dodávku energií a vody. Dodávatelia ich odber na základe zmlúv uzavretých s úpadcom v období pred dobou nájmu, cenu energií a vody fakturovali na ťarchu úpadcu: 1./ dodávateľ elektriny Východoslovenská energetika, a.s. faktúrou č. 7227060510 zo dňa 6.10.2010 za obdobie 1.9.2010 - 30.9.2010 v sume 14.893,86 EUR so splatnosťou 20.10.2010, 2./ Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. za dodávku vody v období 16.7.2010 - 20.10.2010 faktúrou č. 2114065808 zo dňa 25.10.2010 sumou 5.639,06 EUR so splatnosťou 11.11.2010, 3./ dodávateľ plynu SPP, a.s. za dodávku plynu v období 1.7.2010 - 31.7.2010, faktúrou č. 7412662702 zo dňa 6.8.2010 sumou 3.731,38 EUR so splatnosťou 20.8.2010, za dodávku plynu v období 1.8.2010 - 31.8.2010 faktúrou č. 7414652215 zo dňa 8.9.2010 sumou 2.192,08 EUR so splatnosťou dňa 22.9.2010 a za obdobie 1.9.2010 - 30.9.2010 faktúrou č. 7412669308 zo dňa 8.10.2010 sumou 864,05 EUR splatnou dňa 22.10.2010. Úpadca pritom dňa 7.9.2010 uhradil faktúru vystavenú SPP, a.s. pod č. 7412662702 na sumu 3.731,38 EUR a dňa 24.9.2010 uhradil aj faktúru vystavenú tým istým dodávateľom pod č. 7414652215 na sumu 2.192,08 EUR, spolu sumu 5.923,46 EUR.
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K 58/2011 zo dňa 13.1.2012 bol na majetok spoločnosti VPMK s.r.o., Priemyselná 534, Kapušany, IČO: 31 679 960, v čase uzavretia zmluvy o nájme so žalovaným, podnikajúca pod obchodným menom Radoma s.r.o., Prešov so sídlom Priemyselná 534, Kapušany vyhlásený podľa § 18 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásený konkurz a správcom bol ustanovený žalobca.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
V súlade s týmto zákonným ustanovením žalobca ako správca konkurzného majetku v mene úpadcu sa domáha nárokov, ktoré podľa žalobcu úpadcovi vznikli na základe zmluvy o nájme nehnuteľností a nájme hnuteľných vecí dňa 30.6.2010 uzavretej so žalovaným.
Zmluva, ktorá tvorí základ žalobcom uplatňovaných nárokov, bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi zapísanými v obchodnom registri, pričom niet pochýb, že jej uzavretie súviselo s ich podnikateľskou činnosťou. V zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení do 1.1.2013 (§ 768k ods. 2 Obchodného zákonníka) tak práva a povinnosti zo zmluvy vyplývajúce, je treba posudzovať podľa Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník vo svojej tretej časti nájomnú zmluvu ako typ zmluvy neupravuje. Nájomná zmluva je však upravená v Občianskom zákonníku (§ 663 a násl.) a tak v súlade s ustanovením § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. v znení do 1.1.2013 práva a povinnosti vyplývajúce pre zmluvné strany z nimi uzavretej zmluvy o nájme je treba posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o tomto type zmluvy včítane ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. a všetko ostatné podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
Podľa § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Ak nie
je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Podľa § 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Podľa § 5 citovaného zákona ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Niet sporu o tom, že zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným je zmluvou nájomnou v zmysle ustanovenia § 663 a násl. Občianskeho zákonníka. Jej predmetom je nájom nebytových priestorov, v dôsledku čoho práva a povinnosti z nej plynúce sa posudzujú aj podľa príslušných ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a v časti nájmu hnuteľných vecí na podnikateľské účely žalovaného aj podľa osobitných ustanovení Občianskeho zákonníka o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Táto právna kvalifikácia zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným založeného zmluvou zo dňa 30.6.2010 medzi účastníkmi nebola ani sporná.
Už súdom citované ustanovenie § 5 zákona č. 116/1990 Zb. predpokladá povinnosť prenajímateľa, ktorým v tomto prípade bol úpadca odovzdať nájomcovi (žalovanému) predmet nájmu v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Medzi služby, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené bezpochyby patrí aj dodávka energií (teplo, plyn, elektrina) a vody. Citované zákonné ustanovenie však pripúšťa aj takú dohodou, na základe ktorej sa prenajímateľ „zbaví“ povinnosti zabezpečiť riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. V súlade s tým úpadca so žalovaným dohodli, že zabezpečenie riadneho plnenia služieb, t. j. dodávku elektriny, plynu a vody prechádza z prenajímateľa (úpadcu) na nájomcu (žalovaného), keď v článku V. bod 8 zmluvy dohodli: „Nájomca sa zaväzuje sám si zabezpečiť a znášať všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľností, najmä náklady na energie, vodné, stočné a ďalšie služby spojené s užívaním“.
Medzi účastníkmi niet sporu v tom, že žalovaný svoj záväzok prijatý v čl. V. bod 8 zmluvy nesplnil a tak aj v období, keď žalovaný predmet nájmu užíval najmenej v dobe od 1.7.2010 do 26.8.2010, ako to doznáva aj samotný žalovaný, dodávka elektriny, plynu a vody bola realizovaná na základe zmluvného vzťahu medzi úpadcom a dodávateľmi energií a vody a na účet úpadcu, ktorí cenu energií a vody úpadcovi fakturovali skôr citovanými faktúrami.
Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu a v jeho mene sa v tomto konaní domáha žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu cenu energií a vody žalovaným odobratých a spotrebovaných v období trvania nájmu k nebytovým priestorom a hnuteľným veciam vo výške podľa fakturácie ich dodávateľmi. V zmysle jeho písomného podania zo dňa 20.2.2013, v konaní uplatňovaný nárok je nárokom zo
zmluvy o nájme zo dňa 30.6.2010, lebo priamo zo zmluvy (čl. V/8) žalovanému vyplýva povinnosť znášať všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľností. Zmluva o nájme bola uzatvorená podľa § 588 Občianskeho zákonníka, lebo Obchodný zákonník takýto typ zmluvy neupravuje. Pre túto zmluvu nie je síce predpísaná písomná forma, ale zmluvné strany v čl. VII. bod 2 zmluvy si dohodli možnosť zmeny obsahu zmluvy vykonať iba v písomnej forme, k čomu však nedošlo. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, t. j. nepomenovanú zmluvu, pre platnosť ktorej sa vyžaduje dostatočné určenie predmetu záväzkov. Predmet záväzkov bol dostatočne určitý, pretože za 7 - 8/2010 boli aj záväzky na zaplatenie spotreby plynu a elektrickej energie žalovaným zaplatené po prefakturácii faktúr od VSE a SPP. Faktúra za vodu a stočné nebola prefakturovaná iba z dôvodu, že nebola vyhotovená dodávateľom vody. Dodávku vody a stočné za 7 - 8/2010 je preto žalovaný povinný zaplatiť v zmysle dohody, ak by tak nemal povinnosť urobiť podľa písomnej zmluvy. Náklady za dobu 1.9. - 24.9.2010 je žalovaný povinný platiť podľa čl. V/8 zmluvy, príp. v zmysle dohody, na základe ktorej platil za obdobie 7 - 8/2010.
Žalobca pre prípad, žeby súd neuznal za oprávnený nárok na zaplatenie podľa čl. V/8 zmluvy o nájme, eventuálne podľa dohody, na základe ktorej uhradil žalovaný nároky za 7 - 8/2010, žiadal nárok posúdiť ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože išlo o plnenie, ktoré poskytol úpadca žalovanému bez právneho dôvodu, prípadne z neplatného právneho úkonu, ak v zmluve nemala byť dohodnutá povinnosť uhradiť náklady na plyn, elektrickú energiu a vodu. Úpadca mal uzatvorené zmluvy o dodávke plynu, elektrickej energie a vody s dodávateľmi, na základe ktorých sa dodaním týchto produktov stal ich vlastníkom. Dodané boli vtedy, keď bola ich spotreba nameraná na príslušných meračoch. Podľa čl. II/1 Obchodných podmienok pre zmluvy o združenej dodávke elektriny je dodávka splnená prechodom elektriny z príslušnej distribučnej sústavy cez určené meradlo do odberného miesta. Podobne je to aj pri prechode plynu, respektíve vody cez príslušný merač. Z toho vznikla úpadcovi povinnosť takto odobraté dodávky aj zaplatiť na základe faktúry dodávateľa. Povinnosť zaplatiť voči dodávateľovi má výlučne úpadca. Nezaplatené faktúry za dodávky boli prihlásené do konkurzu a boli aj správcom zistené. Podľa § 32 ods. 11 zák. č. 7/2005 Z.z. sa zistenie pohľadávky zapisuje do zoznamu pohľadávok. Podľa § 105 cit. zákona na základe zoznamu prihlášok možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietal. Z toho vyplýva, že citovaný zákon priznáva zoznamu pohľadávok postavenie exekučného titulu, ktorý je záväzný. Stav, keď je prihlásená pohľadávka uznaná, resp. zistená, vytvára vo vzťahu k nej res iudicata a dodávateľ sa jej nemôže úspešne domáhať u žalovaného. Žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil, pretože jeho majetok sa nezmenšil o hodnotu, ktorá zodpovedá hodnote spotrebovaného plynu, elektrickej energie a vody. Naopak tým, že nezaplatil, sa jeho majetková hodnota zvýšila o hodnotu nezaplateného a spotrebovaného plynu, vody a elektrickej energie. To, že žalovaný plyn, vodu a elektrickú energiu spotreboval, je nepochybné, preto sa aj obohatil tým, že nezaplatil za túto spotrebu. Príčinná súvislosť medzi bezdôvodným obohatením a ujmou úpadcu je daná tým, že žalovaný odoberal a spotrebúval energie bez toho, že by k tomu mal právny titul, na základe ktorého by mal právo ich odoberať a povinnosť za odber platiť. Žalovaný nárok je podľa žalobcu oprávneným nárokom aj z titulu náhrady škody, lebo sú splnené aj predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. porušenie právnej povinnosti, vznik škody a ich príčinná súvislosť. Žalovaný porušil voju právnu povinnosť vyplývajúcu z článku V/8 zmluvy o nájme, podľa ktorého si mal sám zabezpečiť a hradiť dodávky energií. V rozpore so zmluvou si však nezabezpečil tieto dodávky, neuzavrel s dodávateľmi zmluvy o dodávkach jednotlivých energií, ani tieto dodávky žiadnym spôsobom neuhradil v rozhodnom období, za ktoré si uplatňuje žalovaný nárok. Úpadca v dôsledku toho bol naďalej v zmluvnom vzťahu s dodávateľmi a vznikali mu z tohto vzťahu ďalšie záväzky. Časť uhradil, avšak spotrebu za nasledujúce obdobie neuhradil a po začatí konkurzného konania už ani táto nemohla byť uhradená. Úpadcom uhradené platby tak predstavujú majetkovú ujmu (úhrada za plyn za 7 a 8/2010) a rovnako majetkovú ujmu predstavuje aj ťarcha, ktorá vznikla na úkor podstaty úpadcu v konkurze prihlásením týchto pohľadávok dodávateľov. Škoda vznikla úpadcovi tým, že mu jeho zmluvní partneri vyfakturovali odobraté energie a tieto faktúry sa v jeho účtovníctve premietli na strane záväzkov, čím znížili hodnotu vlastného imania, teda znížili hodnotu aktív úpadcu. Tieto faktúry pritom budú musieť byť spôsobom podľa zákona č. 7/2005 Z.z. vysporiadané. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou majetkovou ujmou úpadcu je daná tým, že ak by žalovaný konal v súlade so zmluvou a zabezpečil si dodávky energií uzavretím zmlúv s dodávateľmi, úpadcovi by nevznikali záväzky voči týmto dodávateľom, tieto by nemusel hradiť, ani by neboli tieto záväzky prihlásené do konkurzu.
Žalovaný potvrdil, že na základe písomnej zmluvy o nájme uzavretej dňa 30.6.2010 s úpadcom užíval, počnúc dňom 1.7.2010 predmet nájmu tak, ako je tento vymedzený v čl. I. bod 1, 2 zmluvy a jej prílohách č. 1 a 2, avšak iba do 26.8.2010. V dôsledku avizovanej dražby predmetu nájmu, už v priebehu mesiaca august 2010 svoju činnosť postupne utlmoval až nakoniec v mesiaci september 2010 prestal v prenajatých priestoroch vykonávať akúkoľvek činnosť, dôkazom čoho môže byť aj veľmi nízky odber energií a vody. Rovnako potvrdil, že v súlade s článkom V. bod 8 zmluvy, v zmluve o nájme zo dňa 30.6.2010, prijal záväzok sám si zabezpečiť a znášať všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľností, najmä náklady za energie, vodné, stočné a ďalšie služby spojené s užívaním predmetu nájmu. V rozpore s týmto záväzkom neuzavrel s dodávateľmi plynu, elektrickej energie a vody zmluvy na ich dodávku a tak plyn, elektrina i voda boli dodávané aj v čase, keď predmet nájmu užíval on, na základe zmlúv uzavretých ich dodávateľmi s úpadcom a ich cena bola nimi fakturovaná na účet úpadcu. K splneniu svojho záväzku podľa čl. V. bod 8 zmluvy o nájme nepristúpil z dôvodu, že už v priebehu mesiaca júl 2010 sa dozvedel, že prenajaté veci sú v dražbe a tak považoval za neúčelný prepis odberateľa elektriny, plynu a vody. Zmluvou o nájme nebola dohodnutá možnosť úpadcu ako prenajímateľa prefakturovávať mu náklady za spotrebu energií a ani neskôr písomnú dohodu v tomto smere neuzavreli. Popiera pritom aj akúkoľvek ústnu dohodu, na základe ktorej by úpadcovi takáto možnosť vznikla. Naviac, ako to sám uvádza aj žalobca, zmluvné strany zmluvy o nájme pre prípadnú zmenu alebo doplnenie zmluvy v článku VII. bod 2 zmluvy, dohodli písomnú formu a tak akákoľvek zmena alebo doplnok zmluvy uzavreté ústne, by podľa § 40 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, bola absolútne neplatná. Na rozdiel od žalobcu tak tvrdí, že nie je daná jeho zmluvná povinnosť na zaplatenie nákladov za energie a vodu. Pripúšťa kvalifikáciu žalobcom uplatňovaného nároku ako vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ale iba za predpokladu, že úpadca cenu plynu, elektriny a vody uhradil ich dodávateľom, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaný s istotou pritom môže konštatovať, že v prípade elektrickej energie v období od 1.9. - 30.9.2010, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou VSE č. 72270600510 zo dňa 6.10.2010 v sume 14.893,86 EUR, dodávky vody, vodného a stočného v období 16.7.2010 - 20.10.2010, ktoré boli vyúčtované faktúrou VVS č. 2114065808 zo dňa 25.10.2010 v sume 5.639,06 EUR a dodávky plynu v období 1.9.2010 - 30.9.2010, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou SPP č. 7412669308 zo dňa 8.10.2010 v sume 864,05 EUR nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu, nakoľko tieto faktúry žalobca neuhradil. Náklady za dodávky plynu za mesiac júl a august 2010 je potrebné rozdeliť na variabilné a fixné náklady, pričom žalobca nemá nárok, aby mu boli nahradené fixné a s tým súvisiace náklady, ktoré by prenajímateľ platil aj v prípade, ak by bol odber nulový. Napriek ochote vydať žalobcovi prípadné bezdôvodné obohatenie, žalobu žalobcu žiada v celom rozsahu zamietnuť, lebo aj v prípade jeho povinnosti žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať, právo žalobcu na jeho vydanie je premlčané a preto toto právo mu nemožno priznať. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote a žalobcovi pritom hneď od počiatku muselo byť známe, že ak došlo k bezdôvodnému obohateniu, kto ho získal. Naviac žalovaný dodal, že aj v prípade sumy 5.923,46 EUR, ktorú úpadca zaplatil za dodávku plynu v mesiacoch júl a august 2010 a čo žalovaný nespochybňuje, nemôže sa žalobca domáhať zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, lebo tento nárok žalobcovi pre absenciu možnosti prefakturácie týchto nákladov v zmluve, ani nevznikol. Množstvo dodaného plynu, elektriny a vody a ani ich cenu tak ako to vyplýva z jednotlivých faktúr dodávateľov predložených žalobcom, pritom nespochybňuje.
Už v predchádzajúcej časti tohto rozsudku súd konštatoval, že pre úpadcu ako prenajímateľa nebytových priestorov vyplýva z už predtým citovaného ustanovenia § 5 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov na svoje náklady udržiavať tieto priestory a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené, medzi ktoré nesporne patrí aj dodávka plynu, elektriny a vody, pokiaľ v zmluve si tieto skutočnosti nedohodnú ináč. Úpadcom a žalovaným v zmluve zvolený (dohodnutý) spôsob zabezpečenia služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené, patrí skôr k výnimočným, keď súdu z jeho rozhodovacej činnosti je známe, že obvykle tieto služby sú zabezpečované prenajímateľom a na jeho účet s následnou náhradou nájomcom či vo forme zálohy alebo tzv. prefakturácie. Nielen zákon č. 116/1990 Zb. ale ani prípadne iný právny predpis, včítane Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, neukladá priamo nájomcovi povinnosť vo vlastnom mene a na vlastný účet si zabezpečiť tieto služby a spôsob zabezpečenia týchto služieb ponecháva na dohodu zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené, ak úpadca so žalovaným v čl. V. bod 8 zmluvy o nájme dohodli, že žalovaný si služby, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním nebytových priestorov zabezpečí po dobu nájmu vo vlastnom mene a na
vlastný účet, ich dohoda je v súlade s predtým prezentovanými právnymi závermi a ustanovením § 5 zákl. č. 116/1990 Zb. Žalovaný touto dohodou prijal záväzok platiť cenu za služby, ktoré mu boli poskytované tými, ktorí tieto služby obvykle aj poskytujú ako predmet svojej činnosti, ich poskytovateľom (dodávateľom), ale nie úpadcovi. Súd tak musel konštatovať, že nielen z právnych predpisov, ale ani zo zmluvy o nájme uzavretej medzi úpadcom a žalovaným včítane jej článku V. bod 8 nemožno vyvodiť povinnosť žalovaného cenu za dodávku plynu, elektriny a vody platiť z titulu zaplatenia kúpnej ceny priamo úpadcovi. Túto povinnosť žalovaný ale nemá ani voči ich dodávateľom, lebo aj keď nimi dodávanú energiu a vodu spotreboval pre svoje potreby, energia a voda boli dodávané na zmluvnom základe úpadcovi a do jeho nebytových priestorov a tak povinným subjektom na zaplatenie ich ceny bol a je úpadca. Úpadcovi však za predpokladu, že cenu energií a vody uhradí, vzniká voči tomu, kto energiu a vodu pre svoju potrebu a vo svoj prospech spotreboval namiesto neho, právo na náhradu ním poskytnutého plnenia a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Nájomný pomer medzi úpadcom a žalovaným založený nimi uzavretou zmluvou trval od 1.7.2010 (článok VI. bod 1 zmluvy) až do 24.9.2009, keď zanikol dohodou z uvedeného dňa, ktorú žalobca na dôkaz predložil súdu. V tomto smere je bezvýznamné či nájomca predmet nájmu aj skutočne užíval.
Bezdôvodné obohatenie je v citovanom zákonnom ustanovení konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať a aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Vo svetle uvedeného tak nemôžu byť pochybnosti o tom, že pokiaľ úpadca zaplatil cenu služieb poskytnutých dodávateľmi v období po 1.7.2010 a do 24.9.2010, ktoré použil žalovaný v súvislosti s nájmom, urobil tak bez právneho dôvodu, lebo v zmysle písomnej dohody uzavretej medzi ním a žalovaným (čl. V. bod 8 nájomnej zmluvy) túto povinnosť mal žalovaný.
Dňa 7.9.2010 úpadca uhradil faktúru vystavenú SPP a.s. dňa 6.8.2010 pod č. 7412662702 za dodávku plynu v období od 1.7.2010 do 31.7.2010 v sume 3.731,38 EUR splatnú dňa 20.8.2010 a dňa 24.9.2010 uhradil aj faktúru vystavenú tým istým dodávateľom dňa 8.9.2010 pod číslom 7414652215 za dodávku plynu v období od 1.8.2010 do 31.8.2010 v sume 2.192,08 EUR splatnú dňa 22.9.2010. Spolu tak úpadca uhradil 5.923,46 EUR za službu (dodávka plynu) využívanú žalovaným, čo žalovaný ani nespochybňoval. Úpadca tak urobil bez právneho dôvodu, čím na jeho úkor došlo k majetkovej ujme a žalovanému tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, lebo úpadca plnil to, čo podľa zmluvy mal plniť sám žalovaný. Úpadcovi preto vzniklo právo na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným na jeho úkor.
Žalovaný v konaní toto právo žalobcu konajúceho v mene úpadcu ani nespochybňoval. Tvrdil však, že žalobcovi toto právo nemožno priznať, lebo jeho právo je premlčané, odvolávajúc sa na dvojročnú premlčaciu lehotu ustanovenú Občianskym zákonníkom pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Už v úvodnej časti tohto rozsudku súd konštatoval, že v danom prípade ide o spor medzi podnikateľmi týkajúci sa nárokov zo záväzkového vzťahu založeného v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou a tak práva a povinnosti v zmysle § 261 ods. 1, 6 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 toho istého zákona je nutné prioritne posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka ako osobitného právneho predpisu upravujúceho vzťahy medzi podnikateľmi a iba v prípade, že tieto vzťahy sú upravené iba v Občianskom zákonníku alebo inom zákone, týmito zákonmi výslovne upravené práva a povinnosti je treba posudzovať podľa nich a všetky ostatné podľa Obchodného zákonníka. V danom konkrétnom prípade tak vznik bezdôvodného obohatenia a podmienky za ktorých je bezdôvodné obohatenie treba vydať, rovnako ako samotný nájomný pomer pri nájme nebytových priestorov je treba posudzovať
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (konkrétne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení § 451 a násl. Občianskeho zákonníka), ale ostatné práva a povinnosti z tohto záväzkového vzťahu pre účastníkov konania plynúce podľa Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného preto premlčanie práva úpadcu (žalobcu) na vydanie bezdôvodného obohatenia je treba posúdiť nie podľa § 100 a násl. Občianskeho zákonníka, ale podľa ustanovení § 387 a násl. Obchodného zákonníka.
Podľa § 387 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak
a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo b) právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.
Podľa § 391 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 394 Obchodného zákonníka pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Pri práve na náhradu škody podľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení tak úpadcovi a spolu s ním aj žalobcovi na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť štvorročná premlčacia doba vo vzťahu k plneniu vo výške 3.731,38 EUR dňa 8.9.2010 a vo vzťahu k plneniu vo výške 2.192,08 EUR dňa 25.9.2010. Žalobca žalobu o vydanie tohto bezdôvodného obohatenia súdu doručil dňa 11.9.2012, nesporne pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby a tak jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané nie je. Na rozdiel od žalovaného súd preto ustálil, že je daná jeho povinnosť žalobcovi bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 5.923,46 EUR vydať.
Bezdôvodné obohatenie, ako už bolo uvedené vyššie, je konštruované ako záväzkový vzťah, v danom prípade ako záväzkový vzťah medzi úpadcom a žalovaným, v dôsledku čoho úpadca a v jeho mene žalobca sa môže domáhať vydania iba toho, čo bolo na jeho úkor žalovaným získané, t. j. v konkrétnom prípade vydania iba toho peňažného plnenia, ktoré úpadca poskytol namiesto žalovaného bez právneho dôvodu. V konaní nebolo preukázané, aby sa tak stalo nad sumu 5.923,46 EUR, čo ani žalobca netvrdil a tak súd nemohol akceptovať nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu vyššom než 5.923,46 EUR.
Nárok žalobcu na zaplatenie sumy prevyšujúcej 5.923,46 EUR neobstojí ani z dôvodu ním tvrdenej náhrady škody. Aj keď možno súhlasiť so žalobcom, že žalovaný porušil svoj záväzok prijatý v čl. V. bod 8 nájomnej zmluvy, nebolo ničím preukázané, aby nesplnenie tohto záväzku žalovaným malo za
následok škodu na strane úpadcu, pod ktorou je treba rozumieť zmenšenie jeho majetku alebo jeho navýšenie, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať (ušlý zisk).
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka v znení po 15.1.2009 a do 1.1.2013 (§ 768f, k ods. 2 Obchodného zákonníka) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení po 1.1.2009 (§ 10a nariadenia) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca listom zo dňa 13.8.2012 vyzval žalovaného na úhradu faktúr, ktorými bola fakturovaná dodávka plynu, elektriny i vody a úhrada ktorých tvorí aj predmet tohto sporu s tým, aby žalovaný tak urobil v lehote 7 dní. Žalovaný výzvu žalobcu nepoprel, rovnako ako ani tvrdenie žalobcu, že na výzvu nereagoval a úhradu nevykonal. Nenamietal ani, že v prípade povinnosti poskytnúť žalobcovi ním žiadané peňažné plnenie, by sa s plnením dostal najneskôr dňom 27.8.2012 do omeškania, ako to tvrdil žalobca a tak súd v zhode so žalobcom ustálil, že žalovaný s plnením svojho peňažného dlhu sa do omeškania dostal najneskôr dňom 27.8.2012, lebo lehota na plnenie určená žalobcom v jeho výzve uplynula dňa 26.8.2012 a žalobcovi týmto dňom vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške ním žiadanej, lebo táto je v zhode s citovanými zákonnými ustanoveniami, najmä § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu počiatku žalovaného.
Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.923,46 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 27.8.2012 do zaplatenia.
Žalobca v priebehu konania vzal svoju žalobu čiastočne späť v rozsahu zaplatenia 555,09 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 27.8.2012 do zaplatenia a keďže žalovaný s týmto čiastočným späťzvatím žaloby žalobcom súhlasil, súd podľa § 96 O.s.p. konanie v tomto rozsahu zastavil.
V časti prevyšujúcej priznané plnenie a časti, v ktorej súd konanie zastavil, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú a z dôvodov skôr uvedených, zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p., § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a § 150 O.s.p. Návrh na náhradu trov konania v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. podali obaja účastníci konania. Vzhľadom na pomer úspechu i neúspechu v konaní, vznikol by žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu tohto pomeru. Súd však dospel k záveru, že v danom prípade je namieste použiť ustanovenie § 150 O.s.p. vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu. Dôvody pre
nepriznanie náhrady trov konania žalovanému súd videl predovšetkým v skutočnosti, že žalovanému nesporne majetkový prospech vznikol aj v rozsahu, v ktorom súd žalobu žalobcu zamietol, ale súd jeho vydanie nemohol priznať iba z formálnych dôvodov, ale tiež v tom, že na majetok prenajímateľa bol vyhlásený konkurz a žalobcom je správca konkurznej podstaty.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).