Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/154/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú B. U., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky N. U., trvale bytom Č. X, X. a otca L. U., trvale bytom G. XXX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B. U. , nar. XX.X.XXXX, zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne od 1.9.2013, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 30.11.2013 vo výške 180,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom december 2013 pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -39 zo dňa 3.11.2009.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 5.9.2013 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej B. zo sumy 100,-eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne z dôvodu, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá nastúpila do 1. ročníka základnej školy ako aj na strane otca, ktorému ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi vo výške 170,- eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s príjmom matky, s príjmom otca, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:

O vyživovacej povinnosti otca k maloletej rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava II v rozvodom konaní- rozhodnutím č. k. zo dňa 3.11.2009, v ktorom bolo manželstvo rozvedené a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej B. sumou 100,- eur mesačne a na výživu v tom čase

maloletého L. sumou 170,- eur mesačne. V tom čase mala maloletá 2 roky, matka bola zamestnaná dosahovala mesačný príjem 678,- eur netto. Príjem otca zisťovaný nebol, súd vychádzal z jeho príjmov zistených v konaní č. t.j. z mesačného príjmu vo výške 980,- eur netto. Rodičia nemali iné vyživovacie povinnosti.

V súčasnosti navštevuje maloletá 1. ročník základnej školy. Za obedy v škole matka uhrádza 22,- eur mesačne, za školský klub 13, 50 eur mesačne. Matka uvádzala zvýšené výdavky na začiatku školského roku: kúpila maloletej školskú tašku v hodnote 120,- eur, školské potreby a pomôcky v hodnote 50,- eur, tenisky tepláky v sume 36,- eur, uhradila príspevok na ZRPŠ vo výške 30,- eur, zálohu na školu v prírode vo výške 25,- eur. Maloletá má atopický ekzém, ktorý mala aj v čase pôvodnej úpravy výživného. Kupuje špeciálny sprchovací krém, ktorý používa v čase keď ma ekzém výraznejší. Maloletá by chcela navštevovať angličtinu a pohybový krúžok, ale na to matka nemá financie. Škola poskytuje krúžky, ktoré nie sú vhodné pre prváčikov.

Matka je rozvedená. Je zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný príjme vo výške 621,54 eur netto. Býva v 3 izbovom byte, náklady na bývanie dosahujú výšku 250,- eur mesačne. V domácnosti žije plnoletý syn, ktorý prispieva na bývanie sumou 100,- eur mesačne. Matka spláca úver mesačnými splátkami vo výške 130,- eur. ver , úver si údajne zobrala preto, aby si kúpila veci, ktoré otec zobral z bytu, napr. TV, DVD, žehličku, riady, mixér a mala aj dlžoby.

Otec so zvýšením vyživovacej povinnosti nesúhlasil, uviedol, že nič na tom nemení skutočnosť, že neprispieva na výživu plnoletého syna, nakoľko jeho rodina má tiež vysoké náklady. Manželka je nezamestnaná, nakoľko jej zamestnávateľa kúpila firma Penta a presťahovali všetko do Košíc, manželka ukončila pracovný pomer 31.10.2013, chystá sa na Úrad prace. Manželka má stredné vzdelanie s maturitou, pracovala na personálnom odbore. V spoločnej domácnosti žije aj manželkina plnoletá dcéra X. B.. Má priznané výživné vo výške 132,78 eur, exekúciou sa jej biologickému otcovi strháva z invalidného dôchodku suma 46,94 eur mesačne. Otec býva so svojom rodinou v dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, náklady mesačne dosahujú výšku: za elektrinu 100,- eur, za plyn 7 eur, za internet a TV 25,- eur. Manželka vlastní v Pezinku 2-izbový byt, ktorý otec využíva cez týždeň, nakoľko jeho pracovisko je v Bratislave a pre neho by bolo finančne neúnosné cestovať z Piešťan. V byte býva cez týždeň aj manželkina dcéra, ktorá navštevuje vysokú školu v Bratislave. Náklady na byt dosahujú mesačne výšku 143,- eur. Otec spláca úver splátkami vo výške 57,- eur mesačne, úver si zobral v r. 2012 vo výške 3.300,- eur a to na vyplatenie právneho zástupcu, ktorý ho zastupoval pri vyporiadani BSM. Užíva firemné motorové vozidlo, má povolený limit 500 km týždenne. Mesačne najazdí 5000 km, čo je nad 2000,- km to už musí vyúčtovať. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému K. U., ktorý navštevuje materskú školu, za ktorú mesačne uhrádza 40,- eur. Náklady má s pohonnými hmotami v súvislosti so stretávaním sa s dcérou, ktorú musí priviesť do Bratislavy. Náklady na telefón manželky sú vo výške 30,- eur mesačne. Prispievajú plnoletej X. na cestu z Pezinka do Bratislavy sumou 40,- eur mesačne. Podľa jeho názoru plnoletý syn by mal prispieť na domácnosť vyššou sumou, než ako uviedla matka. V návrhu matka uvádza, že kúpila tašku dcére za 120,- eur, otec to považuje za neprimeranú sumu. V priebehu konania sa manželka otca zamestnala, pracuje v Tescu, chodí tam na nočné, otcovi sa tak zvýšili náklady na cestovanie, nakoľko už nemôže prespávať v Pezinku, manželka máva nočné a nemôže nechať dieťa samé doma. Dochádza z G. do Bratislavy.

Otec je zamestnaný, za obdobie od 04/2013 do 9/2013 dosiahol priemerný mesačný 952,- eur netto. Je ženatý, manželka je zamestnaná dosahuje príjem 351,- eur a mesačnú regionálnu zložku mzdy vo výške 29,70 eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému K. U., nar. X.XX.XXXX, ktorý navštevuje materskú školu.

Otec založil do spisu dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2012, v ktorom si dohodol mzdu vo výške 765,- eur, na tento súd neprihliadal, nakoľko z potvrdenia o príjme vyplývala iná výška mzdy.

Kolízny opatrovník žiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 180,- eur až 200,- eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynuli 4 roky, maloletá nastúpila do 1. ročníka základnej školy. K zmenám došlo aj na strane rodičov, obidvom ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi. U otca sa zmenil osobný stav, oženil sa a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potrieb maloletej ako aj z možnosti otca, pričom odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Súd je toho názoru, že je v možnostiach otca, aby prispieval na výživu maloletej sumou aká bola určená v tomto rozhodnutí, pričom bral do úvahy jeho príjem a tú skutočnosť, že mu vyživovacia povinnosť vo výške 170,- eur mesačne ubudla. Na druhej strane nemožno však od otca požadovať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletej. Je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Oproti existujúcej výške vyživovacej povinnosti požadovala matka zvýšenie výživného o takmer 200 % , pričom takéto zvýšenie nepreukázala zmenou vo odôvodnených výdavkoch maloletej a nebolo preukázané ani v príjmoch otca. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu a to má právo rovnako ako maloletá B. na primerané zabezpečenie. Súd bral do úvahy aj zmenu pomerov na strane matky, ktorej ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi a v dôsledku príspevku na bývanie od pracujúceho syna sa znížili jej náklady na bývanie. Z uvedených dôvodov súd návrh matky vo zvyšku zamietol. Výživné súd zvýšil od 1.9.2013 t.j. od nástupu maloletej do školy, kedy došlo k zmene pomerov .

Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 1.9.2013 do 30.11.2013 (3 mesiace) = 180,- eur ( 3x 60,- eur, naposledy určené výživné 100,- eur, v tomto rozhodnutí 160,- eur, rozdiel 60,- eur).

Vzhľadom na príjem otca dovolil súd splatiť zročné výživné v primeraných splátkach.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.