Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-751-2005.pdf
PDF · 90.15 KB
Case nature
Subarea
17Er/751/2005
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom Kuzmányho 25, Martin, IČO: 36 672 084 (C. T. B. G. G. D. G., Z..G.., V.: XX XXX XXX, Y. H. S. D. F. B. M. S.Ň. XX.XX.XXXX), C. C.: N. H., T.. XX.XX.XXXX, U.V. C. XX, XXX XX Y. T. U., o vymoženie uloženej povinnosti 232,88 Eur (7.015,70,-Sk), trov konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka pod sp. zn. EX 381/2005 zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi trovy exekúcie vo výške 61,09 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na úrade súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka sa pod spis. zn. EX 381/2005 vedie exekúcia na návrh oprávneného zo dňa 17.03.2005, doručený súdnemu exekútorovi dňa 23.03.2005. Exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to Platobného rozkazu Okresného súdu Martin č.k. 1 Ro 1704/02 zo dňa 31.10.2002.
Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506 035277* dňa 15.04.2005.
Dňa 14.10.2013 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu exekúcie bolo zistené, že povinný dňa 27.07.2011 zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené, pretože zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý súd vydal osobe, ktorá sa postarala o pohreb povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie, ktoré si v priloženom vyúčtovaní vyčíslil na sumu 84,99 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 7 ods.1, 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa ust. § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 107 ods. 1 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Z uznesenia Okresného súdu Martin spis. zn. 18D/239/2011, Dnot 232/2011 zo dňa 28.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2012, súd zistil, že povinný zomrel dňa 27.07.2011. Dedičské konanie po povinnom bolo zastavené v súlade s ust. § 175h ods. 2 OSP z dôvodu, že povinný zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý sa vydal v rámci dedičského konania osobe, ktorá sa postarala o pohreb povinného. Súd preto v zmysle ust. § 107 ods. 1 OSP v prvom rade skúmal, či v prebiehajúcom exekučnom konaní možno pokračovať s dedičmi povinného, alebo má toto konanie zastaviť. Pretože bolo dedičské konanie predmetným uznesením po povinnom zastavené v dôsledku toho, že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, súd konštatuje, že nedošlo k prechodu dlhov povinného ako poručiteľa na jeho dedičov, t.j. povinný zomrel bez právneho nástupníctva. Keďže súd mal dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného, teda skutočnosť, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekučného konania, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ďalej súd rozhodoval o náhrade hotových výdavkov, ktoré si súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie vyčíslil na sumu 84,99 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a 3 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,- Sk ( po prepočte 6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk ( po prepočte 3,32 Eur).
Podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm a) Vyhl. č. 288/1995 Z.z. uplatnil časovú odmenu za 4 hodiny účelne vynaložené na vykonanie exekúcie vo výške 26,56 Eur, a to za prijatie návrhu- 60min., predvolanie povinného, súčinnosť obecný úrad- 60min., súčinnosť ORPZ, 2 x predvolanie povinného- 60min., dedičské konanie prihlásenie, prípis JUDr. Štúrik, žiadosť OS MT- 60min.. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas strávený pri úkone označenom ako prijatie návrhu v trvaní 1 hodiny, nakoľko tento úkon súd považuje za administratívnu činnosť, za ktorú súdnemu exekútorovi osobitná odmena neprináleží. Odmena za administratívne práce je v zmysle ust. § 25 vyššie uvedenej vyhlášky už zahrnutá v samotnej odmene súdneho exekútora a preto sa osobitne neúčtuje a nepriznáva.
Ďalej súd krátil odmenu súdneho exekútora v súlade so znením odôvodnenia rozsudku NS SR zo dňa 28.5.2007 sp. zn. 1 MCdo 7/2006, podľa ktorého z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,- Sk patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a) sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. súd tak priznal súdnemu exekútorovi len čas reálne potrebný na vykonanie jednotlivých úkonov vzhľadom na náročnosť jednotlivých úkonov, a to nasledovne: predvolanie povinného, súčinnosť obecný úrad- 40min., súčinnosť ORPZ, predvolanie povinný- 40min., predvolanie povinného, dedičské konanie- prihlásenie, prípis JUDr. Štúrik, žiadosť OS MT- 40min., spolu 120 minút. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi odmenu za dve hodiny účelne vynaložené na vykonávanie exekúcie vo výške 13,28 Eur.
Súdny exekútor v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm b) Vyhl. č. 288/1995 Z.z. uplatnil odmenu vo výške 26,56 Eur za 8 úkonov exekučnej činnosti, pri odmene 3,32 Eur za jeden úkon. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie, 3 x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie nehnuteľného majetku. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za doručenie upovedomenie o spôsobe exekúcie, doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie, nakoľko nie je možné priznávať náhradu hotových výdavkov ako vynaložené poštovné a duplicitne odmenu za úkon označovaný ako „doručenie“. Doručenie je v zmysle § 15 cit. vyhlášky chápané ako úkon smerujúci k vykonaniu odovzdania určitej písomnosti. Za predpokladu, že takýto úkon nevykonal samotný exekútor, je možné mu priznať len náhradu hotových výdavkov za doručenie písomnosti. Na to, aby si súdny exekútor mohol nárokovať odmenu podľa § 15 vyhlášky je nutné, aby osobne odovzdal písomnosť adresátovi. Osobné doručovanie však z obsahu spisu nevyplýva, a teda mu paušálna odmena za tieto úkony neprináleží. Pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie bolo preukázané osobné doručenie oprávnenému. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 6 úkonov exekučnej činnosti vo výške 19,92 Eur, nakoľko ich vykonanie a splnenie podmienok na ich priznanie mal súd preukázaný zo spisového materiálu súdneho exekútora.
Súdny exekútor si uplatnil v rámci trov aj náhradu hotových výdavkov vo výške 17,71 Eur ako náklady na doručovanie (11,07 Eur) a archivačné poplatky (6,64 Eur). Súd poznamenáva, že súdny exekútor výšku hotových výdavkov rozpísal, predložil potrebné doklady a preukázal ich vynaloženie, a preto mu bola priznaná v žiadanej výške.
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty pri odmene za jednotlivé paušálne odmeňované úkony. V zmysle ust. § 3 ods. 1 Zák. č. 222/ 2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len Zákon o DPH), je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem (ust. § 3 ods. 1 Zák. o DPH) a ktorá je predmetom dane v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1 písm. d/ Zák. o DPH.
Súd priznal súdnemu exekútorovi položku 20% DPH, nakoľko mal preukázané z fotokópie osvedčenia o registrácii pre dňa z pridanej hodnoty, že súdny exekútor je evidovaný ako platiteľ dane. Súdny exekútor žiadal priznať 20% DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov. Súd mu tak priznal sumu 10,18 Eur, čo predstavuje 20% zo sumy 50,91 Eur (13,28 + 19,92 + 17,71) .
Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 61,09 Eur, ktoré pozostávali z 13,28 Eur (časová odmena) + 19,92 Eur (odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti) + 17,71 Eur ( náhrada hotových výdavkov) + 10,18 Eur ( 20 % DPH).
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje základnú zásadu, že náklady spojené s exekúciou vrátane trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov v súvislosti s exekúciou a náhrady za stratu času, má hradiť povinný. Výnimočne však môže znášať trovy exekúcie na základe rozhodnutia súdu aj oprávnený. Tento osobitný prípad je upravený v § 203 Exekučného poriadku, a síce, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd zastavil túto exekúciu, pretože povinný v priebehu exekúcie zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené, pretože povinný zanechal len majetok nepatrnej hodnoty. V dôsledku tejto skutočnosti mal súd dostatočne preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je určené, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Vzhľadom na uvedené súd na náhradu priznaných trov exekúcie zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu ( dvojmo ).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.