Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ntok/2/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a JUDr. Denisy Mészárosovej v trestnej veci odsúdeného G. J. o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra 2013 takto

rozhodol:

Podľa súd návrh odsúdeného G. J., nar. XX.XX.XXXX na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.06.1994 sp. zn. bol G. J. uznaný vinným z trestného činu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1 písm. b/,ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona (v znení účinnom do 31.12.2005). Bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Uvedený rozsudok nadobudol vo vzťahu k odsúdenému G. J. právoplatnosť dňom 25.06.1994.

Dňa 29.10.2013 podal odsúdený G. J. návrh na povolenie obnovy konania vo vyššie označenej trestnej veci.

V odôvodnení svojho návrhu odsúdený uvádza, že Krajský súd v Bratislave vychádzal pri ukladaní trestu z ustanovenia § 247 Tr. zákona (v znení účinnom do 31.12.2005) a to zo znenia účinného v čase spáchania trestného činu. Pri ukladaní trestu vychádzal z rozpätia trestnej sadzby uvedenej v § 247 ods. 4 Tr. zákona, nakoľko uvedeným trestným činom mala byť spôsobená škoda vo výške 985.000,- Sk (32.696,01 €). Táto suma pri minimálnej mzde určenej za rok 1994 predstavovala škodu veľkého rozsahu.

Po prijatí účinného od 01.01.2006 je v odlišne upravený systém pre zisťovanie výšky spôsobenej škody. V zmysle novej právnej úpravy by súd pri naplnení znakov skutkovej podstaty krádeže, pri ktorej by mala byť spôsobená škoda v rovnakom rozsahu, uložil trest podľa rozpätia uvedeného v , teda od 3 do 10 rokov a vyššie spomenutá škoda by dosahovala značnú škodu.

Odsúdený súčasne zdôrazňuje, že do výkonu trestu odňatia slobody bol predvedený dňa 11.07.2012, t.j. v čase, keď ustanovenie § 247 Tr. zákona stratilo svoju účinnosť a bolo nahradené novou právnou úpravou.

Ako dôvody obnovy konania uvádza odsúdený predovšetkým zmenu právnej úpravy, zánik trestnosti činu ako aj účelu trestu, keďže odsúdený vykonáva trest takmer po 20 rokov, počas ktorých viedol riadny život. Odvoláva sa tiež na zistenie, že subjekt vystupujúci na strane poškodeného nemal vlastnícke právo k predmetom, ktoré mali byť odcudzené a nedostatkom je aj nepreukázanie výšky škody, nakoľko všetky predmety boli vrátené a poškodenému nevznikla žiadna škoda.

Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odsúdený požiadal súd o povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. , zrušenie rozsudku čo do výroku o vine a treste v súlade s ustanovením .

Krajský súd v Bratislave postupom podľa na základe ustanovenia preskúmal návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania a určil termín verejného zasadnutia v súlade s ustanovením .

Na verejnom zasadnutí odsúdený G. J. zotrval na písomne podanom návrhu na povolenie obnovy konania a rozšíril dôvody svojho návrhu o novú skutočnosť. Odvolal sa pritom na rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 28.11.2012 ako aj ustanovenie o Ústavnom súde SR a o konaní pred ním. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu a citovaného paragrafu, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení . Opierajúc sa o toto východisko odsúdený požiadal, aby súd preklasifikoval pôvodne použitý Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 na Tr. zákona, ktorý je účinný od 01.01.2006.Odsúdený pred súdom opätovne oľutoval svoje konanie, ktorého sa dopustil ako 21-ročný nerozvážny mladík. Od roku 1995 až do roku 2012 žil a pracoval vo V., kde žil s družkou a dvomi malými deťmi, o ktoré sa riadne staral.

Obhajkyňa odsúdeného G. J. v rámci odôvodnenia podaného návrhu namietala aj spôsob stanovenia výšky škody v čase spáchania skutku, s touto výškou nie je možné súhlasiť. Problematickým sa ukázalo aj ustálenie subjektu poškodeného a namietala v tejto súvislosti existenciu škody ako takej, pretože všetky veci boli vrátené.

K nástupu trestu odsúdeného obhajkyňa uviedla, že tento nastúpil až v roku 2012 na základe zatýkacieho rozkazu, avšak nie na podklade Európskeho zatýkacieho rozkazu ako to vyplýva zo spisu, ale medzinárodného zatýkacieho rozkazu, nakoľko francúzska strana v procese vydávania upriamila pozornosť na to, že skutok sa stal pred 01.11.1993, kedy neplatila povinnosť vydávať osoby na podklade Európskeho zatýkacieho rozkazu.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko neboli súdu predložené nové skutočnosti, ktoré by v pôvodnom konaní boli neznáme.

Odsúdený zotrval a podanom návrhu ako aj dôvodoch, ktoré boli bližšie špecifikované na verejnom zasadnutí a žiadal o povolenie obnovy konania.

Krajský súd po preskúmaní návrhu odsúdeného, oboznámení sa s kompletným spisovým materiálom dospel k záveru, že ide návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko neboli splnené podmienky obnovy konania uvedené v .

Z obsahu pripojeného spisového materiálu súd zistil, že G. bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.06.1994 sp. zn. uznaný vinným z trestného činu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona /v znení účinnom do 31.12.2005/. Bol

mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k odsúdenému G. J. dňom 25.06.1994.

Odsúdený G. J. nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňom 30.06.1994. Odsúdený prerušil výkon trestu na základe povolenia v čase od 29.12.1994 do 01.01.1995, pričom z tohto prerušenia trestu sa podľa údajov Centrálnej evidencie väzňov Generálneho riaditeľstva ÚZVJS Bratislava nevrátil.

Dňom 13.11.2001 bol Krajským súdom v Bratislave vydaný zatýkací rozkaz za účelom dodania odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody. Nakoľko bolo zistené, že odsúdený sa nenachádza na území Slovenskej republiky, bol dňa 16.10.2008 Krajským súdom v Bratislave vydaný Európsky zatýkací rozkaz. Dňa 07.06.2010 bol odsúdený na podklade Európskeho zatýkacieho rozkazu zadržaný na území Francúzska a bol vzatý do predbežnej väzby. K prevzatiu odsúdeného od justičných orgánov Francúzskej republiky došlo však až dňa 11.07.2012 s tým, že týmto dňom bol odsúdený dodaný do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol prerušený dňom 01.01.1995.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súd skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu, by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Vychádzajúc z návrhu odsúdeného G. J. je nutné po preskúmaní pripojeného spisového materiálu konštatovať, že ani z jeden dôvodov uvedených v návrhu nespĺňa kritéria uvedené v , teda, že by išlo o skutočnosť alebo dôkaz súdu skôr neznámy, ktorý by mohol sám alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu v prípade konania o návrhu na povolenie obnovy konania, súdu neprináleží hodnotiť postup súdu v pôvodnom konaní a zisťovať či došlo k správnemu právnemu posúdeniu konania odsúdeného. V tomto prípade však argument odsúdeného smeruje iba k tomu, že účinný v čase spáchania skutku je v porovnaní s v súčasnosti účinným nepriaznivejší a preto by sa mal v rámci obnoveného konania posúdiť podľa priaznivejšieho v súčasnosti platného .

K tomuto názoru krajský súd iba odkazuje na všeobecne dodržiavanú zásadu, ktorá je upravená v ustanovení Tr. zákona, pričom konštatuje, že v prípade právoplatne skončených trestných vecí nie je možné následne prehodnocovať rozhodnutia o vine v súvislosti so zmenou , ku ktorej došlo až po právoplatnosti rozhodnutia o vine.

Argumenty odsúdeného v súvislosti so vznikom škody, respektíve s ustálením subjektu poškodeného a preukazovaním jeho vlastníckeho práva takisto nebolo možné brať do úvahy, nakoľko ani v tomto prípade nejde o žiadnu novú skutočnosť, ktorá by mohla zásadným spôsobom ovplyvniť pôvodné rozhodnutie o

vine odsúdeného, prípadne o uloženom treste. Vychádzajúc z právoplatného rozsudku odsúdený nebol ani zaviazaný k náhrade škody, nakoľko tak, ako to sám vo svojom vyjadrení uvádza a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, odcudzené veci boli poškodenému vrátené a tento si neuplatňoval náhradu škody.

Ďalšie okolnosti, ktoré odsúdený vo svojom návrhu uvádza a to vedenie riadneho života a nezohľadnenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa jeho osoby, ktoré by odôvodňovali úvahy o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, sú obdobne ako aj predchádzajúce dôvody irelevantné z hľadiska podmienok obnovy konania. Zo základných princípov, na ktorých je tento mimoriadny opravný prostriedok postavený, vyplýva, že v konaní o povolení obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní a toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, prípadne sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Okrajovo k tomuto bodu krajský súd uvádza, že obhajoba poukazuje nesprávne na okolnosti na strane odsúdeného, ktoré nastali až po právoplatnom rozhodnutí súdu prvého stupňa a zdôrazňuje, že odsúdený vykonáva trest takmer po dvadsiatich rokoch, počas ktorých viedol riadny život. K tomuto je nutné iba pripomenúť, že odsúdený nastúpil výkon trestu dňa 30.06.1994, teda bezprostredne po právoplatnosti rozhodnutia v pôvodnom konaní, pričom výkon trestu nepokračoval z dôvodu, že odsúdený nerešpektoval dobu, počas ktorej bol výkon trestu prerušený, bez oprávnenia sa dňa 01.01.1995 do výkonu trestu nevrátil a zdržoval sa po celý čas mimo územia Slovenskej republiky. Opätovne bol do výkonu trestu dodaný až 11.07.2012. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia odsúdeného uvedené v odôvodnení návrhu sú čiastočne nepravdivé a čiastočne zavádzajúce a v každom prípade svojou povahou nespĺňajú kritériá pre úvahy o povolení obnovy konania.

Na verejnom zasadnutí bol návrh odsúdeného rozšírený o ďalší dôvod, ktorý sa opiera o nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012 a v nadväznosti naň na ustanovenie o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním.

Podľa citovaného zákona, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle , rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení .

Z citácie uvedeného paragrafu je zrejmé najmä to, že toto ustanovenie rieši inú situáciu ako je tá, ktorá nastala v prípade odsúdeného. Nerieši vo všeobecnosti prípady, keď dôjde k strate účinnosti predpisu alebo jeho časti, na podklade ktorého bol vydaný rozsudok, ale iba prípady, keď dôjde k strate účinnosti takéhoto právneho predpisu postupom podľa článku 125 SR.

Podľa čl 125 ods. 3 ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Z uvedeného je zrejmé, že dôvodom povolenia obnovy konania je iba existencia nálezu ústavného súdu, ktorým bol vyslovený nesúlad medzi právnym predpisom a SR, na podklade ktorého dochádza

postupom podľa článku 125 ods. 3 SR k strate účinnosti právneho predpisu. To znamená, že nie každá strata účinnosti právneho predpisu, ktorá nastala v období od právoplatnosti rozsudku vydaného v trestnom konaní do vykonania trestu uloženému na jeho podklade, je dôvodom obnovy konania tak, ako sa mylne domnieva odsúdený G.

Opierajúc sa o vyššie uvedené úvahy, krajský súd návrh odsúdeného G. J. na povolenie obnovy konania ako nedôvodný postupom podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do troch dní odo dňa oznámenia na podpísanom súde. Sťažnosť má odkladný účinok.