Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/143/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 12.12.2013 samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou takto

rozhodol:

rozhodol:

Obžalovaný:

G. R. - nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., F. X/A

s a o s l o b o d z u j e

- podľa spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne, pod sp. zn. zo dňa 17.10.2011 a skutkovom základe, že

1. dňa 24.09.2009 v Trenčíne prevzal od F. F., bytom U., D. XXXX/XX osobné motorové vozidlo H. A VIN: P J. TN XXX CV a zároveň prevzal splnomocnenie k vykonanie prepisu v technickom preukaze na príslušnom dopravnom inšpektoráte, so záväzkom zaevidovať nového vlastníka spol. F. R., s. r. o. so sídlom U., H. 11, čo nevykonal a ako nového vlastníka zaevidoval spol. Z., s.r.o. so sídlom U., H. XXX, ktorej bol konateľom, čím spôsobil spol. F. R. s.r.o. celkovú škodu vo výške 55.000,- €, 2. dňa 12.05.2009 ako konateľ spoločnosti Z. s.r.o. so sídlom U., H. XXX, na základe kúpnej zmluvy, ktorú spoločnosť Z. s.r.o. uzatvorila so spol. F. R., s.r.o., so sídlom U., H. XX/XXXX, ktorej predmetom bol predaj osobného motorového vozidla Porsche Cayenne, EČV: TN-XXXCV, VIN: P v hodnote 70.000,- €, sa zaviazal po prevzatí vozidla ho prehlásiť na príslušnom dopravnom inšpektoráte na spoločnosť Z. s.r.o., a v lehote do 14 dní zaplatiť kúpnu cenu za vozidlo, čo neurobil a vozidlo prehlásil na spol. Q. Eu, s.r.o. so sídlom U., H. XXX, čím spoločnosti F. R. s.r.o. spôsobil celkovú škodu vo výške 70.000,- €,

č í m m a l s p á c h a ť

v bode 1)

- zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona

v bode 2)

- zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona

pretože nebolo dokázané že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Podľa sa poškodená spoločnosť F. R. s. r. o., H. XX, Trenčín odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní Okresný súd v Trenčíne nezistil skutkový stav veci tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného G. R., svedka poškodeného V.. C. C., konateľa spoločnosti F. R. s. r. o., svedkyne F. F., svedkyne V.. I. M., svedka I. Y., N.. I. H., C. C., I.. D. C., N. K., I. D., C. D., B. C., oboznámením listinných dôkazov a to najmä osvedčenia o evidencii motorového vozidla BMW X6, EČV TN XXX C, splnomocnenia zo dňa 29.04.2009, ktoré udelila F. F. obžalovanému k odhláseniu motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte ohľadne vozidla BMW X6, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 10.05.2009, ktorým oznamovala F. F. v spoločnosti Z. s. r. o. v Trenčíne, že pohľadávku voči ich spoločnosti vo výške 55. 000 € postúpila na spoločnosť F. R. spol. s. r. o. (z podacieho lístku vyplýva, že zásielka bola doručovaná spoločnosti Z. s. r. o. dňa 06.07.2009), zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.05.2009, podľa ktorej F. F. ako postupca postupovalo pohľadávku z kúpnej zmluvy zo dňa 04.05.2009 vo výške 55.000 € na postupníka F. R., spol. s. r. o., žiadosti o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla na spoločnosť Z. s. r. o. zo dňa 29.04.2009, kúpnej zmluvy medzi predávajúcim F. R. spol. s. r. o. a kupujúcim Z. spol. s. r. o. zo dňa 12.05.2009 ohľadne predaja motorového vozidla Porsche Cayenne EČV TN XXX CV, ktorá bola podpísaná len zo strany predávajúceho F. R. s. r. o., faktúry číslo 990 14/2009 zo dňa 12.05.2009 na sumu 70. 000 € adresovaná odberateľovi Z., s. r. o., osvedčenia o evidencii motorového vozidla Porsche Cayenne EČV XXX CV na spoločnosť Q. EU, s. r. o. zo dňa z 13.05.2009, splnomocnenia Ing. C. C., konateľa spoločnosti F. R. spol. s. r. o. zo dňa 13.05.2009, ktorým splnomocňuje obžalovaného k odhláseniu motorového vozidla Porsche Cayenne na dopravnom inšpektoráte PZ v Trenčíne, obžaloby na G. R. a I. Y., ktorá bola podaná na Okresný súd v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 04.04.2012 pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, Dohody o prevzatí dlhu medzi dlžníkom C. C. a preberateľom dlhu 1) F. R. spol. s. r. o. a 2) V.. C. C. a veriteľmi 3) 1, I. Y. a 2, G. R. zo dňa 30.04.2009 s overeným podpisom V.. C. C. pred pracovníčkou notárskeho úradu I.. F. Y. zo dňa 01.06.2009, oboznámením Rozhodcovského rozsudku, stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX so sídlom v Bratislave sp. zn. i1499. 2409 zo dňa 05.08. 2009 F, z obsahu ktorého vyplýva že žalovaní 1) F. R. spol. s .r. o. a žalovaný 2) V.. C. C. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi G. R. istinu vo výške 146,059,- € s úrokom z omeškania o vo výške 7,5 % ročne zo sumy 56.429,66 € odo dňa 31.10.2008 až do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 89 .623,58,- € odo dňa 01.05. 2009 až do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodcovského súdu. Ďalej sú oboznámil ako listinné dôkazy Návrh na čiastočné zastavenie exekúcie zo dňa 04.06.2013 adresované právnym zástupcom Mgr. S. na Okresný súd v Trenčíne vo veci oprávnenej V. Y., Notárske zápisnice N 422/2008 zo dňa 15.10 2008 o vyhlásení dlžníka o uznaní záväzku a zo dňa 6.3.2009 ktoré sa týkajú vyhlásenia dlžníka C. C. o uznaní záväzku voči G. R. na sumu 170.000,- Sk v prvom prípade a sumu 89.623,58,- € v druhom prípade. Ďalej súd oboznámil uznesenie Okresného Súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 03.02.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 15.11 2012, ktorými bolo zastavené konanie vo veci navrhovateľov 1) F. R., spol. s. r. o. v U. a 2) V.. C. C. proti odporcom 1) I. Y. a 2) G. R. o určenie neplatnosti právneho úkonu (Dohody o prevzatí dlhu). V predmetnom konaní kde došlo k zastaveniu konania sa v uznesení zo dňa 03.02.2012 konštatuje, že navrhovatelia sa domáhali v tomto konaní rozhodnutia o nároku, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovskými rozsudkami Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX so sídlom v Bratislave sp. zn. i1498.2978 zo dňa 05.08.2009 a sp. zn. i 1499.2409 zo dňa 05.08.2009 a preto súd konanie podľa zastavil. Skutočnosť že uznesením Okresného súdu Bratislava l, č. k. zo dňa 05.11.2009 bola odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku i1499.2409 nemá vplyv na právoplatnosť vydaných rozhodcovských rozsudkov.

Obžalovaný G. R. poprel spáchanie skutkov uvedených pod bodom 1 a obžaloby. Vypovedal, že synovi poškodeného V.. C. C. C. C. požičal peniaze asi vo výške 250 000 euro. Patrik Pavlovič si požičal peniaze aj od mnohých ďalších ľudí ktorý si následne začali voči nemu pohľadávky uplatňovať. Tento problém prepukol začiatkom roka 2009 kedy bol C. C. hospitalizovaný. Obžalovaný mal s rodinou C. C. v tomto období veľmi priateľský až rodinný vzťah. Keď V.. C. C. zistil že jeho syn je dlžníkom voči viacerým veriteľom požiadal obžalovaného, aby mu pomohol pri zhromažďovaní C. majetku a pri vyplácaní jeho

záväzkov, ktoré chcel zobrať na seba, o čom bola spísaná aj Dohoda o prevzatí dlhu medzi ním a I. Y. na strane veriteľov a V.. C. C. a spoločnosťou F. R., spol. s.r.o. ako preberateľom dlhu uzatvorená dňa 30.04.2009. Túto dohodu neskôr V.. C. C. začal spochybňovať, poprel všetky dohody a zmluvy, ktoré mali medzi sebou uzatvorené či ústne ako aj písomne. Zmluvy o pôžičkách, ktoré mal obžalovaný spísané s C. C. jeho otec C. C. roztrhal za prítomnosti I. Y. a V.. I. M.. Ústne bol obžalovaný dohodnutý s V.. C. C., že za syna uhradí časť dlhov prevodom motorových vozidiel uvedených v obžalobe na obžalovaného. Motorové vozidlo uvedené pod bodom I. obžaloby BMW X6 EČV: TN XXX CV bolo napísané na F. F., ktorá bola družkou C. C. a ktoré vozidlo jej C. daroval, okrem niekoľkých ďalších vozidiel a iného majetku. Následne F. F. všetky veci, ktoré získala darom od C. C. na žiadosť jeho otca, V.. C. C., vydala V.. C. C.. Obžalovaný vykonal odhlásenie predmetného motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte PZ v Trenčíne na základe splnomocnenia, ktoré mu predložil V.. C. C. a bolo podpísané F. F. s jej overeným podpisom na notárskom úrade zo dňa 29.04.2009, pričom boli s V.. C. C. ústne dohodnutí, že si vozidlo prevedie na seba ako čiastočnú úhradu dlhov jeho syna. So F. F. nejednal a neboli vôbec dohodnutí na tom, ako môže následne s vozidlom naložiť, nemal jej vyplácať žiadnu kúpnu cenu za vozidlo. Konal na základe ústnej dohody medzi ním a V.. C. C. na základe ktorej si prepísal vozidlo na spoločnosť Z. s. r. o., kde bol konateľom. Rovnaká dohoda s Ing. C. C. sa týkala aj motorového vozidla uvedeného pod bodom II. Obžaloby a to motorového vozidla Porsche Cayenne, EČV: TN XXX CV, kde odhlásil predmetné vozidlo na dopravnom inšpektoráte na základe splnomocnenia od V.. C. C. zo dňa 13.05.2009 notársky overeného na notárskom úrade a vozidlo mu bolo vydané bezodplatne V.. C. C. za účelom odpísania jeho čiastočných pohľadávok voči C. C.. Nekonali na základe kúpnej zmluvy uvedenej pod bodom II. obžaloby, táto nebola z jeho strany podpísaná.

Svedok a poškodený Ing. C. C., konateľ spoločnosti F. R. spol. s. r. o. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a uviedol, že medzi ním a obžalovaným neboli žiadne ústne ani písomné dohody o započítavaní pohľadávok jeho syna. S obžalovaným mal veľmi priateľské vzťahy, tento bol jednak rodinným priateľom ako aj priateľom jeho syna C., ktorý v apríli 2009 vážne ochorel. Počas jeho hospitalizácie sa začali objavovať rôzny jeho veritelia, ktorí si začali uplatňovať voči nemu plnenie záväzkov. Bolo potrebné majetok syna ochrániť, s čím mu ponúkol pomoc obžalovaný a pri viacerých jednaniach s obžalovaným a ním bol vždy prítomný svedok I. Y.. Vozidlo BMW X6 zakúpil jeho syn C., ktorý ho daroval F. F., s ktorou 2 roky žil. Bolo jej vyhrážané neznámymi osobami a preto súhlasila, že vozidlo bezodplatne prevedie na spoločnosť F. R.. Fyzicky vozidlo vydala I. D., pričom svedok uviedol, že I. D. na to nepoveril. Obžalovaný sa mu ponúkol, že vozidlo BMW X6 prevedie zo F. F. na spoločnosť F. R.. V tom čase im obžalovaný sprostredkoval prepis viacerých vozidiel. Svedok vypovedal, že obžalovaný odhlásil vozidlo na dopravnom inšpektoráte na základe splnomocnenia od F. F., pričom pripustil, že mohol vozidlo na základe tohto splnomocnenia prepísať na akúkoľvek osobu, pretože sa jednalo o splnomocnenie len na odhlásenie. Dohoda medzi ním a obžalovaným však bola taká, že vozidlo prepíše na spoločnosť F. R.. K prepisu vozidla došlo dňa 04.05.2009, kedy si obžalovaný prepísal vozidlo na svoju spoločnosť Z. s. r. o., o čom mal svedok vedomosť, s tým, že sa na vozidle vykonajú nejaké úpravy a následne obžalovaný vozidlo predá a získané peniaze sa vložia do spoločnosti F. R.. Z účtovných dôvodov V.. M., v tom čase pracovníčka spoločnosti F. R. pripravila zmluvu o postúpení pohľadávky na sumu 55.000,- €, ktorá bola uzatvorená medzi F. F. a spoločnosťou F. R.. Dňa 01.06.2009 sa dozvedel o existencii tzv. Dohody o prevzatí dlhu, ktorú kategoricky popiera a je predmetom viacerých súdnych konaní. Odvtedy prerušil akékoľvek vzťahy s obžalovaným. Zo strany obžalovaného sa jednalo o cielený útok na majetok ich rodiny a majetok spoločnosti F. R..

Ku skutku bod bodom II. svedok vypovedal v tom smere, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že spoločnosť F. R. chcela odpredať motorové vozidlo Porsche Cayenne. Obžalovaný ho oslovil s tým, že má kupca na predmetné vozidlo a odpredá ho. Dohody medzi nimi bola taká, že kúpna cena za vozidlo bude 70.000,- €, ktorú po odpredaní vozidla obžalovaný vyplatí spoločnosti F. R.. Doklady boli vystavené na spoločnosť Z. s. r. o., kde bol konateľom obžalovaný. Vozidlo bolo fyzicky odovzdané obžalovanému spolu s kúpnou zmluvou a splnomocnením na odhlásenie vozidla na dopravnom inšpektoráte. Dňa 01.06.2009 zistil že sa jednalo o podvodné konanie zo strany obžalovaného, keď došlo k zablokovaniu majetku spoločnosti F. R. ako aj osobného majetku svedka. Kúpna zmluva zo dňa 12.05.2009, ktorá bola po podpise zo strany spoločnosti F. R. zaslaná obžalovanému im nebola vrátená a podpísaná obžalovaným. Doteraz obžalovaný spoločnosti F. R. kúpnu cenu vo výške 70.000,- € nevyplatil. Svedok zároveň vypovedal, že v mesiaci apríl 2009, keď sa každý deň dozvedal o dlhoch jeho syna poskytoval mu súkromnú pomoc pri vyplácaní jeho dlhov. Mal tiež vedomosť o tom, že jeho syn dlhoval peniaze aj obžalovanému, tento dlh však bol uhradený.

Svedkyňa F. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ju v mesiaci apríl 2009 oslovil a dostavil sa za ňou do kaderníckeho salónu otec jej ex priateľa C. C. spolu s pani M. a povedal jej o dlhoch C. a konkrétne to „že on si ide chrániť svoju rodinu a ona nech si chráni svoj chrbát“. Preto sa rozhodla že všetky veci, ktoré dostala darom od C. vráti rodine C., resp. spol. F. R., aby s tým všetkých mala pokoj. Nezaujímala sa o to, ako si budú záležitosti následne „papierovo riešiť“. Všetky veci vydala bezodplatne, vrátane motorového vozidla BMW X6. Následne sa dostavila na stretnutie do objektu spoločnosti F. R. spoločne so svojou právničkou N.. I. U., kde bol prítomný aj obžalovaný, aj I. Y.. Tu podpisovala nejaké písomnosti, nevedela bližšie uviesť o aké sa jednalo, tieto jej boli predložené na podpis. S obžalovaným o žiadnej kúpnej cene nejednala, spomenula si, že bola podpísať nejaké splnomocnenie u notárky Pčolovej. Fyzicky vozidlo BMW X6 odovzdala I. D.. Okrem vozidiel prepisovala na otca C. C. aj nejaký pozemok.

Svedkyňa V.. I. M. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že v čase spáchania žalovaných skutkov nebola konateľkou spoločnosti F. R., ale bola spolumajiteľkou spoločnosti. V apríli 2009 sa zistilo, že syn V.. C. C., C. C. má množstvo dlhov voči viacerým veriteľom a preto sa C. C. snažil zmapovať majetok syna aby sa tento použil na sanáciu jeho dlhov. Aj on sám sa rozhodol, že pomôže synovi, ale že na to nebude použitý majetok spoločnosti F. R.. Svedkyňa uviedla, že vedela o tom, že C. mal dlh aj voči obžalovanému, nikdy však nevidela o tom nejaké písomnosti. V tomto období bola F. F. družkou C. C. a vozidlo BMW X6 mala vo vlastníctve. Táto ich prosila o pomoc a chcela vrátiť všetky veci. Po dohode s nimi chcela vozidla bezodplatne previesť na spoločnosť F. R. z dôvodu, že sa bála nátlaku zo strany veriteľov C. C.. Dostavila sa spoločne s pani Triebušníkovou do objektu F. R., kde sa dohodlo, že obžalovaný na základe jej splnomocnenia na odhlásenie vozidla vozidlo prepíše na spoločnosť F. R.. K prepisu vozidla na spoločnosť F. R. nedošlo, pretože obžalovaný vozidlo prepísal na spoločnosť Z. s. r. o., v ktorej bol konateľ. F. im oznámila, že nechce mať s touto kauzou nič spoločné a chcela aby jej pohľadávka, ktorá jej vznikla voči spoločnosti Z. s. r. o. postúpená na spoločnosť F. R.. Jej pohľadávka predstavovala sumu 55.000,- € a jednalo sa o sumu, za ktorú sa dalo vozidlo predať. Dňa 06.07.2009 oni oznámili doporučene obžalovanému - spoločnosti Z. s .r. o., že F. F. postúpila jej pohľadávku na spoločnosť F. R.. Následne spoločnosť F. R. začala pohľadávku voči obžalovanému vymáhať prostredníctvom ich právničky, N.. H.. F. jej povedala, že chce pohľadávku prepísať na spoločnosť F. R. z dôvodu, že veritelia C. na ňu vyvíjajú nátlak, aby peniaze nevymáhala. Svedkyňa ďalej uviedla, že písomnosti ako oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 10.05.2009 ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 11.05.2009 pripravovala ona. Spoločnosť F. R. s. r. o. si s obžalovaným nikdy nezapočítaval žiadne pohľadávky, pretože spoločnosť nemala voči obžalovanému žiadny záväzok. Až v mesiaci jún 2009 sa objavila „Dohoda o prevzatí dlhu“, ktorej platnosť je predmetom iného súdneho konania, pričom V.. C. C. túto dohodu nikdy vedome nepodpísal. V súvislosti s touto dohodou sa dostavil do objektu spoločnosti F. R. I.. D. C. ako právny zástupca obžalovaného s tým, či sú ochotní na základe tejto dohody zaplatiť.

Ku skutku pod bodom II. obžaloby vypovedala, že v spoločnosti F. R. sa rozhodlo o odpredaji firemného vozidla Porsche Cayenne, pričom obžalovaný sa ponúkol, že vozidlo predá, že má na neho kupca za 70.000,- €. Počas rokovania bola prítomná ona, V.. C. C. a obžalovaný, ktorý sa zaviazal, že peniaze následne zaplatí spoločnosti. Svedkyňa vystavila faktúru a kúpnu zmluvu na nadobúdateľa spoločnosť Z. s .r. o., ktoré písomnosti V.. C. C. podpísal za spoločnosť F. R. a odovzdal ich obžalovanému spolu so splnomocnením na odhlásenie vozidla na dopravnom inšpektoráte. S odstupom času zistili, že vozidlo nebolo prepísané na spoločnosť Z. s .r. o. , ale na spoločnosť Q. EU, s. r .o., kde bol konateľom tiež obžalovaný. Spracovala upomienky na vyplatenie kúpnej ceny za vozidlo, ktoré zaslali na spoločnosť Z. s. r. o., obžalovaný na ne nereagoval. N.. H., ktorá zastupuje spoločnosť F. R. vypracovala výzvu na zaplatenie, na čo obžalovaný odpovedal, že kúpna cena za vozidlo bola uhradená. Vec je doteraz evidovaná ako neuhradená pohľadávka.

Svedok I. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on spoločne s obžalovaným boli v priateľskom vzťahu s C. C., ako aj jeho otcom V.. C. C.. Potom, ako bol C. C. hospitalizovaný sa začali ývať viacerí veritelia C. C., od ktorých mal tento požičaných asi 180.000,- €. On spoločne s obžalovaným túto skutočnosť oznámili V.. C. C. a pomáhali mu pri zisťovaní dlhov, ktoré mal jeho syn ako aj pri skompletizovaní majetku C. C., z ktorého by bolo možné jednotlivé jeho dlhy hradiť. Zúčastnil sa v tejto súvislosti viacerých jednaní, ktoré prebiehali v objekte F. R. za prítomnosti V.. C. C., V.. M. a obžalovaného. Upozornili V.. C. C. o tom, že množstvo hnuteľných ale aj nehnuteľných vecí C. napísal na svoju terajšiu priateľku F. F., jednalo sa o niekoľko motorových vozidiel, napríklad BMW

X5, Audi TT, Peugeot Cabrio, BMW X6, nehnuteľnosti, 2 mobilné telefóny za 350.000,- Sk a iné veci. C. V.. C. C. nijako nekomunikoval so F., bolo dohodnuté, že on pôjde za ňou ohľadne týchto vecí. F. nijakým spôsobom nenamietala, aby sa veci, ktoré dostala darom od C. použili na úhradu jeho dlhov voči veriteľom. Obžalovaný R. patril medzi najväčších veriteľov, od ktorých si C. C. požičal finančné prostriedky. F. súhlasila s tým, aby sa vozidlo BMW X6 prepísalo na obžalovaného. Svedok bol s ňou na notárskom úrade u N.. C., kde bol overený jej podpis na splnomocnení na odhlásenie tohto vozidla, pričom bolo dohodnuté, že sa vozidlo prepíše na obžalovaného. F. nemala žiadny dôvod postupovať pohľadávku na vyplatenie kúpnej ceny za vozidlo na spoločnosť F. R., pretože skutočným vlastníkom vozidla bol C. C. a určite žiadnu pohľadávku nepostupovala na F. R.. Až následne bola F. prítomná jednania v objekte F. R., kde sa riešil prevod ďalšieho majetku jej druha C.. Na cene motorových vozidiel uvedených pod bodom I. a II. obžaloby sa dohodol obžalovaný s V.. C. C., hoci tieto ceny neodrážali skutočný stav týchto vozidiel, ale napriek tomu obžalovaný R. s takýmto ocenením súhlasil s tým, že v tejto výške budú započítané jeho pohľadávky voči C. C.. Svedok bol prítomný ako pri prevode vozidla BMW X6 na obžalovaného, V.. C. C. roztrhal zmluvy o pôžičke, ktoré mal obžalovaný s C. takýmto spôsobom - započítavaním pohľadávok sa riešili aj iné dlhy C. voči viacerým veriteľom. Svedok uviedol, že po uzatvorení dohody o prevzatí dlhu medzi svedkom a obžalovaným na jednej strane a spoločnosťou F. R. a V.. C. C. na strane druhej sa spoločne s ich právnikom I.. D. C. zúčastnili jednania v objekte F. R..

Svedkyňa N.. I. U. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že ju oslovila jej kaderníčka F. F., či by sa s ňou nemohla zúčastniť jednania v objekte spoločnosti F. R. z dôvodu, že mala zo stretnutia strach a obávala sa pri stretnutí fyzického násilia. Preto ju svedkyňa sprevádzala. Predmetom jednania, ktoré sa odohrávalo v stoje vo viacerých miestnostiach a ktoré bolo emotívne boli nejaké viaceré motorové vozidlá, výsledkom bolo spísanie nejakého splnomocnenia na základe ktorého malo dôjsť k prepisu vozidiel na dopravnom inšpektoráte. Svedkyňa nevedela uviesť, na koho sa mali vozidlá prepisovať, alebo či sa mali odovzdať spoločnosti F. R.. Žiadne dokumenty pre F. F. ona nepripravovala , nevie, či nejaké písomnosti F. podpisovala, nevedela nič uviesť o zmluve o postúpení pohľadávky. Na notárskom úrade so F. F. nebola.

Svedkyňa N.. I. H. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že pôsobí od roku 1997 ako právna zástupkyňa spoločnosti F. R., pričom zastupuje spoločnosť v civilných a obchodných konaniach v súvislosti s obžalovaným. V mesiaci júl 2009 prevzala doklady ohľadne vymáhania pohľadávky, ktorú prevzala F. R. od F. Ždrnja a v súvislosti s tým vyzývala spoločnosť Z. s. r. o. na jej úhradu. V mesiaci september 2009 podali na súde žalobu ohľadne zaplatenia tejto pohľadávky, konanie bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo strany spoločnosti F. R.. V súvislosti s kúpnou zmluvou ohľadne vozidla uvedeného pod bodom II. obžaloby nevedela nič uviesť, zmluvu pripravovala pani M.. Svedkyňa ďalej vypovedala, že asi začiatkom mesiaca máj 2009 radila spoločnosti F. R., aby táto nesanovala dlhy za syna V.. C. C.. F. o postúpení pohľadávky vo výške 55.000,- € vypracovala pani M., ona sa nikdy nestretla s obžalovaným, ani jeho právnym zástupcom. Ako právnička vo veciach súvisiacich s obžalovaným začala konať na pokyn konateľa spoločnosti, následne po jej operácii začiatkom mesiaca jún 2009 (operovaná bola 22.05.2009).

Svedok C. C., syn V.. C. C. vypovedal, že sa proti nemu vedú samostatné trestné konania v súvislosti s jeho dlhmi voči viacerým veriteľom a preto v tomto smere odmietol vypovedať. Ohľadom pohľadávok obžalovaného voči nemu uviedol, že sa vzájomne ústne dohodli, že sú pohľadávky vysporiadané. V mesiaci apríl bol hospitalizovaný, do domáceho liečenia bol prepustený 01.05.2009. S obžalovaným vychádzal dobre až dovtedy, kým sa neobjavil dokument „Dohoda o prevzatí dlhu“ , ktorú nikdy nepodpisoval. K notárskym zápisniciam zo dňa 15.10.2008 a 06.03.2009 o jeho vyhlásení ako dlžníka o uznaní dlhu voči obžalovanému na notárskom úrade I.. Y. uviedol, že tieto dokumenty sú sporné a nechcel sa k nim bližšie vyjadriť. Uviedol že viacero jeho motorových vozidiel bolo podvodným spôsobom prepísaných na iné osoby. Aj v prípade M. Y. on nepodpisoval žiadne splnomocnenie a jeho podpis bol podvodne použitý na prepis vozidla.

Svedok I.. D. C. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že zastupuje obžalovaného a I. Y. ako ich právny zástupca vo veci vymáhania ich pohľadávok voči V.. C. C. a spoločnosti F. R., spol. s .r. o., na základe Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 30.04.2009 na rozhodcovskom súde. Toto konanie úzko súvisí aj s touto trestnou vecou. Vo veci bol vydaný rozsudok rozhodcovského súdu v prospech obžalovaného a pána Y., tento je právoplatný, ale jeho vykonateľnosť bola odložená uznesením Okresného súdu Bratislava I. , pričom toto konanie ohľadne zrušenia predmetného právoplatného rozhodcovského rozsudku je na

Okresnom súde Bratislava I. prerušené. Zároveň bolo vedené aj konanie na Okresnom súde v Trenčíne o určenie neplatnosti právneho úkonu „Dohody o prevzatí dlhu“ zo dňa 30.04.2009, ktoré konanie bolo právoplatne zastavené. V letných mesiacoch roku 2009 napísal výzvu adresovanú spoločnosti F. R. a V.. C. C. na zaplatenie z titulu Dohody o prevzatí dlhu, pričom bol požiadaný právnym zástupcom spoločnosti F. R. N.. S., aby sa dostavil na mimosúdne jednanie do sídla spoločnosti. Na stretnutí si predniesli vzájomné návrhy a stanoviská, pričom návrh N.. S. spočíval v započítaní pohľadávok garáže, pozemku, auta Porsche Cayenne, BMW X6 a Mercedesu CL. Vzájomne sa dohodli, že tento návrh skonzultuje so svojimi klientmi a následne sa stretnú. Návrh N.. S. mal aj v písomnej podobe. Keď tento návrh ukázal svojim klientom pán R. uviedol, že motorové vozidlá BMW X6 a Porsche Cayenne už má započítaním jeho iných pohľadávok, pričom spomínal, že zmluvy o pôžičkách, na základe ktorých k započítaniu došlo odovzdaním vozidiel obžalovanému, V.. C. C. roztrhal, teda že tieto pohľadávky už má vysporiadané. Preto s návrhom N.. S. jeho klient nesúhlasil. Následne sa stretol svedok na neformálnom stretnutí s N.. S., kde mu referoval stanovisko jeho klienta, že sú ochotní, aby spoločnosť F. R. a V.. C. C. uhradili len istinu bez príslušenstva na základe Dohody o prevzatí dlhu, pričom N.. S. bol spočiatku ochotný v tom smere, že uhradia 25% z istiny, neskôr keď sa vec začala riešiť aj právničkou spoločnosti F. R. N.. H., už nechceli akceptovať žiadnu sumu s tým, že sa budú súdiť. V tomto období zo strany spoločnosti F. R. došlo k podaniu viacerých žalôb a trestných oznámení.

Svedok N. K. vypovedal že vozidlá BMW X6 a VW Touareg na pokyn V.. C. C. mal prevziať od I. D. a schovať ich. Následne mu V.. C. C. volal, že má vozidlá odovzdať R. za účelom ich prepisu na spoločnosť F. R. s .r. o. Na otázku, prečo v prípravnom konaní svedok neuvádzal, že sa vozidlá mali následne prepísať na spoločnosť F. R., uviedol, že nevie. V období hospitalizácie C. C. sa zistilo že tento dlhuje peniaze mnohým ľuďom. Aj svedkovi dlhoval asi 30.000,- €. V tomto období chcel otec C. nejakým spôsobom situáciu riešiť.

Svedok I. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že aj jemu bol C. C. dlžný peniaze a V.. C. C. mu za neho vyplatil asi 10.000,- € a osobné motorové vozidlo Audi A8, ktoré bolo síce písané na neho, hoci bol v skutočnosti vlastníkom C. C., si so súhlasom V.. C. C. previedol na seba. Potvrdil, že C. C. vo veľkom nakupoval osobné motorové vozidlá, ktoré boli písané na neho, ako aj na iné osoby. Autá však boli jeho vlastníctvom. V čase hospitalizácie C. sa prevalilo množstvo dlhov, ktoré tento mal voči viacerým ľuďom, V.. C. C. ho požiadal, aby od F. F. prevzal 2 motorové vozidlá, jednalo sa o BMW X6 a VW Touareg, následne sa mu ozval N. K., že si pre vozidlá príde.

Svedok C. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že C. C. je mu doteraz dlžný asi 200.000,- €, v súčasnosti bola na C. C. podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin podvodu, pričom v konaní je viac poškodených. Svedok vedel aj o tom, že C. C. je dlžníkom obžalovaného.

Svedok M. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je v priateľstvom vzťahu s C. C. aj obžalovaným, osobne sa pozná aj s V.. C. C.. C. C. on požičiaval peniaze, najprv na základe ústnych dohôd, neskôr aj na základe písomných. Celkom požičal C. na základe uznania dlhu vo forme notárskej zápisnice sumu 80.000,- € a ešte mu požičal aj sumu 150.000,- €, ktorá suma je predmetom trestného konania vedeného na Okresnom súde v Trenčíne proti C. C.. S C. C. sa dohodli na čiastočnej úhrade jeho dlhov tým, že si svedok môže prepísať motorové vozidlá Audi A6, Audi TT, ktoré užívala F. F., VW Touareg, garáž písanú na C. Pavloviča a rozostavaný rodinný dom, ktorý bol písaný na C. a F.. Jednalo sa medzi nimi o ústne dohody, ktoré neboli nikdy zo žiadnej strany spochybňované. Vozidlá si prepisoval na základe splnomocnenia od C., ktoré boli vystavené na doručiteľa, teda mohol vozidlá následne previesť na koho on chcel. Prevodom týchto vozidiel si čiastočne odpočítaval jeho pohľadávku voči C.. Zo strany N.. S. ako právneho zástupcu C. C., bol jeho žene, ktorá bola formálne oprávnenou doručený návrh na čiastočné zastavenie exekúcie, kde sa poukazovalo práve na zníženie dlhu z dôvodu započítania prepisom vyššie uvedených vozidiel. Medzi ním a C. Pavlovičom nebola spísaná žiadna kúpnopredajná zmluva, konali len na základe splnomocnenia. Z dôvodu prevodu týchto motorových vozidiel nie je voči nemu vedené žiadne trestné konanie. G. vedel aj o mnohých ďalších prípadoch v ktorých dlhoval C. C. iným veriteľom finančné čiastky a mal informácie, že si budú dlhy znižovať odpisom motorových vozidiel, ktoré vlastnil C. C., pričom boli evidované niektoré vozidlá aj na iné osoby (jednalo sa asi o 20 motorových vozidiel). F. F. tiež užívala a bolo na ňu napísaných niekoľko vozidiel, ktoré vydala po zistení dlhov C. na odpočítanie, resp. zníženie jeho dlhov veriteľom. V.. C. C. osobne jednal so svedkom a vyplatil mu 10.000,- € na čiastočnú úhradu dlhu C., pričom mu hovoril, že chce všetok majetok syna sústrediť na spoločnosť F. R. a následne sa budú uspokojovať veritelia.

Svedkyňa B. C., manželka V.. C. C. vypovedala, že ich rodina mala veľmi priateľský vzťah k obžalovanému. Po návrate syna z nemocnice bol obžalovaný u nich a s manželom prejednávali nejaké veci, nikdy však nebola prítomná pri podpise žiadnych zmlúv, o autách obžalovaného nič nevie. Uviedla, že na ňu bolo napísané osobné motorové vozidlo Audi A4 Cabrio, nevedela uviesť na koho bolo následne prevedené a z akého dôvodu. Pripustila, že zrejme bolo prepísané na pána T., bola to záležitosť medzi ním a jej manželom. O synových dlhoch nič nevedela uviesť.

Na základe takto prevedeného rozsiahleho dokazovania súd ustálil dve skupiny dôkazov, a to na jednej strane výpoveď obžalovaného, výpovede svedkov I. Y., I.. D. C., I. D., N. K., M. Y. a C. D., pričom boli oboznámené aj listinné dôkazy, najmä splnomocnenia na odhlásenie motorových vozidiel, rozsudky rozhodcovského súdu, návrh na čiastočné zastavenie exekúcie zo dňa 04.06.2013, notárske zápisnice N 67/2009 zo dňa 06.03.2009 a N 424/2008 zo dňa 15.10.2008, uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 03.02.2012 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 15.11.2012, ktoré dôkazy vyvracajú skutkové okolnosti uvedené pod bodom I., II. obžaloby a na druhej strane výpovede V.. C. C. , svedkov C. C., V.. I. M. a N.. I. H., z ktorých výpovedí nebolo jednoznačne preukázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Ku skutku pod bodom I. obžaloby mal súd preukázané, že osobné motorové vozidlo BMW X6 bolo na dopravnom inšpektoráte PZ v Trenčíne písané na držiteľku F. F., reálne však bolo vozidlo majetkom C. C., ktorý vozidlo pre ňu zakúpil. F. F. vo svojej výpovedi uviedla, že chcela vozidlo bezodplatne odovzdať spoločnosti F. R., s. r. o. Nejednala vôbec s obžalovaným, pričom vystavila splnomocnenie zo dňa 29.04.2009 na obžalovaného na odhlásenie vozidla. Obžalovaný mal oprávnenie vozidlo previesť na kohokoľvek. Medzi F. F. a obžalovaným, prípadne spoločnosťou Z. s. r. o. neexistovala žiadna zmluva o kúpe vozidlo a nebola medzi nimi dohodnutá žiadna kúpna cena. Nie je zrejmé, z akého dôvodu, keď vozidlo bezodplatne chcela previesť na spoločnosť F. R. s. r. o. by mala uzatvoriť so spoločnosťou F. R. s. r. o. zmluvu o postúpení pohľadávky na 55.000,- € zo dňa 11.05.2009. Z dokazovania vyplýva, že svedkyňa podpisovala v sídle spoločnosti F. R., spol. s. r. o. nejaké písomnosti, sama nevedela uviesť, o aké sa jednalo, pretože písomnosti boli pripravované spoločníčkou spoločnosti F. R., s. r. o., pani M.. Svedkyňa si tiež nebola vedomá, že by oznamovala obžalovanému tú skutočnosť, že mala nejakú pohľadávku na sumu 55.000,- € voči spoločnosti Z. s. r. o., kde bol konateľom obžalovaný, postupovať na spoločnosť F. R., s. r. o.. Z jej prednesu je zrejmé, že keď sa dozvedela o dlhoch svojho druha C., chcela majetok, ktorý od neho dostala vrátiť rodine C., keďže v tom čase bol C. vážne chorý a nebol podľa vyjadrenia V.. C. C. v tom čase vôbec schopný na uzatváranie právnych úkonov, pretože bol pod liekmi. Okrem vozidla uvedeného pod bodom I. obžaloby, vrátila svedkyňa aj iné vozidlá, ktoré boli vo vlastníctve C. C., resp. boli na dopravnom inšpektoráte písané na ňu, a dostala ich od neho darom, týkalo sa to nehnuteľných ako aj hnuteľných vecí. Obžalovaný predmetné motorové vozidlo neprevzal od F. F., táto vozidlo na pokyn V.. C. C. vydala fyzicky I. D., ktorý vozidlo odovzdal pánovi K., aby ho schoval. G. K. následne vozidlo vydal opäť na pokyn V.. C. C. obžalovanému, pričom tento skutkový stav vyplýva z výpovede obžalovaného, svedkov K., D. a F. F.. Prvotne bola F. F. oslovená svedkom Y., ktorý s ňou spoločne išiel na notársky úrad overiť podpis na splnomocnenie zo dňa XX.XX.XXXX. Až následne sa dostavila na žiadosť V.. C. C. do objektu F. R., kde sa jednalo aj o iných veciach, ktoré dostala od C.. Z dokazovania, najmä z listinných dôkazov, ako aj zo samotného vyjadrenia C. C. je zrejmé, že V.. C. C. začal realizovať rôzne právne kroky až po 01.06.2009, keď si obžalovaný začal voči nemu a spoločnosti F. R., spol. s. r. o. uplatňovať nároky vyplývajúce z Dohody o prevzatí dlhu. V čase prevodu motorového vozidla na spoločnosť Z. s. r. o., mal V.. C. C. o tomto prevode vedomosť a nijakým spôsobom prevod nenamietal. Nebola vyvrátená obrana obžalovaného, že mu bolo vozidlo poskytnuté otcom C. C., ako čiastočná kompenzácia dlhov, ktoré mal C. preukázateľne voči nemu. Čiastočne to vyplýva aj z dátumu na podacom lístku, ktorým bol obžalovanému doporučene zaslaný list „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ adresovaný od F. F., ktorý bol odoslaný až 06.07.2009. Z tohto vyplýva, že je veľmi pravdepodobné, že aj Zmluva o postúpení pohľadávky medzi F. F. a spoločnosťou F. R., spol. s. r. o. zo dňa 11.05.2009 bola vyhotovená neskôr, po 01.06.2009. Z výpovede viacerých svedkov, ako M. Y., I. D., C. D., I. Y., I.. C. T. ako aj I.. Viliama C. vyplýva, že takýmto spôsobom započítaním pohľadávok sa prevádzali vozidlá, ktoré zakúpil C. C. aj na iných veriteľov. Tieto svedecké výpovede v tomto smere potvrdzuje aj listinný dôkaz „Návrh na čiastočné zastavenie exekúcie“ podaný I.. U. S. na Okresný súd v Trenčíne, z ktorého vyplýva, že V.. C. C. plnil oprávnenej V. Y., manželke M. Y. čiastočný dlh tak, že odovzdal motorové vozidlo Audi TT v sume 16.600,- €, ktoré bolo oprávnenou prevzaté, ako aj vozidlo VW Touareg v sume 20.000,- €. Rovnako z výpovede I.. C. T. z prípravného konania vyplýva, že zapožičal

C. C. finančné prostriedky vo výške 33.194,- €, pričom dlžná suma mu nebola vyplatená, ale sa dohodol s V.. C. C., že na neho prevedie osobné motorové vozidlo Audi A4 Cabrio, ktoré bolo vo vlastníctve manželky V.. C. C., B. C. ako kompenzáciu dlhu. Nebola medzi nimi spisovaná žiadna kúpna zmluva.

Prevedeným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že sa stal skutok tak ako je uvedený v bode I. obžaloby, ani že by obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu žalovaného trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, prípadne iného trestného činu.

Podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona sa trestného činu dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu. Obžalovaný sa skutku nedopustil, pretože nebolo preukázané, že mu bolo osobné motorové vozidlo BMW X6 zverené za účelom nakladania s ním podľa vôle spoločnosti F. R., spol. s. r. o., ani si neprisvojil cudziu vec, pretože vlastníctvo k vozidlu nadobudol jeho prevzatím na základe dohody medzi ním a V.. C. C., konateľom spoločnosti F. R., spol. s. r. o. o započítaní časti pohľadávky, ktorú mal obžalovaný voči jeho synovi C..

Ku skutku pod bodom II. obžaloby prevedeným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný konal so spoločnosťou F. R., spol. s. r. o. na základe písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2009. K uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy nedošlo, pretože nebola podpísaná zo strany obžalovaného, ktorý podľa jeho vyjadrenia ani nikdy neprevzal od spoločnosti F. R., spol. s. r. o. doklad - faktúru 99014/2009 za predaj motorového vozidla uvedeného pod bodom II. obžaloby vo výške 70.000,- €. Je zrejmé, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu ústnej dohody, ktorej skutočný obsah sa nepodarilo jednoznačne ustáliť, pričom obrana obžalovaného v tom smere, že sa ústne dohodol s V.. C. C. na tom, že si vozidlo ponechá na uspokojenie časti pohľadávky, ktorú mal voči jeho synovi C. , pričom sa týmto prevodom znižuje pohľadávka obžalovaného o sumu 70.000,- € na výške ktorej sa dohodli, nebola vyvrátená. Aj keď nebola uzatvorená písomná zmluva o postúpení pohľadávky neznamená to, že neexistoval právny dôvod na to, aby záväzok za C. C. voči obžalovanému uspokojil iný subjekt, v tomto prípade spoločnosť F. R., spol. s. r. o. v zmysle umožňuje, aby za dlžníka plnila osoba, ktorá sa s ním dohodne, že splní jeho záväzok voči veriteľovi, pričom táto dohoda si nevyžaduje písomnú formu. Obžalovaný konal na základe splnomocnenia od konateľa spoločnosti F. R., spol. s. r. o. zo dňa 13.05.2009 a odhlásil vozidlo na dopravnom inšpektoráte. Tento doklad neobsahoval doložku nového vlastníka, teda obžalovaný mal oprávnenie previesť vozidlo na ktorúkoľvek fyzickú, alebo právnickú osobu. Aj z výpovede V.. C. C. vyplýva, že v čase spísania splnomocnenia sa nevedelo na koho bude vozidlo prepísané. Y. poškodený zistil, že vozidlo bolo prevedené na spoločnosť Q. EU s. r. o., kde bol konateľom obžalovaný, túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal a nespochybňoval tvrdenia obžalovaného, že mu vozidlo bolo poskytnuté ako čiastočná kompenzácia dlhov za syna V.. C. C.. Až 16.03.2010 bolo zo strany V.. C. C. podané na B. prokuratúru v U. trestné oznámenie a ku korešpondencii zo strany spoločnosti F. R., spol. s. r. o. voči obžalovaného došlo v septembri 2009.

Podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona sa zločinu podvodu dopustí ten, kto sa na škodu cudzieho majetku obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu. Od páchateľa uvedeného trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie a súčasťou objektívnej stránky je obohatenie sa páchateľa, k čomu v prípade obžalovaného nedošlo. Prevedeným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa stal skutok tak ako je uvedený pod bodom II. obžaloby a že by obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu žalovaného, prípadne iného trestného činu.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí opierať o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre jeho výpovede, teda či si najprv neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná je aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému. Tiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného záujmu svedka, na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní víde najavo motív a príčiny, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou

súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle ustanovenia , t. j. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorú skupinu dôkazov považuje za vierohodnú a ktorú nie. Podľa názoru súdu výpoveď svedka a poškodeného V.. C. C., na ktorého výpoveď nadväzovala výpoveď V.. M., vyššie uvedené atribúty preukázateľne nespĺňa, keď dostatočným spôsobom neutvorila s ostatnými vykonanými dôkazmi ucelený reťazec napovedajúci, bez najmenších pochybností o vine obžalovaného za skutky v zmysle podanej obžaloby.

V súvislosti s už naznačenou dôkaznou núdzou, ktorá sa vyskytla v posudzovanom prípade je potrebné tiež poukázať na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia a použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. So zreteľom na vyššie uvedené, súd obžalovaného podľa spod obžaloby pre spáchanie žalovaných skutkov oslobodil, pretože nebolo relevantne preukázané, že sa tieto skutky stali tak, ako je uvedené v obžalobe.

Súd považoval návrh prokurátorky Okresnej prokuratúry na výsluch ďalšieho svedka N. H. za nadbytočný a preto ho odmietol.

V adhéznom konaní súd vzhľadom na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby obligatórne postupoval podľa tak, že poškodenú spoločnosť F. Huta, spol. s. r. o. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.