Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-102-2013.pdf
PDF · 99.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/102/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. F., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, matky: G. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. X. XX, W., právne zastúpená JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom M. R. Q. XX, P., a otca: P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, P., t.č. S. X., Y. B. X. X, XXX XX A., Nemecko, právne zastúpený JUDr. Danielom Malíkom, advokátom so sídlom H. XXXX/X, P., maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 22P/137/2013-73 zo dňa 18. 09. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 22P/137/2013-73 zo dňa 18. 09. 2013 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zaviazal otca dieťaťa k povinnosti platiť zvýšené výživné na maloletú P. F., nar. XX. XX. XXXX vo výške 600,00 Eur mesačne počnúc dňom 28. 03. 2013, a to tak, že časť výživného vo výške 300,00 Eur mesačne je povinný platiť najneskôr do 20-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky a časť výživného vo výške 300,00 Eur mesačne je povinný platiť najneskôr do 20-teho dňa každého mesiaca vopred na účet, ktorý bude zriadený matkou v prospech maloletého dieťaťa P. F., nar. XX. XX. XXXX. Matke uložil povinnosť zriadiť účet pre maloletú P. do 7 dní od právoplatnosti rozsudku a otcovi maloletej P. oznámiť číslo účtu na peňažný ústav do troch dní od jeho zriadenia. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletej P. je potrebný súhlas súdu, a to až do doby dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 28. 03. 2013 do 31. 08. 2013 celkom vo výške 2.294,00 Eur povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach, a to na dlžnom výživnom vo výške 765,00 Eur po 100,00 Eur mesačne splatných vždy s bežným výživným k rukám matky a na dlžnom výživnom vo výške 1.529,00 Eur na účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa po 100,00 Eur mesačne splatných vždy s bežným výživným na účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 12P/132/2011-43 zo dňa 24. 10. 2011 vo výroku, ktorým sa otec zaviazal platiť zvýšené výživné na maloletú P. F., nar. XX. XX. XXXX vo výške 150,00 Eur mesačne počnúc dňom 07. 06. 2011, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na maloletú P. došlo k podstatnej zmene pomerov
odôvodňujúcej stanovenie vyššieho než naposledy určeného výživného v sume 150,00 Eur mesačne. Na strane maloletej zmenu pomerov prvostupňový súd videl v tom, že navštevuje Strednú priemyselnú školu v Martine, odbor logistika, predtým navštevovala základnú školu, ďalej vo veku maloletej a napokon aj vo zvýšených výdavkoch spojených so vzdelaním a s uspokojovaním každodenných potrieb. Na strane matky dieťaťa došlo k zmene v tom, že sa jej zvýšila vyživovacia povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu, maloletému P., nar. XX. XX. XXXX, ktorý sa nachádza v starostlivosti starých rodičov dieťaťa. Matka, ktorá má maloletú P. vo svojej priamej starostlivosti, si vyživovaciu povinnosť voči nej plní uhrádzaním nákladov za bývanie, zabezpečuje veci dennej potreby, ako aj ďalšie vyplývajúce z potrieb dieťaťa. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne matka dieťaťa poberá invalidný dôchodok vo výške 120,60 Eur mesačne, tiež je poberateľkou prídavku na dieťa, a to od januára 2013 vo výške 46,20 Eur mesačne. Spolu s maloletou dcérou P. žije v rodičovskom dome v obci W.. Pokiaľ sa týka otca dieťaťa, z vykonaného dokazovania bolo zistené, že od času posledného rozhodnutia došlo k nárastu jeho priemerného mesačného príjmu zhruba o cca. 2.000,00 Eur mesačne. Podľa potvrdenia zamestnávateľa Volkswagen Slovakia jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie január 2012 až apríl 2013 je 5.108,09 Eur (č. l. 39 spisu). Navyše bolo zistené, že otec je vlastníkom viacerých nehnuteľností, okrem iných aj rodinného domu súpisné číslo XXX v obci P., k. ú. P.. Takisto, ako matka dieťaťa, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému P., ktorú si plní vo výške 150,00 Eur mesačne a nad rámec tohto ešte prispieva ďalšou sumou 100,00 Eur mesačne. S poukazom na uvedené prvostupňový súd konštatoval, že reálne možnosti a schopnosti otca dieťaťa sú preukázateľne väčšie (predovšetkým vzhľadom na jeho príjem), ako na strane matky dieťaťa. Vezmúc potom v úvahu aj vývoj životných nákladov (ust. § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákon o rodine"), ako aj odôvodnené a preukázateľné potreby maloletého dieťaťa, prvostupňový súd stanovil výšku zvýšeného výživného na sumu 600,00 Eur mesačne, z čoho sumu 300,00 Eur mesačne uložil otcovi dieťaťa poukazovať na osobitný účet maloletej, ktorý v zmysle ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine má zriadiť matka dieťaťa. Zameškané výživné za obdobie od podania návrhu do 31. 08. 2013 vo výške 2.294,00 Eur, resp. 1.529,00 Eur povolil súd otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach, ktorých výšku, ako aj podmienky zročnosti stanovil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku pri aplikácii ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.").
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh matky dieťaťa na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietne; alternatívne rozsudok okresného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež to, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V bližších podrobnostiach uviedol, že prvostupňový súd pochybil v súvislosti s určením výšky priemerného mesačného príjmu na strane otca dieťaťa, a to preto, lebo nesprávne analyzoval skutkové okolnosti uvedené v potvrdení zamestnávateľa, resp. vo výplatnej páske zamestnanca za rozhodné obdobie. Konkrétne v potvrdení o príjme je uvedené, že časťou mzdy sú aj príspevky za prácu vonku, ktoré sú vyplácané mesačne v zmysle vyslaneckej zmluvy (nájomné, cestovné). Otec dieťaťa bol v rámci svojho pracovného pomeru vyslaný zamestnávateľom do zahraničia, do Nemecka. V súčasnosti je jeho pobyt predĺžený do 30. 06. 2014. V rámci koncernovej politiky zamestnávateľa mu zamestnávateľ pravidelne mesačne vypláca finančné prostriedky presne určené iba na nájom, na ktorý musia byť adresne zamestnancom použité. Od 01. 06. 2012 je to suma vo výške 1.200,00 Eur mesačne, ktorá zodpovedá výške nájmu dohodnutom medzi otcom dieťaťa ako nájomcom a Y. X. ako prenajímateľom v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 15. 06. 2012. V žiadnom prípade túto sumu vo výške 1.200,00 Eur mesačne nie je možné brať ako časť príjmu otca. V čase predchádzajúceho rozhodnutia bol priemerný príjem otca mesačne v sume 3.062,94 Eur, a to bez údajov o nájomnom, prípadne iných benefitoch vyplývajúcich z vyslaneckej zmluvy. Tieto benefity, ako napríklad nájom, boli zamestnancovi - otcovi maloletej účtované inou formou. Až od roku 2012 sa tieto údaje premietli vo výplatnej páske zamestnanca tak, ako to aj zamestnávateľ v potvrdení uviedol. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd nesprávne ustálil výšku príjmu otca maloletej. Po odpočítaní sumy 1.200,00 Eur mesačne by bol priemerný mesačný príjem otca dieťaťa 3.908,09 Eur a nie tak, ako to uviedol okresný súd, vo výške 5.108,09 Eur. Tento údaj je skresľujúci, neodrážajúci skutočne reálny stav. Táto skutočnosť bezpochyby mala aj zásadný vplyv na určení výšky výživného. Prvostupňový súd sa taktiež dostatočne nevenoval posúdeniu, či matka maloletej je aj napriek čiastočnej invalidite schopná a podľa svojich možností dostatočne iniciatívna pri hľadaní si zamestnania. Súdu nepredložila žiaden doklad o snahe uchádzať sa o zamestnanie.
Nedostatočné odôvodnenie zmeny pomerov je aj v prípade maloletej P., v ktorom prípade prvostupňový súd uviedol len to, že maloletá začala navštevovať Strednú priemyselnú školu v Martine, zmenil sa jej vek bez toho, aby podrobne uviedol, v čom je niekoľkonásobné zvýšenie odzrkadlené pri nástupe na strednú školu, ako aj v potrebách maloletej. Maloletá P. pritom začala navštevovať strednú školu v tom istom meste ako základnú, v čom náklady na dopravu, ako aj stravu v školách sú porovnateľné na oboch stupňoch škôl. Zásadná zmena pri určení niekoľkonásobného zvýšenia výživného si vyžadovala detailnejšie odôvodnenie, v čom videl súd podstatnú zmenu pomerov u maloletej odôvodňujúcej určenie výživného až v rozsahu 600,00 Eur mesačne. Taktiež súd neuviedol, v čom vidí, resp. čo je obsahom značného nárastu, či už nákladov alebo potrieb. V odôvodnení rozsudku absentuje zhodnotenie zmeny nákladov a potrieb v zmysle ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine ako valorizačnej klauzuly. Súčasťou odôvodnenia rozsudku by mali byť jasné závery o tom, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je primerané, inak by totiž išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
Matka dieťaťa v podanom vyjadrení zo dňa 13. 11. 2013 odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
V bližších podrobnostiach uviedla, že aj v prípade, ak by príjem otca dieťaťa bol spomínaných 3.908,09 Eur a nie vo výške 5.108,09 Eur, aj tak podľa jej názoru došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej stanovenie vyššieho výživného. U otca dieťaťa nepochybne existujú možnosti a schopnosti odôvodňujúce zabezpečiť si plnenie vyživovacej povinnosti vo väčšom rozsahu, a to nielen s ohľadom na príjem, ale aj ďalšie majetkové pomery. Taktiež bolo preukázané, že zmena pomerov nastala aj u maloletej, pretože celkové náklady vynakladané na stavu, ošatenie, obuv, hygienu, vzdelávanie, kultúru, záujmové či športové potreby sú omnoho vyššie u dievčaťa vo veku 15 rokov, ako u dievčaťa vo veku 13 rokov. Tiež štúdium na Strednej priemyselnej škole v Martine, odbor logistika je omnoho finančne náročnejšie, ako na základnej škole alebo iných všeobecných stredných školách. Dcéra má na tejto škole zvýšené náklady vo forme školských potrieb, ktoré je nutné zakúpiť. Jedná sa o knihy, pracovné zošity potrebné na hodiny cudzích jazykov a niektorých odborných predmetov. Ďalej je nutné kupovať i výkresy a rysovacie potreby, čo je tiež dosť finančne náročné a tieto výdavky sú pravidelné, nejedná sa o jednorazovú investíciu. Tiež je potrebné šetriť financie na stužkovú a škola organizuje aj výlety do zahraničia. Dcéra taktiež potrebuje doučovanie z matematiky, ktoré si ale matka nemôže dovoliť. Maloletá sa prihlásila do miestneho futbalového klubu, s ktorým členstvom je spojený členský poplatok vo výške 7,00 Eur mesačne. Za základný balíček zaplatila matka 30,00 Eur. Ďalej je treba ešte zakúpiť dres, kopačky, štucne. Zároveň by sa dcéra rada venovala umeleckej fotografii, čo však momentálne nie je reálne.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 Zákona o rodine).
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z dôvodovej správy k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa (oproti predchádzajúcej právnej úprave) ako podmienky na priznanie výživného, je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd má preto skúmať dôvody, ktoré
bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolností dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zemnou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t. j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa (fyzické dospievanie, začínajúca školská dochádzka, ďalšie formy prípravy na budúce povolanie).
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - otec dieťaťa, ako aj v písomnom vyjadrení matka dieťaťa, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom, s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia dospel aj odvolací súd k záveru, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje stanovenie vyššieho než naposledy určeného výživného. V tomto smere si okresný súd správne všimol nástup maloletej na Strednú priemyselnú školu v Martine, odbor logistika a s tým súvisiaci vývoj životných nákladov vynakladaných na maloletú (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine), ako aj výrazný nárast príjmu na strane otca dieťaťa. Pokiaľ aj odvolateľ vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne ustálený priemerný mesačný príjem, do ktorej sumy nemal byť zahrnutý príspevok zamestnávateľa na nájom v sume 1.200,00 Eur mesačne, odvolací súd k uvedenému uvádza, že nepochybne o túto sumu otec dieťaťa nemusí zo zostávajúceho príjmu uhrádzať náklady súvisiace s bývaním, a preto správne prvostupňový súd aj na takýto benefit poskytovaný zamestnávateľom prihliadol, a to v súvislosti s posudzovaním celkových schopností, možností a majetkových pomerov otca dieťaťa. Odhliadnuc od uvedeného, aj nárast príjmu o necelých 1.000,00 Eur mesačne netto (pri uvažovanom príjme 3.908,09 Eur mesačne) možno označiť za výrazný, odôvodňujúci záver o zmene pomerov a v nadväznosti na uvedené aj zvýšenie výživného. Odvolateľovi nemožno prisvedčiť ani v tom, že prvostupňový súd neuviedol podrobné výdavky, aké má matka dieťaťa, a ktoré majú odôvodňovať zmenu doposiaľ plateného výživného. Opak je pravdou. V odôvodnení napadnutého rozsudku (na strane 3,4 a 8) sa prvostupňový súd dôsledne zaoberal aj uvedenými skutočnosťami. Počiatok platenia zvýšeného výživného prvostupňový súd správne určil odo dňa podania návrhu matky dieťaťa t. j. odo
dňa 28. 03. 2013 (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), keďže v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného. S poukazom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby prvostupňový súd tiež správne rozhodol, keď otcovi dieťaťa uložil povinnosť časť výživného zasielať na účet maloletej, ktorý bude zriadený matkou do 7 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). V konečnom dôsledku by argumentácia výdavkami na bývanie až v sume 1.200,00 Eur mesačne ani neobstála, pretože v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto si je otec dieťaťa povinný korigovať svoje výdavky tak, aby si v prvom rade zabezpečil plnenie vyživovacej povinnosti.
Oboznámiac sa s výsledkami vykonaného dokazovania bol aj odvolací súd bol toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa platiť prvostupňovým súdom určené zvýšené výživné. Samotný odvolateľ neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Všetky ním produkované tvrdenia boli známe už v prvostupňovom konaní, pričom v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok okresného súdu tiež zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukázal otec dieťaťa, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil.
Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.