Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-117-2013.pdf
PDF · 116.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/117/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Lomnického 7/1705, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČ 247 85 199, zastúpeného KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX Q. M. Q., o zaplatenie 2 118,98 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 21.5.2013 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 118,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3 318,98 eur od 14.10.2010 do 5.2.2011 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 118,98 eur od 6.2.2011 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa dňa 4.10.2008 uzavrela úverovú zmluvu so spoločnosťou Santander Consumer Finance, a.s. (ďalej len "veriteľ"), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné zmluvné podmienky veriteľa. V súlade s uzatvorenou úverovou zmluvou boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru v celkovej výške 2 770 eur na kúpu motorového vozidla. Odporkyňa sa zaviazala splatiť poskytnutý úver 72 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 96,89 eur. Odporkyňa uhradila 20 splátok. Vzhľadom na to, že si odporkyňa neplnila riadne a včas svoje povinnosti, veriteľ odstúpil od zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy sa stalo účinným dňa 13.10.2010. Na základe záložnej zmluvy zo dňa 4.10.2008 zriadila odporkyňa v prospech veriteľa záložné právo k motorovému vozidlu na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy. Z dôvodu omeškania odporkyne so splácaním úveru pristúpil veriteľ k výkonu záložného práva. V rámci výkonu záložného práva došlo k predaju motorového vozidla za kúpnu cenu 1 200 eur, ktorá bola zaplatená dňa 5.2.2011 a veriteľ ju započítal proti pohľadávke voči odporkyni vyplývajúcej z úverovej zmluvy. Veriteľ uzavrel s navrhovateľom ako postupníkom dňa 29.11.2011 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporkyni spolu s príslušenstvom. Navrhovateľom uplatnená pohľadávka vo výške 2 118,98 eur pozostáva z neuhradených splátok splatných do dňa odstúpenia veriteľa od zmluvy vo výške 387,56 eur, zvyšnej časti istiny úveru splatnej od odstúpenia veriteľa od zmluvy vo výške 2 130,98 eur, neuhradenej časti poplatku za spracovanie úveru vo výške 664,80 eur, neuhradenej časti havarijného poistenia za dobu trvania poistenia vo výške 4,60 eur, neuhradenej časti poistného (poistenie splácania úveru) za dobu trvania poistenia vo výške 7,63 eur, poplatku vo výške 4 %
z predčasne splatnej čiastky úveru vo výške 85,24 eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 38,17 eur, to všetko znížené o kúpnu cenu za predaj motorového vozidla pri výkone záložného práva vo výške 1 200 eur.
Podaním z 25.9.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.9.2013, navrhovateľ vzal návrh späť v časti zaplatenia sumy 28,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8,15 eur od 14.10.2010 do 5.2.2011 a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 28,16 eur od 6.2.2011 do zaplatenia. Čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľ zdôvodnil tým, že zo strany odporkyne došlo k čiastočnej úhrade priamo na účet navrhovateľa, a to dňa 14.6.2012 a 13.7.2012 po 10 eur, v celkovej výške 20 eur, ktorá nebola zohľadnená v návrhu. Navrhovateľ tiež spresnil údaje o jednotlivých položkách, z ktorých pozostáva ním uplatnená pohľadávka, najmä opravil údaj o výške neuhradených splátok splatných do dňa odstúpenia veriteľa od zmluvy na 379,41 eur (oproti výške 387,56 eur uvedenej v pôvodnom návrhu, pričom uviedol, že odporkyňa okrem 20 splátok uhradila aj časť 21. splátky, a to vo výške 8,15 eur, ktorá nebola zohľadnená v pôvodnom návrhu). Ďalej navrhovateľ doplnil svoju právnu argumentáciu v tom zmysle, že aj keď ide o spotrebiteľskú zmluvu, súčasne ide o úverovú zmluvu uzavretú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v danom prípade ide o absolútny obchod, čo znamená, že ustanoveniami Obchodného zákonníka sa budú spravovať všetky právne vzťahy bez ohľadu na povahu účastníkov konania, teda aj keď ide o fyzickú osobu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/176/2011 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/56/2007.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Na pojednávaní sa nezúčastnil navrhovateľ ani jeho právny zástupca, vopred sa písomne ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti s tým, že pokiaľ súd bude považovať za potrebné ich vo veci vypočuť alebo vyžadovať iné vysvetlenia, žiadajú o upovedomenie o týchto skutočnostiach a o nariadenie nového termínu na prejednanie veci. Súd k tomu uvádza, že takto formulovanú žiadosť účastníka konania nie je možné akceptovať. Úlohou súdu v kontradiktórnom súdnom konaní nie je vyžadovať od účastníkov konania vysvetlenia, ale len konfrontovať vyjadrenia účastníkov konania a vykonané dôkazy. Prirodzene, je možné, že na základe priebehu pojednávania, najmä po uvedení skutkového posúdenia súdom podľa § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), niektorý účastník konania usúdi, že je potrebné z jeho strany ďalšie vysvetlenie a toto vysvetlenie súdu poskytne, avšak záver o potrebe akéhokoľvek vysvetlenia nemôže za účastníkov konania urobiť súd. Ak sa teda účastník konania rozhodne nezúčastniť na pojednávaní (bez toho, aby z dôvodov uvedených v § 119 O.s.p. súčasne žiadal o odročenie pojednávania), je to jeho slobodné rozhodnutie, s ktorým sú spojené pozitívne (nižšie trovy konania) i negatívne dôsledky (nemožnosť reagovať na jednotlivé úkony ostatných účastníkov konania a súdu počas pojednávania a na vykonané dokazovanie), ktoré musí takýto účastník konania znášať.
Odporkyňa na pojednávaní požiadala súd, aby jej umožnil uhrádzať dlh v splátkach. Uviedla, že auto brala na splátky, keď bola zamestnaná v Gabore. Potom stratila zamestnanie. V poistnej zmluve bolo uvedené, že keď príde o zamestnanie, môže požiadať o pozastavenie splátok. Žiadala o to v poisťovni, ale tam jej povedali, že pracovný pomer sa skončil dohodou a na to sa poistka nevzťahuje. Potom bola skoro rok práceneschopná, lebo bola na operácii rúk, požiadala o odklad splátok, ale to jej zamietli. Aj počas práceneschopnosti ešte platila, niektoré splátky v omeškaní a s vysokými sankciami za omeškanie, potom už ale nevládala splácať. Opäť jej zamietli odklad a predali auto. Pri preberaní auta jej pán L. povedal, že auto je v dobrom stave, takže by sa jej po predaji malo ešte niečo vrátiť, to sa však nestalo, naopak cez telefón jej povedali, že má ešte dlh 5 000 eur. Potom v r. 2012 uhradila dve splátky po 10 eur.
Súd oboznámil písomné podania navrhovateľa (návrh, doplnenie návrhu s čiastočným späťvzatím návrhu) a vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä: úverová zmluva zo 4.10.2008, všeobecné zmluvné podmienky Santander Consumer Finance a.s., organizačná zložka pre poskytovanie úverov na dopravnú techniku (ďalej len "všeobecné zmluvné podmienky"), čestné prehlásenie o výške príjmu, informácie o zmluvných podmienkach zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, preberací protokol, vyhlásenie o poskytnutí súhlasu k spracovaniu osobných údajov, prehľad poistení k úverovej zmluve so zoznamom poistných zmlúv, odstúpenie od zmluvy s doručenkou, splátkový kalendár úverovej zmluvy, záložná zmluva k úverovej zmluve, potvrdenia o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv, znalecký posudok Ing. Petra Kováča č. 34/2011, faktúra/faktúra za hotové/kúpna zmluva z 5.2.2011, faktúra na sumu 1 200 eur, protokol o odobraní - o odovzdaní a prevzatí vozidla, oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávok vrátane výpisu zo zoznamu postúpených pohľadávok, karta dlžníka s prehľadom splácania úverovej zmluvy a započítania splátok.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Santander Consumer Finance a.s. (ďalej len "SCF"), a odporkyňa uzavreli dňa 4.10.2008 úverovú zmluvu č.582005314, ktorou sa SCF zaviazal poskytnúť odporkyni úver vo výške 83 449 Sk (2 770 eur) na kúpu motorového vozidla Renault Thalia 1,4 RT od dodávateľa Autocentrum AAA auto a.s. a odporkyňa sa zaviazala uhradiť tento úver v 72 mesačných splátkach po 2 919 Sk (96,89 eur). Súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky, ktoré odporkyňa podpísala. Úver bol zabezpečený záložnou zmluvou na uvedené vozidlo zo 4.10.2008, ktorá bola zaregistrovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Listom z 3.10.2010, ktorý bol odporkyni doručený dňa 13.10.2010, SCF oznámil odporkyni, že odstupuje od úverovej zmluvy, pretože neboli riadne a v dohodnutom termíne zaplatené peňažné záväzky, a že bude uplatňovať zaplatenie celej pohľadávky. Následne SCF dňa 9.11.2010 odobral odporkyni založené motorové vozidlo a dňa 5.2.2011 toto vozidlo prostredníctvom Aukčného centra s.r.o. predal za kúpnu cenu 1 200 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 29.11.2011 SCF postúpil pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa a toto postúpenie oznámil odporkyni listom zo 6.12.2011. Podľa potvrdení o vkladoch, ktoré predložila súdu odporkyňa, zaplatila odporkyňa spoločnosti SCF spolu 2 900,42 eur, čo spolu so započítanou kúpnou cenou za založené motorové vozidlo (1 200 eur) predstavuje 4 100,42 eur. Z navrhovateľom predloženej karty dlžníka obsahujúcej prehľad splátok a ich započítania (číslo listu 75-77 súdneho spisu) však vyplýva, že odporkyňa zaplatila splátkami uhrádzanými od 6.3.2009 do 5.2.2011, vrátane započítania výťažku z predaja založeného motorového vozidla, spolu 4 134,22 eur, z čoho SCF započítal 3 104,09 eur na úhradu dohodnutých splátok a 1 030,13 eur na ďalšie pohľadávky, najmä sankčné poplatky a náhrady nákladov, a po postúpení pohľadávky odporkyňa zaplatila navrhovateľovi dňa 14.6.2012 sumu 10,- eur a dňa 13.7.2012 sumu 10,- eur, spolu teda odporkyňa uhradila 4 154,22 eur. Keďže táto suma je tiež priamo uvedená na karte dlžníka predloženej navrhovateľom ako položka "zaplaceno" (číslo listu 77 súdneho spisu), súd považoval za preukázané uhradenie tejto sumy, aj keď odporkyňa poskytla súdu listinné dôkazy o úhradách vo výške nižšej o 53,80 eur.
Podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
Podľa čl. 19 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ak je zmluva uzavretá v rámci činností pobočky, zastúpenia alebo inej organizačnej zložky, alebo ak podľa zmluvy je plnenie zodpovednosťou takejto organizačnej zložky, za miesto obvyklého pobytu sa považuje miesto, kde sa nachádza táto pobočka, zastúpenie alebo iná organizačná zložka.
Súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa bol subjekt so sídlom v Českej republike, avšak pri uzatváraní úverovej zmluvy s odporkyňou konal prostredníctvom organizačnej zložky so sídlom v Slovenskej republike. Preto sa zmluva spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 4 ods. 3 poslednej vety zákona č. 258/2001 Z. z. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť,9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 9) znie: "9) § 48 Občianskeho zákonníka."
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára: Medzi právnym predchodcom navrhovateľa (SCF) a odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravenej v zákone č. 258/2011 Z. z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Túto zmluvu súd súčasne považuje za spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd sa nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, že aj keď je zmluva medzi SCF a odporkyňou zo 4.10.2008 spotrebiteľskou zmluvou, súčasne ide o zmluvu o úvere podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Navrhovateľ tak vstupuje do diskusie, či možno na spotrebiteľské zmluvy aplikovať režim Obchodného zákonníka - v právnej spisbe ale aj v judikatúre možno nájsť argumenty v prospech kladnej i zápornej odpovede. Táto diskusia by však prichádzala do úvahy len vtedy, ak by išlo o takú úverovú zmluvu, ktorá síce je spotrebiteľskou zmluvou, ale nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, teda ak by išlo o takú úverovú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na ktorú sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z.), vtedy by išlo o zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku ako zmluva o úvere. V danom prípade však neexistuje dôvod, prečo by sa na predmetnú zmluvu nemal vzťahovať zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Teda predmetnú zmluvu nemožno posudzovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení osobitného zákona (zákon č. 258/2001 Z. z.), ktorý upravuje spotrebiteľský úver ako osobitný zmluvný typ. Keďže nejde o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nejde ani o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Ak by sa mal spotrebiteľský úver považovať len za podtyp úverovej zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku, muselo by to byť výslovne uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon však odkazuje na Obchodný zákonník len v § 1 ods. 2, teda vo vzťahu k negatívnemu vymedzeniu predmetu svojej úpravy.
Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch má výslovnú osobitnú úpravu odstúpenia od zmluvy v § 5, pričom poznámka pod čiarou k tomuto ustanoveniu výslovne odkazuje na § 48 Občianskeho zákonníka. Ak by zákonodarca chcel, aby sa na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ustanovenia nielen Občianskeho zákonníka, ale aj Obchodného zákonníka, bol by to minimálne v tejto poznámke pod čiarou výslovne uviedol.
Z toho jasne vyplýva, že ak došlo zo strany navrhovateľa resp. jeho právneho predchodcu k platnému odstúpeniu od zmluvy (v danom prípade dospel súd k záveru, že odstúpenie od zmluvy bolo platné - bolo v súlade s ustanovením § 5 zákona č. 258/2001 Z. z., keďže odporkyňa bola v omeškaní už od prvej splátky, ktorú uhradila až 6.3.2009, kým jej splatnosť bola 4.11.2008, a odstúpenie bolo odporkyni riadne doručené), nastali právne účinky odstúpenia od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka všeobecne platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. K jej zrušeniu nedôjde v prípade, ak je právnym predpisom ustanovené inak alebo ak sa účastníci zmluvy dohodli inak. Právny predpis inú úpravu aplikovateľnú na daný skutkový stav neustanovuje. Pokiaľ ide o odlišný režim dohodnutý účastníkmi zmluvy, v tomto prípade bod 6.3.4 všeobecných zmluvných podmienok ustanovuje, že v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy môže veriteľ požadovať, aby klient okamžite splatil celú dlžnú čiastku istiny a úroky za dobu do odstúpenia, všetky ďalšie neuhradené peňažné záväzky klienta vrátane ich príslušenstva (napr. poplatok za spracovanie úveru, pokiaľ bol splatný v mesačných splátkach, náklady v súvislosti s registráciou záložného práva a jeho výmazom), zmluvné aj mimozmluvné majetkové sankcie, v prípade poistenia dojednaného prostredníctvom poisťovacieho agenta či veriteľa čiastku poistného za dobu trvania poistenia, poplatok vo výške 4 % z predčasne splatenej čiastky úveru; odstúpením nie sú dotknuté práva na náhradu škody, zmluvné pokuty a na príslušenstvo pohľadávok.
Akákoľvek dohoda účastníkov spotrebiteľskej zmluvy však musí byť v súlade s právnymi predpismi. Vyššie uvedenú zmluvnú podmienku podľa bodu 6.3.4 všeobecných zmluvných podmienok súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a súčasne ako odchýlku od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy alebo všeobecných zmluvných podmienok, ktoré aj po odstúpení od zmluvy zachovávajú právo dodávateľa (veriteľa) na úrok, poplatky, zmluvné pokuty, zabezpečenie záväzku a sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia akýchkoľvek poplatkov (nehovoriac už o poplatku za predčasné splatenie, ktorý sa podľa § 6 zákona č. 258/2001 Z. z. vzťahuje len na situácie, keď dôjde k predčasnému splateniu spotrebiteľského úveru z vôle spotrebiteľa a nie k vyhláseniu predčasnej splatnosti z vôle dodávateľa), sankcií a iného príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Uvedená neprijateľná zmluvná podmienka je v danom prípade súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, s ktorými tvorí jeden súvislý text, preto mal súd za preukázané, že uvedená podmienka bola koncipovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a nebola individuálne dojednaná. Treba dodať, že právny predchodca navrhovateľa, ktorý zmluvu vrátane všeobecných zmluvných podmienok sformuloval, sa sám rozhodol pre odstúpenie od zmluvy, pričom existujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami ex tunc, napríklad výpoveď. Pritom nie je prijateľné, aby dodávateľ resp. veriteľ všeobecnými zmluvnými podmienkami vymedzil právne účinky skončenia zmluvného vzťahu vždy rovnako, bez ohľadu na to, akým spôsobom k skončeniu zmluvného vzťahu dôjde.
Súd teda posúdil vec tak, že odstúpením od zmluvy zo strany právneho predchodcu navrhovateľa bola zmluva zrušená od začiatku v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto bola odporkyňa podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinná vydať to, čo na základe zmluvy dostala, teda istinu poskytnutého spotrebiteľského úveru 83 449 Sk (2 770 eur). Keďže odporkyňa už pred podaním návrhu na súd uhradila navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi 4 154,22 eur (vrátane započítanej kúpnej ceny predaného motorového vozidla), súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd ešte uvádza, že v zmluve medzi SCF a odporkyňou zo 4.10.2008 je nejasným spôsobom uvedená výška mesačnej splátky úveru: V zmluve sú dve kolónky pre uvedenie mesačnej splátky, jedna je označená "Mesačná splátka úveru:" a k nej je uvedená suma 1 842,68, a druhá kolónka je označená "Mesačná splátka celkom:" a pri nej je suma 2 919,00 Sk. Medzi týmito dvoma kolónkami je údaj o poplatku za spracovanie úveru a o havarijnom poistení. Okrem toho vo formulári "Informácie o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere", ktorý bol takisto odovzdaný odporkyni a ňou podpísaný, sa nachádza ešte ďalší, tretí údaj o výške mesačnej splátky (tam správne vrátane poplatku za spracovanie úveru), a to 2 259,92 Sk. Súd má za to, že takéto viacnásobné uvedenie výšky mesačnej splátky (s rôznou sumou) je mätúce - spotrebiteľ mohol nadobudnúť dojem, že výška mesačnej splátky úveru je 1 842,68 Sk a v tzv. celkovej mesačnej splátke je navyše už len poistenie. Podľa názoru súdu neexistoval dôvod na to, aby dodávateľ vo formulári zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádzal údaj o mesačnej splátke úveru, ktorý neobsahuje mesačné poplatky (tzv. poplatok za spracovanie úveru splatný v mesačných splátkach). Údaj o výške mesačnej splátky úveru má byť zrozumiteľný a má zahŕňať všetky náklady spotrebiteľa, ktoré bude povinný splácať v mesačných splátkach, vrátane poplatkov. Uvádzanie akýchkoľvek čiastkových výpočtov a ich vydávanie za mesačné splátky úveru je zavádzajúce a podľa názoru súdu mu treba pripísať rovnaké dôsledky ako keby v zmluve nebola výška mesačných splátok uvedená vôbec, teda úver by sa mal považovať za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Nie je však potrebné bližšie sa týmto nedostatkom zmluvy zaoberať, keďže v danom prípade by bol praktický dôsledok rovnaký ako pri vyššie uvedenom odstúpení od zmluvy, teda povinnosť spotrebiteľa vrátiť len to, čo od veriteľa dostal, bez úroku a bez poplatkov (aj keď z iného právneho dôvodu a inak môže byť posudzované omeškanie, čo však v danom prípade nie je relevantné vzhľadom na vysoký rozdiel medzi sumou, ktorú mala odporkyňa vrátiť a sumou, ktorú skutočne uhradila).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže však odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech, nežiadal o náhradu trov konania, ani jej žiadne trovy v konaní nevznikli, súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.