Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_8C-261-2013.pdf
PDF · 85.55 KB
No categories available
8C/261/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľov: 1. K. Z., W.. P., R.. XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, XXX XX D., Š. V. I.R, 2. J. Z., R.. XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, XXX XX D., Š. V. I. proti odporcom: 1. POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, 2. Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 11.11.2013, takto
rozhodol:
Súd návrh na vydanie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka v 1. rade sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.09.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok č. I. XXXXX/XX zo dňa 07.08.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Účastníkmi rozhodcovského konania boli navrhovateľka v 1. rade a odporca v 1. rade. Rozhodcovským rozsudkom bola navrhovateľke v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 895,77 € s prísl.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.11.2013 domáhali, aby súd vydal predbežné opatrenie, v ktorom by odporcom v 1. a 2. rade prikázal zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnosti vo forme dražby, predaja, zámeny, zriadenia záložného práva v prospech iných osôb, dražby, ktorých vlastníkmi sú navrhovatelia v 1. a 2. rade do 31.12.2013.
V zmysle § 102 ods. 1 prvej vety O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
(1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. (2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. (4) O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu. (6) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
(8) O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. (9) Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
(1) Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. (2) Predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov konania.
Predbežné opatrenie v zásade neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Základnou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je, že navrhovateľ preukáže, že ohrozenie jeho práv je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil. Predbežným opatrením sa zabezpečuje predbežná, nie konečná úprava pomerov účastníkov. Súd preto pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie predbežného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad potreby na poskytnutie dočasnej ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní.
Súd sa oboznámil s listinami priloženými k návrhu na vydanie predbežného opatrenia a zistil nasledovný skutkový stav: Odporca v 1. rade, ako záložný veriteľ, doručil dňa 18.12.2012 Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností č. C.-XXXXX/XXXX. Prílohou návrhu na vklad bola zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-N. zo dňa 29.11.2012, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. p., vchod J. XX v bytovom dome so súp. č. XXX na pozemku s parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. W., ktorý sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v X. O. X. rade a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX.
Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu vydala dňa 16.01.2013 rozhodnutie, v zmysle ktorého konanie o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností prerušila. Následne podľa rozhodnutia zo dňa 24.04.2013 správa katastra návrh odporcu v 1. rade zamietla. Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca v 1. rade odvolanie, doručené správe katastra dňa 28.05.2013, následkom čoho bol celý spisový materiál dňa 03.09.2013 predložený Krajskému súdu v Bratislave. V súčasnosti je na LV č. XXXX, na ktorom je zapísaný predmetný byt, vyznačená plomba na základe návrhu na vklad č. C.-XXXXX/XXXX.
Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.
Záložné právo k nehnuteľnostiam zriadené zmluvou vzniká na základe zápisu do katastra nehnuteľností vkladom. Tento postup sa aplikuje aj v prípade bytov a nebytových priestorov, pokiaľ sú v režime vlastníctva. Vklad do katastra nehnuteľností má konštitutívne účinky, t.j. spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práv. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o vznik záložného práva k bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade. Vzhľadom na to, že správa katastra ku dnešnému dňu právoplatne nerozhodla o povolení zápisu záložného práva k predmetnému bytu do katastra nehnuteľností v prospech odporcu v 1. rade, záložné právo nemohlo platne vzniknúť. Z uvedeného dôvodu odporca v 1. rade nemôže začať s výkonom záložného práva, ktoré nikdy nevzniklo, t.j. vydanie predbežného opatrenia, v zmysle ktorého by bol odporca v 1. rade povinný zdržať sa výkonu záložného práva k bytu, sa v danom prípade javí ako neopodstatnené.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa domáhali vydania predbežného opatrenia aj voči odporcovi v 2. rade. V návrhu uviedli, že súhlasili s tým, aby ich dcéra založila byt vo vlastníctve navrhovateľov v prospech bankovej inštitúcie, t.j. odporcu v 2. rade. Z priložených listín vyplýva, že dňa 10.09.2008 bola medzi odporcom v 2. rade, ako záložným veriteľom a navrhovateľmi v 1. a 2. rade, ako záložcami, uzavretá zmluva o záložnom práve, ktorej vklad bol príslušnou správou katastra povolený dňa 26.09.2008 pod č. C.-XXXXX/XX. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k rovnakému bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade, ako je bližšie charakterizovaný vyššie. Záložné právo k bytu v prospech odporcu v 2. rade je zapísané na LV č. XXXX v časti C: Ťarchy.
Záložné právo k bytu, ktorého spoluvlastníkmi sú navrhovatelia, bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky odporcu v 2. rade voči dlžníčke, K. R., rod. N., bytom U. XXX/X, XXX XX D.. Odporca v 2. rade a dlžníčka uzavreli dňa 10.09.2008 zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti účelového splátkového úveru sa stala pohľadávka odporcu v 2. rade predčasne splatnou dňa 19.12.2012. Vzhľadom na to, že pohľadávka nebola zaplatená riadne a včas, odporca v 2. rade pristúpil k výkonu záložného práva, a to predajom na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, o čom upovedomil dlžníčku zaslaním oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.09.2013. Uvedené oznámenie bolo zaslané na vedomie aj navrhovateľom v 1. a 2. rade. V zmysle oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. O. XX/XXXX zo dňa 05.10.2013 sa dražba uskutoční dňa 12.12.2013.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade v návrhu uviedli, že vysporiadanie záväzkov ich dcéry, t.j. dlžníčky voči odporcovi v 2. rade je uspokojiteľný do 31.12.2013. Ako však vyplýva z oznámenia o začatí výkonu záložného práva, pohľadávka odporcu v 2. rade voči dlžníčke sa stala predčasne splatnou dňa 19.12.2012. Dlžníčka svoj dlh neuhradila ku dňu 26.09.2013, kedy sa odporca v 2. rade rozhodol pristúpiť k výkonu záložného práva, a to formou predaja bytu na dražbe. Navrhovatelia v 1. a 2. rade uvádzajú, že výkon záložného práva odporcu v 2. rade je podľa ich mienky realizovaný v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Navrhovatelia však neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, v ktorých spočíva nezákonný postup odporcu v 2. rade ani nepredložili súdu rozhodujúce dôkazy, ktorými by svoje tvrdenie preukázali.
Čo je však podstatné odporca v 2. rade v konaní o veci samej, t.j. v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nevystupuje ako účastník.
V zmysle ust. § 75 ods. 2 O.s.p. z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej, inými slovami aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby.
Keďže v danom prípade žaloba predchádzala návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, je už teraz zrejmé, že proti odporcovi v 2. rade navrhované predbežné opatrenie nemá a nemôže mať žiadny vzťah smerom k zrušeniu rozhodcovského rozhodnutia - teda k predmetu konania vo veci samej - ktorého účastníkom bola len navrhovateľka a odporca v 1. rade.
Navrhovatelia odporcu v 2. rade označili až v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol podaný po začatí konania vo veci samej, pričom predmet aj účastníci konania boli vymedzení v samotnej žalobe. V danej veci sa taktiež nejedná ani o prípad podľa § 76 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Záložné právo v prospech odporcu v 2. rade vzniklo nezávisle od odporcu v 1. rade, preto nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby sa zdržal výkonu záložného práva, ktoré má viesť k uspokojeniu jeho splatnej pohľadávky. Na tomto mieste je taktiež nutné uviesť, že žalobu vo veci samej podala iba navrhovateľka v 1. rade, navrhovateľ v 2. rade bol rovnako uvedený až v návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Navrhovatelia ďalej uviedli, že zo strany odporcov v 1. a 2. rade je vykonávaná činnosť, ktorá sa prieči platnému právnemu poriadku (prekážka vyznačenia plomby) a dobrým mravom, pričom právny záujem navrhovateľov na vydanie predbežného opatrenia je daný tým, že navrhovatelia sú starší, zhoršeného zdravotného stavu a v prípade výkonu záložného práva nemajú ísť kde bývať.
Vyznačenie plomby na liste vlastníctva z dôvodu podaného návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo strany odporcu v 1. rade nemožno považovať za zákonnú prekážku výkonu záložného práva odporcom v 2. rade. Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce záložné právo umožňujú, aby k jednému zálohu, t.j. v tomto prípade k bytu v spoluvlastníctve navrhovateľov, vzniklo viac záložných práv nezávisle od seba. Vklad záložného práva v prospech odporcu v 2. rade bol povolený právoplatným rozhodnutím príslušnej správy katastra. O návrhu na vklad záložného práva v prospech odporcu v 1. rade nebolo do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté, preto zo strany odporcu v 1. rade nemôže dôjsť k výkonu záložného práva. Navrhovatelia neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, v zmysle ktorých by zo strany odporcu v 1. rade dochádzalo k činnosti, ktorá je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi alebo sa prieči dobrým mravom. V súvislosti s tvrdením navrhovateľov ohľadom ich veku a zdravotného stavu súd poukazuje na to, že v prípade rozhodovania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia je povinnosťou súdu poskytnúť ochranu nielen navrhovateľom, ale aj odporcovi v 2. rade, ktorý by mohol byť prípadne obmedzený len do takej miery, aby predbežné opatrenie nespôsobilo nemožnosť ochrany jeho oprávnených záujmov. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by pohľadávka odporcu v 2. rade bola neoprávnená, resp. by k výkonu záložného práva pristúpil v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Súd musí mať preto na zreteli aj oprávnený záujem odporcu v 2. rade na uspokojení svojej splatnej pohľadávky.
Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že navrhovatelia v návrhu na vydanie predbežného opatrenia dostatočným spôsobom nepreukázali, v čom spočíva naliehavosť ohrozenia ich záujmov a taktiež dostatočným spôsobom súdu neodôvodnili potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.
Aby boli navrhovatelia v konaní o vydaní predbežného opatrenia úspešní, je potrebné, aby v intenciách § 102 ods. 1 prvej vety O.s.p. súdu preukázali existenciu konkrétnych skutkových okolností, ktoré odôvodňujú vydanie predbežného opatrenia. Nestačí iba uviesť, že podľa názoru navrhovateľov dochádza zo strany odporcov v 1. a 2. rade k činnosti, ktorá je v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a ktorá sa prieči dobrým mravom.
Po vyhodnotení skutkových okolností a predložených listín súd dospel k názoru, že nárok navrhovateľov v 1. a 2. rade na vydanie predbežného opatrenia je neopodstatnený.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní od doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, písomným podaním na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).