Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cob-78-2012.pdf
PDF · 138.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/78/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: APR - economy s.r.o., so sídlom K. Surdoku č. 9, Prešov, IČO: 46 067 507, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Patakym, advokátom, so sídlom Hlavné námestie č. 2, Kežmarok proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, zast. Mgr. Branislavom Mackom, so sídlom Mikovíniho 1/4, Košice-Západ, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Cb92/2004-432 zo dňa 19.7.2012, počtom hlasov členov senátu 3:0, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zaväzujúcej časti vo veci samej tak, že žalobu zamieta.
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a náhrade trov štátu a v rozsahu zrušenia vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 31.624,- eur ako náhradu škody - ušlého zisku za mesiac november 2002, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 31.624,- eur od 5.4.2003 do 7Cob/78/2012
- 2 -
zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosti zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Kežmarku trovy štátu, ktoré budú vyčíslené samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
Prvostupňový súd na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania mal za preukázané, a to z výsluchu účastníkov, svedkov, z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 31.10.2002, z faktúry za elektrinu za mesiac december 2002, z odstúpenia od kúpnopredajnej zmluvy a úradných prekladov, z výpočtu ušlého zisku, z upovedomenia o spôsobení škody zo dňa 4.12.2002, z predžalobnej upomienky, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu na dodávku elektrickej energie č. 155900. Na základe tejto zmluvy žalovaný dodával a žalobca odoberal elektrickú energiu. Dňa 23. a 24.11.2002 došlo zo strany žalobcu k prerušeniu dodávky elektrickej energie bez akéhokoľvek upozornenia vopred. Žalovaný síce túto skutočnosť popieral. Tvrdil, že sa tak stalo faxom a následne, keďže nebola odozva od p. M., aj osobne pracovníkom žalovaného, ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok. Po nahliadnutí do interného záznamu žalovaného, z ktorého bolo zrejmé, na aké faxové číslo bol fax zasielaný, jednoznačne navrhovateľ poprel, že takéto číslo v súčasnosti nemá, ani v minulosti nemal. Uviedol, že nie je tiež pravdou, že by mu plánované prerušenie dodávky elektrickej energie bol osobne oznámiť pracovník žalovaného. Skutočnosť, že táto odstávka v dňoch 23. a 24.11.2002 dodávky elektrickej energie žalovaným oznámená nebola, dosvedčili svojimi svedeckými výpoveďami aj ďalší svedkovia, ktorí v konaní boli vypočutí a ktorí majú svoje výrobné prevádzky v tom istom objekte, ako p. M.. Je ťažko uveriť tvrdeniu žalovaného, resp. jeho zástupkyne, a to v súvislosti s výpoveďou svedka Ing. L., že plánovaná odstávka elektrickej energie bola žalobcovi oznamovaná faxom, telefonicky aj osobne pracovníkom žalovaného. Svedok L., vedúci regionálneho dispečingu vypovedal, že odstávka sa oznamuje spôsobom na mieste obvyklým, resp. spôsobom, ktorý vyplynul z predchádzajúcich vzťahov s odberateľmi, teda podľa toho, či si to žiadajú oznámiť písomne, faxom alebo telefonicky. Je potrebné zdôrazniť slovíčko alebo. Skutočne nie je obvyklé, ale minimálne nadštandardné sa javí oznamovanie, resp. spôsoby oznamovania plánovania prerušenia dodávky elektrickej energie práve p. M.. Tiež účelové a tendenčné je podľa názoru prvostupňového súdu, tvrdenie zástupkyne žalovaného, že u p. M. pri prerušení dodávky elektriny došlo pri nakumulovaní dvoch dôvodov. A to jednak, že to odstavenie bolo plánované z dôvodu opráv alebo rekonštrukcie a z dôvodu, že p. M. neuhrádzal faktúry za dodávky elektrickej energie. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Cb/92/2004-73 zo dňa 1.3.2005 v zmysle návrhu, pričom tento rozsudok bol rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cob/43/2007 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, prvostupňový súd postupoval v invenciách, ako vyslovil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd. V prvom rade zaobstaral zmluvu o dodávke elektriny, ktorá bola doložená do spisu (č. l. 175-176). Rovnako zistil i presnú špecifikáciu výrobkov, ktoré navrhovateľ vyrobil, resp. mal vyrobiť pre svojho zahraničného odberateľa. Táto bola vykonaná zo skladových kariet predmetnej dodávky a objednávky (č. l. 180-181). Z tohto vyplynulo, že hodnota vyrobených líšt predstavovala hodnotu 39.809,- eur a nevyrobených líšt 10.796,- eur (č. l. 179). Žalobca zároveň predložil aj fotografie týchto 7Cob/78/2012
- 3 -
vyrobených líšt, ktoré sa stále nachádzajú neodobraté v jeho sklade. Žalobca rovnako predložil aj odborný posudok č. 001/2009 zhotoviteľa Ing. F. Y. (č. l.185-187). Z tohto posudku vyplynulo, že vinou dvojdňového výpadku elektrickej energie sa technologický proces sušenia reziva predĺžil o tri dni (2 dni samostatné prerušenie a 1 deň na opätovný technologický nábeh sušenia). Na ostatných dokončovacích technologických operáciách z 2 cyklu sa výrobný proces predĺžil o dva dni. Celkový výpadok vo výrobnom procese tak podľa tohto odborného posudku, bol päť dní, čiže žalobca mohol splniť dodávku až v termíne 4.12.2002. Žalobca predložil súdu i jeho oznámenie z 25.11.2002, v ktorom oznámil svojmu zahraničnému odberateľovi, že pre technické problémy (prerušenie odberu elektrickej energie), prevzatie kompletného sortimentu podľa jeho objednávky bude možné až 5.12.2002 v jeho prevádzke (č. l. 182-183) Súd aj na základe z tohto vykonaného dokazovania, za účelom vyjasnenia odborných otázok, aj na základe požiadavky žalovaného, prizval do konania súdneho znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo Ing. C. X. z P., ktorého poveril zodpovedať otázky ohľadom stanovenia reálneho ušlého zisku, posúdenia schopnosti splniť dodávku (č. l. 203-205). Rovnako súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru drevospracovanie
- prvovýroba znalcom Ing. Z. Z., CSc., V., za účelom zodpovedania odborných otázok ohľadom času potrebného na vyrobenie množstva objednaného tovaru, posúdenia vplyvu prerušenia dodávky elektrického prúdu na výrobu tovaru v zmysle objednávky, určenia možného množstva vyrobených výrobkov od 1.11.2002 do 23.11.2002 za použitia skladových zásob a tiež posúdenia, či zo strany žalobcu bol zvolený pri výrobe objednaného tovaru správny postup. Žalobca avšak ešte naviac pred vyhotovením týchto posudkov predložil súdu aj ďalší znalecký posudok, ktorý si dal sám vyhotoviť, a to znalecký posudok č. 16/2009 znalca Ing. U. F., znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo vo veci stanovenia výšky ušlého zisku.
Zo záverov znaleckého posudku Ing. C. X. vyplynulo (č. l. 214-294), že reálny ušlý zisk podnikateľa P. M. z dôvodu nesplnenia kompletnej dodávky líšt voči nemeckému obchodnému partnerovi B. F., k 30.11.2002 predstavuje sumu 31.495,- eur. Ďalej znalec konštatoval a presne vypísal, aké skladové zásoby vyrobených obrazových líšt vykazoval P. M. - STAVEBSTOL a teda, že hodnota zásob mala byť k 31.12.2002, k 31.1.2003 a k 28.2.2003 vyššia o sumu 806.750,- Sk t. j. o hodnotu výrobkov z 5.12.2002, ktoré si neprevzal nemecký odberateľ B. F.. Zásoby vykázal v cene obstarania nezvýšenej o pridaný zisk. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Z. Z., CSc., V. (č. l. 301-335) vyplynulo, že celkove je možné znalcom konštatovať, že vzhľadom na produkčné výsledky dosiahnuté do 23.11.2002 a trend výroby vo vyjadrení skutočného a predpokladaného hodinového výkonu, výrobný program v objeme
27000 bm obrazových líšt za mesiac november 2002, bol zrealizovateľný. Podľa názoru znalca, v dôsledku výpadu produkcie 4,5 dňa, nebolo možné dodržať dodávku celkového objednaného množstva obrazových líšt, pretože skutočne dosahovaný hodinový výkon k 23.11.2002-125,0 bm/h by bolo potrebné zvýšiť až o 53,57 bm/h (o 42,9 %), čo kapacitné možnosti prevádzky neumožňovali aj vzhľadom na to, že od 23.11.2002 išlo o doprodukovanie zložitejších typov obrazových líšt, kde nutné technologické operácie a celková časová prácnosť na finalizácii boli radovo vyššie, ako na výrobkov vyrobených do
- 4 -
23.11.2002. Bezproblémový nábeh výroby vzhľadom na drevnú hmotu bol s určitosťou aj zrealizovateľný (zakúpenie alebo iné obstaranie reziva) aj vzhľadom na to, že do 23.11.2002 bolo vyrobených 22000 bm z celkového plánovaného množstva 27000 bm obrazových líšt, čo predstavovalo 81,48 % plánovanej produkcie. Všetky polotovarové položky určené na finalizáciu, bolo možné zabezpečovať priebežným zásobovaním (nákup a dopĺňaním do výroby). Skladové zásoby nie sú podľa znalca pre výrobu rozhodujúce, pretože sa dajú zabezpečovať a doplniť operatívne. Najvýhodnejším typom výroby je pracovať s čo najmenšími operačnými zásobami, základných surovín a polotovarov len na niekoľko dní dopredu stanovenej technologickej potreby, bez zbytočnej fixácie prevádzkového kapitálu. Podľa použitých strojov na technologických operáciách sa jedná o štandardné a nutné operácie pre výrobu obrazových líšt a technologického postupu podnikateľa možno považovať za správne, pričom sú obsiahnuté všetky typologicky nevyhnutné operácie, ktoré znalec aj vymenoval. Závery znalca na časové straty vo výrobe sú v podstate správne pokiaľ ide o posudok Ing. F. Y. a skoro identické so závermi tohto znalca (5 prevádzkových dní, predpokladaný znalecký posudok 4,5 prevádzkových dní) Na zlikvidovanie straty z 36 hodinového výrobného výpadku by bolo nevyhnutné skutočne dosahovaný výkon k 23.11.2002 - 125,0 bm/h zvýšiť do 30.11.2002 až o 53,57 bm/h (o 42,9 %) na 178,57 bm/h, čo v organizačno-ekonomických možnostiach prevádzky nedávalo predpoklady k splneniu plánovaného objemu k 30.11.2002.
Aj na základe požiadavky žalovaného a navrhovateľa, ale hlavne aj za účelom riadneho zistenia skutočného stavu, prvostupňový súd požiadal v zmysle Haágskeho dohovoru z roku 1965 odberateľa B. F. O. M. o dobrovoľné zodpovedanie 12 otázok, ktoré prvostupňový súd určil. Na ponuku žalobcu na ďalšiu spoluprácu s poukazom na problémy s dodávkou líšt z novembra 2002 reagoval tak, že túto ponuku zo dňa 11.4.2005 odmietol. Po preložení predmetných otázok bola táto žiadosť zaslaná do Nemecka (č. l. 397-400) a doručená p. F. 17.3.2012. Dňa 9.4.2012 tento písomne odpovedal na požiadavku súdu po porade so svojim advokátom sám a dobrovoľne a po pretlmočení jeho listu odpoveď znela takto Dňa 31.10.2002 skutočne uzatvoril s p. M. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka obrazových rámov na obdobie 5 rokov v jednotlivých dodávkach podľa jeho určenia, teda podľa určenia p. F.. Termín 1 dodávky bol dohodnutý na 30.11.2002. K tomuto termínu mal mu tovar dodať podľa objednávky. Telefonicky mu p. M. a neskôr aj faxom oznámil, že nemôže dodať tovar v dohodnutom termíne. Nemal už viac záujem o dodávku po termíne - 5.12.2002 a nemal ani záujem o dodávku menšieho množstva ako sa spolu dohodli, pretože práve takéto množstvo bolo dohodnuté k pevnému termínu zmluvou pre ďalší obchod. Pritom od objednávky na mesiac november 2002 odstúpil. Mal záujem len o celé množstvo dodávky k dohodnutému termínu. P. Ku listom z 18.10.2004, ktorým požiadal žalobcu o nové prehodnotenie zmluvy uzatvorenej 31.10.2002, ponúkol mu silné zľavy na tovar z novembra 2002. P. F. ponuku odmietol a oznámil to listom. K 11.4.2005 definitívne skončil ich zmluvný vzťah. Konečným skončením spolupráce je oznámenie v liste z 11.4.2005. O spôsobenej škode, ktorá p. F. vznikla nedodaním výrobkov, informoval p. M. listom z 12.3.2003. Nemal vedomosť o tom, či p. M. má problémy v priemysle, s dodávateľmi, alebo s odberateľmi. Neskúma pomery svojich dodávateľov. Pre neho sú podstatné v zmluve dohodnuté podmienky. Uplatnil by zľavy z ceny. Kontroloval kvalitu u p. M. pri 7Cob/78/2012
- 5 -
podpísaní zmluvy a bol spokojný. Predpokladal, žeby neboli problémy s kvalitou. Pretože dodávka do 30.11.2002 nebola úplná, znamenalo to, že tak termín, ako i množstvo podľa zmluvy, neboli splnené. V roku 2005 oznámil listom z 8.4. Východoslovenskej energetike a. s, na jej žiadosť o oznámení informácie o p. M., že je jeho jediný zmluvný partner, preto by sa mali obrátiť na ňho. Táto skutočnosť s poukazom na námietky zástupkyne žalovaného na pojednávaní súdu, nie je v rozpore s ostatnými tvrdeniami p. F..
Na základe takto vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za to, že skutočný stav veci je už dostatočne a úplne objasnený pre rozhodnutie vo veci a nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, nakoniec strany ho ani nenavrhli. Z takto vykonaného dokazovania, najmä z výsluchov účastníkov, svedkov, listinných dôkazov, znaleckých posudkov, zo všetkych už uvádzaných dôkazov v spise, prvostupňový súd vo veci rozhodol.
Prvostupňový súd mal za preukázané, že dňa 31.10.2002 uzavrel žalobca kúpno - predajnú zmluvu so zahraničným podnikateľským subjektom firmou B. F. z O.. Táto zmluva, ako aj jej úradný preklad, sa v spise nachádzajú. Jej predmetom bola dodávka drevených obrazových líšt. Priamo v zmluve sa kupujúci, teda nemecký partner zaviazal pri dodržaní kvality a termínu podpísať zmluvnú objednávku na dodávku obrazových líšt do roku 2007 v ročnom objeme 600.000,- eur. Pre účel splnenia tejto dodávky, ktorá mala byť splnená do 30.11.2002, potreboval ako uviedol žalobca, nerušenú dodávku elektrickej energie. Po prerušení dodávky nemal možnosť dodržať termín splnenia, pretože po vychladnutí sušiarne sa celý proces výroby predlžil o štyri dni. Keďže žalobca nemohol splniť svoju zmluvnú povinnosť k nemeckému partnerovi, tento od kúpno - predajnej zmluvy odstúpil. Takto žalobcovi vznikla formou ušlého zisku škoda vo výške 31.624,- eur mesačne a za celú dobu zmluvného vzťahu 1.897.440,- eur. Touto žalobou si žalobca uplatnil, len ušlý zisk za mesiac november 2002. Odstúpenie od kúpnej zmluvy firmou F. sa s úradným prekladom v spise nachádza. Naviac je tam uvedené, že presne výšku, ktorá bude vypočítaná z im vzniknutých škôd a ušlého zisku mu včas oznámia. Výpočet ušlého zisku podľa zmluvy za jeden mesiac sa nachádza v spise na čl. 16 a 17 a kalkulácie cien na čl. 18 až 31. Objednávka obrazových líšt je takisto aj s prekladom k návrhu pripojená. Opodstatnenosť výšky spôsobenej škody formou ušlého zisku sa nachádza v spise, ako je už vyššie uvedené a je vyrátaný v súlade s objednávkou podľa jednotlivých typov líšt a zároveň je tam uvedená jednotková cena, cena v eurách a ušlý zisk. Presná výška škody
- ušlého zisku bola stanovená znaleckým dokazovaním.
Prvostupňový súd má zato, že toto neoznámenie prerušenia dodávky elektrickej energie bolo rozhodujúcou, limitujúcou príčinou, prečo došlo k vzniku škody na strane žalobcu. Súd pritom vzal do úvahy námietky žalovaného, najmä jeho tvrdenia o neplatení elektrickej energie žalobcom a teda, že by bol pre tento dôvod odpojený od odberu zrejme i tak. Ale ak by tomu tak bolo, súd nerozumie, prečo bol po predmetnom odpojení znovu zapojený a naďalej nerušene odobral elektrickú energiu. Toto tvrdenie súd považoval za účelové, ktoré zrejme vyplýva z ich pretrvávajúcich rozporov ohľadom trafostanice v areáli žalobcu. Súd argumentáciu žalovaného ohľadom odpojenia elektrickej energie nevzal do úvahy, mal za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá viedla ku vzniku škody na strane žalobcu, ktorá bola spôsobená odpojením od elektrickej energie, v rozpore so zmluvou, resp. so zákonom č. 7Cob/78/2012
- 6 -
70/1998 Z. z. § 9 ods.1,2 vtedy platnom znení. Následkom tohto, keďže o odpojení od elektriny sa žalobca nedozvedel, hoci 30 dní pred týmto odpojením bol povinný žalovaný mu to oznámiť, nemohol v tejto situácii ani prijať iné vhodné opatrenia včas a zabrániť tak vzniku škôd pri svojej podnikateľskej činnosti. Následkom tohto nemohol spracovať nakúpené suroviny na výrobky, ktoré bol povinný v zmysle zmluvy dodať do O. zmluvnému partnerovi. Tento následkom požadovaného množstva tovaru včas od zmluvy odstúpil. Predmetný vzťah súd posudzoval v zmysle ustanovení § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný porušil svoju povinnosť, ktorú určuje zmluva, resp. zákon na základe uzavretej zmluvy, vrátane povinností, ktoré vyplývajú z aplikovateľných obchodných zvyklostí. Škodou sa rozumie tak samotná škoda, ako i ušlý zisk (§ 379 Obchodného zákonníka). Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Obchodný zákonník rozoznáva 2 druhy škôd, a to skutočnú škodu a ušlý zisk. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti voči osobe, ktorá sa dopustila porušenia povinnosti. Náhradu škody súd nemôže znížiť (§ 386 ods. 2 Obchodného zákonníka). Prvostupňový súd ale poukazuje na všeobecnú povinnosť každého predchádzať hroziacim škodám v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a táto povinnosť vyplývajúca z tohto ustanovenia, je právnou povinnosťou tak pre fyzické, ako aj pre právnické osoby. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Uvedená škoda, ktorá vznikla žalobcovi, je v príčinnej súvislosti s postupom žalovaného. Škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Preto súd škodu, ktorú ustálil znalec, žalovanému priznal.
Žalobca žiadal aj úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej škodu (ušlý zisk) od 5.4.2003. Tu prvostupňový súd uviedol, že doba splatnosti záväzku z náhrady škody, nie je stanovená právnym predpisom a ak ani nebola dohodnutá (čo tu nebola), je dobou splatnosti náhrady škody 1 deň potom čo bol škodca poškodeným o splnenie požiadaný. Škodca sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni, keď bol poškodeným o splnenie požiadaný a od tohto dňa môže poškodený požadovať úroky z omeškania, keďže včas nesplnil svoj peňažný dlh. V tomto prípade išlo o písomnú upomienku, ale kvalifikovanou výzvou na splnenie je nutné považovať aj samotnú žalobu (deň doručenia žaloby dlžníkovi). V tejto súvislosti súd poukazuje na RIII/1967, rozsudok NS ČR z 27.7.2005, sp. zn. 25Cdo1523/2004. Súd priznal tento nárok žalobcu od požadovaného dňa, a to z dôvodu, že hoci žaloba bola doručená žalovanému dňa 11.11.2003, už predtým mu ale boli doručené 2 písomné výzvy na plnenie. Posledná dňa 28.2.2003.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa § 386 ods. 2 Obchodného zákonníka, náhradu škody nemôže súd znížiť. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 70/1998 Z. z., držiteľ licencie, ktorý dodáva energiu podľa uzavretej zmluvy s fyzickou osobou alebo s právnickou osobou, ktorá energiu odoberá (ďalej len "odberateľ"), môže 7Cob/78/2012
- 7 -
dodávku energie obmedziť alebo prerušiť v nevyhnutnom rozsahu len a) pri vykonávaní plánovaných rekonštrukcií, opráv, údržby a revízií energetických zariadení, b) pri stavoch núdze (§ 11) alebo pri činnostiach zamedzujúcich ich vzniku, c) pri bezprostrednom ohrození života a zdravia osôb a majetku alebo pri likvidácii príčin týchto stavov, d) pri vzniku a odstraňovaní havárií a porúch na energetických rozvodných zariadeniach a pri poruchách zdroja tepla na dobu nevyhnutnú na nábeh záložného zdroja, e) pri neoprávnenom odbere energie, f) pri odbere energie zariadením, ktoré ohrozuje život a zdravie osôb a majetok, g) ak odberateľ používa pri odbere energie zariadenie, ktoré ovplyvňuje kvalitu energie v neprospech ostatných odberateľov, a nevykonal opatrenia na obmedzenie tohto vplyvu, h) ak je odberateľ v omeškaní so zaplatením zmluvne dohodnutej preddavkovej platby alebo so zaplatením nedoplatku vyplývajúceho zo zúčtovania za dodávku energie a ak odberateľ túto preddavkovú platbu alebo tento nedoplatok neuhradí ani po uplynutí lehoty, ktorú mu vo výzve určil držiteľ licencie a ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy; na doručenie výzvy sa primerane vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 8a)
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z pri obmedzení alebo pri prerušení dodávky energie z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) je držiteľ licencie povinný oznámiť odberateľovi a príslušnému dispečingu začiatok a skončenie tohto obmedzenia alebo prerušenia najmenej 30 dní vopred písomne alebo miestne obvyklým spôsobom.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, prvostupňový súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú škodu s tým, že rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých rozhodne samostatným rozhodnutím. Žalovaného zaviazal aj povinnosťou zaplatiť trovy štátu, ktoré budú vyčíslené samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote bolo podané odvolanie zo strany žalovaného. V podanom odvolaní žalovaný uvádza, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so vznesenou námietkou žalovaného ohľadom prerušenia distribúcie elektriny pre pána M.. Viackrát bolo uvádzané, že pán M. bol dlhodobým neplatičom a bol zo strany VSE a.s. vyzývaný na uhradenie svojho dlhu pod hrozbou ukončenia distribúcie elektrickej energie do jeho odberného miesta. Hoci pán M. disponoval viacerými upomienkami a výzvami zo strany žalovaného a vedel o možnosti úplného ukončenia distribúcie elektriny do jeho odberného miesta z dôvodu jeho nedostatočnej platobnej disciplíny, napriek tomu uzatvoril Kúpnu zmluvu s nemeckým obchodným partnerom p. F. a zaviazal sa na plnenie dodávky, hoci vedel a mohol vedieť, že je možné a reálne, že od distribúcie elektrickej energie môže byť odpojený každým dňom. Žalovaný upriamil pozornosť aj na to, že prvostupňový súd neposúdil správne závery znaleckých posudkov a odborné vyjadrenie k znaleckému posudku, či žalobca mohol alebo nemohol splniť danú objednávku aj napriek prerušeniu distribúcie elektriny na 2 dni. Odborné vyjadrenie k znaleckému posudku Ing. Z. Z., CSc., vypracované zo strany Technickej univerzity vo Zvolene, univerzitná vedecko - technická spoločnosť, potvrdilo správnosť znaleckého posudku, avšak uviedla, že žalobca mohol danú objednávku stihnúť, ak by sušil drevo na 2 zmeny, čo je okrem iného aj 7Cob/78/2012
- 8 -
ekonomickejšie a zaužívanejšie. Ak žalovaný tvrdil, že zvolil spôsob sušenia tak, aby bolo drevo vysušené a pripravené v čo najväčšej kvalite, mal by toto tvrdenie aj dostatočne preukázať, čo nepreukázal. Žalovaný sa domnieva, že prvostupňový súd nedostatočne posúdil odborné závery, či žalobca sa vzniku škody vyhnúť mohol (chyba v odvolaní). Na záver žalovaný odvolaciemu súdu uviedol, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného v súvislosti s rozpormi medzi tvrdeniami žalobcu a jeho zahraničného obchodného partnera podľa výpovede p. F.. Žalovaný poukázal najmä na rozpor jednak medzi dôkazmi predloženými zo strany žalobcu a tvrdeniami p. F., a jednak na rozpor aj medzi tvrdeniami samotného p. F., ktorý vo svojom vyjadrení z 9.4.2012 uviedol, že kúpna zmluva bola uzavretá na obdobie 5 rokov. Z predloženej kúpnej zmluvy je však zrejmé, že táto bola uzavretá na obdobie 1 mesiaca od 31.10.2002 do 30.11.2002 a v prípade, že bude spokojnosť zo strany zmluvného partnera ohľadom dodávky objednávky, predĺži sa o ďalších 5 rokov, až do roku 2007. Na druhú otázku p. F. odpovedal, že nemal viac záujem o dodávku po termíne od 5.12.2002. Pritom ďalšia objednávka bola realizovaná dňa 2.12.2002. Ďalej žalovaný poukázal na písomné oznámenie, ktoré spomína vo svojom vyjadrení z 3.12.2002, že ďalší tovar neprijme, toto vyjadrenie je zrejme totožné s odstúpením od zmluvy. V odpovedi na tretiu otázku vlastne poukazoval na druhú otázku a teda ukončenie zmluvného vzťahu ešte v decembri 2002 so žalobcom. V tejto súvislosti bola predložená súdu písomná komunikácia medzi žalovaným a p. F. - list z 8.4.2005 (zase chyba v písaní - medzi žalobcom), kde hovorí, že p. M. je jeho stále jediným zmluvným partnerom. V danom faxe teda teda uviedol, že v roku 2005 bol jeho stálym a aktuálnym obchodným partnerom p. F.. Ďalší rozpor je tu pri odpovedaní na 6. otázku, kde zas p. F. hovorí, že k 11.4.2005 definitívne skončil zmluvný vzťah s p. M.. Z výpovede p. F. a z tvrdení žalobcu jasne vyplýva rozpor medzi danými tvrdeniami a nejednoznačnosť o preukázaní trvania zmluvného vzťahu, ukončenia zmluvného vzťahu a spôsobenej škode. Žalovaný má za to, že absolútne nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi spôsobením škody žalobcovi a prerušením distribúcie elektrickej energie. Žalovaný sa taktiež domnieva, že vzhľadom na to, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a p. F. evidentne trval až do roku 2005, žalobcove vyjadrenia o ukončení spolupráce a tým vzniknutej škode, sú nepravdivé a zavádzajúce. V zmysle uvedeného žalovaný uviedol, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym záverom na základe nedostatočného posúdenia skutkového stavu veci. Nestotožnuje sa so záverom prvostupňového súdu a na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
K odvolaniu bolo podané vyjadrenie zo strany žalobcu zo dňa 6.8.2012. Vo svojom vyjadrení žalobca poukázal najmä na skutočnosť, že predmetom prebiehajúceho súdneho sporu je náhrada škody spôsobená žalobcovi neoznámenou odstávkou elektrickej energie, v dôsledku ktorej nemohol splniť svoj zmluvný záväzok voči zahraničnému partnerovi, a nie nezaplatenie úhrad za elektrickú energiu žalovanému. Plánovaná odstávka od distribúcie elektrickej energie nemala nič spoločné s neplatením elektrickej energie zo strany žalobcu. Riadnym oznámením odstávky tak, ako je uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z., t. j. minimálne 30 dní vopred, by sa predišlo viacerým nedorozumeniam, resp. možno aj samotnému súdnemu konaniu, vzhľadom na to, že žalobca by mal dostatok času informovať o tejto skutočnosti svojho zahraničného obchodného partnera, prípadne by si zabezpečil
- 9 -
náhradný materiál, potrebný k realizácii zákazky v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Čo sa týka tvrdení žalovaného v súvislosti s vypracovanými a súdu predloženými znaleckými posudkami, tieto napáda jedine z dôvodu, že nie sú vypracované v jeho prospech. Znalecký posudok Ing. Z. teda jednoznačne potvrdil správnosť postupu žalobcu pri zachovaní najvyššej možnej miery kvality, a preto špekulácie zo strany žalovaného ohľadne preukázania dostatočnej kvality sušenia, sú neopodstatnené. Vzhľadom na dohodu so zahraničným partnerom mal žalobca za to, že pri dodržaní doteraz uplatňovaných výrobných procesov počas dohodnutého času, určeného na splnenie jeho povinnosti, odovzdanie predmetu plnenia, by prebehlo bez komplikácií v dohodnutej kvalite a kvantite. Neoznámená odstávka energie nielenže znemožnila dokončenie zákazky žalobcom, ale ovplyvnila aj obchodné vzťahy medzi žalobcom a jeho zahraničným partnerom do budúcna. Nielenže je zo strany zahraničného partnera považovaný za neschopného dodržať zmluvné podmienky, následkom čoho už tento v budúcnosti neplánuje opätovne ho osloviť, ale naviac mu po nenaplnení zmluvného vzťahu zostal aj materiál a už hotové výrobky, a to bez možnosti ich ďalšieho využitia vzhľadom na špecifické požiadavky zahraničného zmluvného partnera. Pokiaľ sa jedná o opätovné spochybnňované rozpory v dátumoch, tu žalobca uviedol, že v zmysle jednotlivých vyjadrení pred súdom a zo zabezpečených svedeckých výpovedí a písomných dokladov, boli prípadné rozpory odstránené. Žalovaný sa snaží vzhľadom na viacero zabezpečovaných listinných dôkazov a výpovedí vniesť neistotu, resp. zmätok do jednotlivých právnych úkonov, či už žalobcu alebo jeho zahraničného obchodného partnera, pričom nerozlišuje jednotlivú dodávku, samotnú zmluvu, resp. nárok na plnenie na základe úspešne realizovanej dodávky, teda predlženie platnosti zmluvy. Žalovaný pokiaľ uviedol nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi spôsobením škody žalobcovi prerušením distribúcie elektrickej energie, podľa všetkého neakceptuje ani samotné ďalšie znalecké posudky, ktoré boli zabezpečené do spisu aj z podnetu samotného žalovaného. Neodôvodneným prerušením distribúcie elektrickej energie zo strany žalovaného vznikla žalovaná výška škody, ktorá bola doložená znaleckými posudkami, pričom jednoznačnou príčinou bolo prerušenie elektrickej energie zo strany žalovaného v rozpore so zmluvou, resp. zákonom, čoho následkom bola vzniknutá škoda. Žalobca považoval odvolanie žalovaného za neopodstatnené, dostatočne neodôvodnené a navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania nariadil pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p.. Vo veci preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený, ani povinný, rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Zároveň vo veci vyzval účastníkov konania podľa § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadrili na súdnom pojednávaní k možnosti použitia ustanovenia § 384, ObZ. Pred odvolacím súdom vypočul svedka, ktorý mal za povinnosť oznámiť prerušenie dodávky elektrickej energie žalobcovi.
- 10 -
Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania sa vysporiadaval s právnou skutočnosťou namietanou v podanom odvolaní ohľadom výzvy na splnenie platobnej povinnosti v dodatočne určenej lehote z dôvodu, že žalovaný namietal v priebehu prvostupňového konania, že k odpojeniu elektrickej energie došlo aj z dôvodu neplnenia si platobných povinností zo strany žalobcu. Z výzvy na splnenie platobnej povinnosti zo dňa 25.11.2002 vyplýva, že kontrolou realizácie platieb za odber elektriny bolo zistené, že žalobca neuhradil v lehote splatnosti faktúru č. 5210226263, dátum splatnosti 21.11.2002, doklad zo dňa 7.11.2002 v sume 146.884,30 Sk. V dodatočnej lehote bola na úhradu stanovená lehota do 10.12.2002 s upozornením, že ak v uvedenej lehote žalobca neuhradí splatnú faktúru, žalovaný pristúpi k prerušeniu dodávky elektrickej energie na odbernom mieste a táto bude obnovená až po úhrade faktúry.
V priebehu odvolacieho konania zo strany žalovaného neboli preukázané doklady o správnosti faxového čísla na oznámenie prerušenia dodávky elektrickej energie. Taktiež zástupca žalovaného nevedel ozrejmiť, že kedy bola oznámená odstávka elektrickej energie svedkami. Uviedol, že tieto skutočnosti už boli ozrejmené pred súdom. V priebehu odvolacieho konania z výpovede svedkov nevyplýva, z akého dôvodu došlo k vypnutiu elektrickej energie, či z dôvodu rekonštrukcie rozvodovej siete, alebo z dôvodu neplatenia za elektrickú energiu. Bolo len poukázané na to, že žalovaný mal právo kedykoľvek z dôvodu neplatenia nedodávať elektrický prúd. Zákon mu takúto možnosť umožňuje. V priebehu odvolacieho konania zo strany žalobcu bola potvrdená skutočnosť, že pokiaľ ide o oznámenie prerušenia odstávky elektrickej energie faxovým podaním, toto faxové číslo má nesprávnu predvoľbu. Odvolací súd vyzval právneho zástupcu žalobcu a žalovaného na vyjadrenie sa podľa § 213 ods. 1 O.s.p. k možnému použitiu ustanovenia § 384 ObZ. Právny zástupca žalobcu uviedol, že z ich strany bolo urobené všetko, čo mohol urobiť. Keby mu bolo skôr oznámené, že dôjde k odpojeniu elektrickej energie, mohol ešte niečo urobiť. Pre doplnenie poukázal aj na to, že žalobca mal záujem riešiť uvedený problém, avšak pre správanie sa žalovaného ako určitého monopolu, nemal záujem riešiť uvedené nedostatky. Vzhľadom na správanie sa žalovaného nepredpokladal možnosť odpojenia od elektrickej energie, pretože ani pred uvedeným dátumom 23.11. a 24.11., ani po tomto dátume nedošlo k odpojeniu elektrickej energie iba v tomto rozhodnom čase. Zástupca žalovaného k výzve na vyjadrenie sa k § 384 ObZ uviedol, že žalobca mal predvídať možnosti odpojenia od elektrickej energie a vzhľadom na neplatenie za odber elektrickej energie, v danom prípade nebol opatrný pri uzatváraní kúpnej zmluvy s odberateľom. Nepredvídal takú možnosť, že zo strany elektrárne môže dôjsť k odpojeniu od elektrickej energie. Odvolací súd zopakoval dokazovanie aj vypočutím svedka L. K., ktorý bol vyzvaný Regionálnym dispečingom, aby išiel do spoločnosti STAVEBSTOL oznámiť odstávku elektrickej energie z dôvodu, že Regionálny dispečing sa tam nevedel dovolať. Vypočutý svedok v odvolacom konaní v podstate zopakoval svoju výpoveď tak, ako vypovedal pred súdom prvého stupňa dňa 15.2.2005. Zo svedeckej výpovede vyplynulo, že oznámil p. M., že dôjde k odpojeniu od elektrickej energie z dôvodu rekonštrukcie. Túto skutočnosť oznámil asi 6.7, 8 dní pred odstávkou. Odstávka bola plánovaná asi na sobotu a nedeľu. V danom prípade išlo o priemyselnú zónu, iným odberateľom elektrickej energie neoznamoval odstávku od elektrickej energie. V tomto prípade sa neštandardným spôsobom oznamovalo odpojenie od elektrickej energie, a to z tohto dôvodu, že sa s p. M. nevedeli spojiť. Za neštandardný spôsob oznámenia 7Cob/78/2012
- 11 -
odpojenia od elektrickej energie svedok považoval to, že on mal ísť oznámiť odstavenie od elektrickej energie. Inak to robil Regionálny dispečing, teraz Krajský dispečing. Svedok zotrval na svojej výpovedi v tom zmysle, že oznámil odpojenie od elektrickej energie len p. M. asi 15. októbra priamo v kancelárii v STAVEBSTOLe. Na súdnom pojednávaní nevedel označiť zástupcu žalobcu, či tento je p. M. vzhľadom na to, že ho videl iba raz a ide o dlhšiu dobu asi 10 rokov. S výpoveďou svedka nesúhlasil zástupca žalobcu. Uviedol, že svedka nepozná, pozná iného K., s ktorým bol v kontakte a taktiež uviedol, že nedal súhlas na odpojenie od elektrickej energie. Nesúhlasil s tvrdením svedka, že dal súhlas k odpojeniu od elektrickej energie. Toto stanovisko uviedol pred odvolacím súdom až po opustení pojednávacej miestnosti svedkom. Ďalej uviedol, že v novembri nemohol prísť do styku s týmto svedkom, pretože v tom čase bol na PN a taktiež má kanceláriu na poschodí.
Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ako aj na základe doplneného dokazovania po oboznámení dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa, zopakovaného vypočutia svedka pred odvolacím súdom mal za to, že v danom prípade prvostupňový súd aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu nesprávne zistil skutočný stav a nesprávne vec právne posúdil. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, ktorý vykonával dokazovanie, a to najmä zo znaleckého posudku Ing. C. X. vyplynulo, že reálny ušlý zisk podnikateľa P. M. z dôvodu nesplnenia kompletnej dodávky líšt voči nemeckému obchodnému partnerovi B. F. k 30.11.2002 predstavuje sumu 31.495,- eur. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Z. Z., CSc., V., č. l. 301-305 vyplýva, že celkove je možné konštatovať, že vzhľadom na produkčné výsledky dosiahnuté do 23.11.2002 a trend výroby vo vyjadrení skutočného predpokladaného hodinového výkonu, výrobný program v objeme 27000 bm obrazových líšt za mesiac november 2002 bol zrealizovateľný. Z uvedeného znaleckého posudku, ktorý spracoval Ing. Z. Z., CSc. a ktorý vyhotovila Technická univerzita vo Zvolene, zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalci dospeli k správnym záverom, až na drobné nepresnosti, ktoré neovplyvnili celkové závery. Podľa tohto znaleckého posudku nesplnenie dodávky mohlo byť v určitej miere ovplyvnené aj určitými personálnymi prevádzkovými faktormi na strane žalobcu po 24.11.2002 a ako vyplýva zo záverov, nejasnou otázkou z hľadiska sušenia dreva je, že prečo firma sušila iba v jednozmennej prevádzke (8 hodín), čo je energeticky nevýhodné a takýmto spôsobom sušenia sa pre ihličnaté rezivo vo firme s optimálnymi ekonomickokvalitatívnymi ukazovateľmi už dlhšie obdobie nevykonáva. Nastolil aj otázku, či bola firma dopredu v dostatočnom časovom predstihu informovaná o obmedzení dodávky elektrickej energie v uvedených dňoch 23.11. a 24.11. od 8.00 do 14.00 hod.. Ak áno, mohla sa dopredu pripraviť na operatívnu zmenu doby sušenia, operatívne posunúť dobu sušenia napr. od 14.00 do 22.00 hod.. Problém sa mohol aj operatívne riešiť dokúpením dreva a teda v danom zmysle otázka sušenia nebola limitujúca pre splnenie dodávky tovaru obrazových líšt. Žalobca mohol operatívne sušiť rezivo od 25.11. aj v trojzmennej prevádzke a taktiež bolo možné operatívne nahradiť množstvo vypadnutého dreva vzniknuté nedosušením pri výpadku elektrickej energie aj z inej firmy. Z uvedeného znaleckého posudku odvolací súd zistil, že v danom prípade neboli splnené povinnosti vykonať opatrenie na odvrátenie alebo zmiernenie škody zo strany žalobcu.
Zo svedeckej výpovede vyplýva, že žalobca bol oboznámený s odstávkou elektrickej 7Cob/78/2012
- 12 -
energie, k čomu dal aj súhlas. Táto svedecká výpoveď bola zopakovaná pred odvolacím súdom vypočutím svedka L. K.. Odvolací súd výpoveď zástupcu žalobcu p. M. posúdil ako výpoveď účelovú. Svedok pred súdom uviedol, že sa stretol so žalobcom, oznámil mu odstavenie od elektrickej energie v dňoch 23.11. a 24.11.2002. Žalobca s touto skutočnosťou bol oboznámený a dokonca s odstavením elektrickej energie aj súhlasil. S odkazom na uvedené odvolací súd má za to, že v danom prípade neboli splnené zo strany žalobcu opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie škody, ktorú následne žalobca uplatnil voči žalovanému.
Povinnosťou osoby, ktorej hrozí škoda a nesplní túto povinnosť vykonaním opatrení na odvrátenie alebo jej zmiernenie a následne škoda vznikne, povinná osoba nenahrádza takú škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený nesplnil svoju prevenčnú povinnosť. Ustanovenie § 384 je kogentné a preto zmluvné strany nemôžu sa od neho odchýliť alebo ho vylúčiť. Podľa ustanovenia § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu, urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody, alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil. Podľa ustanovenia § 384 ods. 2 Obchodného zákonníka, povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinností podľa ods. 1. V danom prípade žalobca nevykonal prevenčnú povinnosť na odvrátenie hroziacej škody, ktorá je predmetom tohto konania. Z vyjadrenia k znaleckému posudku vyplýva, že bolo technicky možné zabezpečiť odvrátenie škody, ktorá vznikla žalobcovi tým, že sa mohol obnoviť výrobný proces sušenia dreva po 14.00 hod., keď došlo k opätovnému zapojeniu elektrickej energie, resp. mohlo prebiehať sušenie aj v trojzmennej prevádzke. Žalobca žiadne opatrenie na odvrátenie škody neurobil. Z tohto dôvodu odvolací súd má za to, že za takto vzniklú škodu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní žalobca, žalovaný nezodpovedá. Pre doplnenie odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade žalobca s uzavretím takejto zmluvy išiel do podnikateľského rizika, ak nemal zabezpečenú dodávku elektrickej energie. S poukazom na korešpondenciu ohľadom neplatenia faktúr za odber elektrickej energie. V danom prípade odvolací súd má za to, že k odpojeniu elektrickej energie nedošlo z titulu nesplnenia povinnosti zaplatenia splatnej faktúry za odber elektrickej energie. K odstávke elektrickej energie došlo po oznámení žalovaným žalobcovi, že v dňoch 23.11. a 24.11.2002 dôjde k odstaveniu elektrickej energie z dôvodu rekonštrukcie a s touto odstávkou elektrickej energie žalobca súhlasil, mal o tom vedomosť, čo bolo svedecky preukázané.
Pri prerušení alebo obmedzení dodávky elektrickej energie z dôvodov vykonávania plánovaných rekonštrukcií, opráv, údržby a revízií energetických zariadení je držiteľ licencií povinný oznámiť odberateľovi a príslušnému dispečingu začiatok a skončenie tohto obmedzenia, alebo prerušenia najmenej 30 dní vopred písomne alebo v mieste obvyklým spôsobom. Odvolací súd zisťoval skutočnosti týkajúce sa dodržania povinnosti oznámenia odberateľovi o prerušení elektrickej energie v zmysle zákona číslo 70/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zo zopakovaného dokazovania svedeckej výpovede vyplynulo, že žalobca súhlasil s prerušením elektrickej energie, aj keď nebola dodržaná lehota, ktorú ustanovuje zákon.
- 13 -
Z tohto dôvodu odvolací súd má za to, že vo veci bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, avšak nesprávne právne prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a s poukazom na uvedené odvolací súd vo veci rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil a žalobcu zamietol podľa § 220 O.s.p..
Prvostupňový súd rozhodol aj o náhrade trov konania o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania, ako aj zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Kežmarok trovy štátu, ktoré budú vyčíslené samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd nesprávne rozhodol o trovách konania, ako aj o náhrade trov štátu, ak uložil žalovanému povinnosť bez ďalšieho vyčíslenia náhrady trov konania a náhrady trov štátu. Rozsudok v tejto časti je nepreskúmateľný.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p., ktorý umožňuje súdu rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia. V tomto prípade sa prvostupňový súd neriadil uvedeným ustanovením. Rozhodol o náhrade trov zmätočne. Z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok čo do náhrady trov konania pre nepreskúmateľnosť zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a v tejto zrušujúcej časti vec mu vracia na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.