Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-33-2013.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/33/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Peter Sopko, so sídlom Paulínska 24, Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu: Ing. Q. W., podnikajúci pod obchodným menom Ing. Q. W. - WOOLERS, Bučany 61, IČO: 40 087 808, zastúpený JUDr. Róbertom Spálom, advokátom, Paulínska 24, Trnava, proti odporkyni: P. W., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 05. decembra 2012, č.k. 18C/212/2009-271, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov: Úpadcu Ing. Q. W. - WOOLERS, Bučany č. 61, Bučany, IČO: 40 087 808 a odporkyne: P. W., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX tak, že nehnuteľnosti:
a/ pozemok, parc. č. XXXX/X o výmere 25 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v kat. území O., R. O., R. I., evidovaný Správou katastra Trnava na LV č. XXXX, v podiele 1/1
b/ byt č. X, nachádzajúci sa na 2. p. bytového domu so súp. č. XX, postaveného na parc. č. XXXX, nachádzajúci sa v kat. území O., R. O., R. I., evidovaný Správou katastra Trnava na LV č. XXXX, v podiele 1/1
c/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8442/47298 k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súp. č. XX postaveného na parc. č. XXXX nachádzajúceho sa v kat. území O., R. O., R. I., evidovaného Správou katastra Trnava na LV č. XXXX, v podiele 1/1
d/ pozemok parc. č. XXXX o výmere 176 m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v kat. území O., R. O., R. I., evidovaný Správou katastra Trnava na LV č. XXXX, v podiele 1/1, prikazuje do podielového spoluvlastníctva úpadcu a odporkyne každému v 1/2-ici.
Súd vyporiadal hnuteľné veci: sedacia súprava zelená v hodnote 100,- eur, nábytok - zostava nábytku v detskej izbe v hodnote 50,- eur, nábytok - zostava nábytku v spálni v hodnote 20,- eur, farebný TV TESLA v hodnote 20,- eur, vysávač zn. SOLAC v hodnote 20,- eur tak, že ich prikázal do podielového spoluvlastníctva úpadcu a odporkyne každému v 1/2-ici. Pohľadávky veriteľov prihlásené v konkurznom konaní sp. zn. 31K/5/2009 vedenom na Okresnom súde v Trnave sa stali spoločnými záväzkami Ing. Q. W. a odporkyne P. W., u každého v 1/2-ici. O trovách konania bude rozhodnuté v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ust. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj § 136 ods. 1 a 2 a § 150 Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nepochybne na majetok úpadcu bol právoplatne vyhlásený konkurz. Úpadcom je fyzická osoba, s poukazom na citované zákonné ustanovenia je potrebné vyporiadať BSM úpadcu a jeho manželky. BSM zaniklo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka. K dohode o vyporiadaní BSM nedošlo, teda správca bol povinný podať žalobu o jeho vyporiadanie na miesto úpadcu. Správca je povinný konať s odbornou starostlivosťou, zodpovedá veriteľom i súdu za čo najrýchlejšie a najefektívnejšie speňaženie majetku úpadcu. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia, keďže na majetok dlžníka - úpadcu bol vyhlásený konkurz, prihlásené pohľadávky je potrebné uspokojiť aspoň v rozsahu, v akom to rozsah BSM dovoľuje. BSM úpadcu a odporkyne zaniklo vyhlásením konkurzu, k dohode o jeho vyporiadaní však nedošlo. Bolo preto potrebné vyporiadať BSM účastníkov súdnou cestou. V danom prípade nebolo možné schváliť zmier úpadcu a odporkyne o vyporiadaní ich BSM tak, ako to navrhoval navrhovateľ, nakoľko odporkyňa s uzatvorením zmieru nesúhlasila. Z uvedeného dôvodu súd sa preto riadil ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka, teda vychádzal v danom prípade zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tohto dôvodu súd vyporiadal BSM úpadcu a odporkyne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda nehnuteľnosti i hnuteľné veci patriace do masy BSM prikázal do podielového spoluvlastníctva úpadcu a odporkyne každému v 1-ici a v rovnakom pomere im rozdelil aj záväzky, ktoré záväzky sú ich spoločnými záväzkami, nakoľko vznikli počas trvania ich manželstva. Úpadca vykonával podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba, teda za záväzky vzniknuté počas trvania manželstva zodpovedajú celým svojím majetkom spoločne úpadca i odporkyňa. Odporkyni zákon umožňoval v záujme sociálnej istoty postupovať podľa § 148 a) Občianskeho zákonníka, teda mohla podať návrh na súd na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže jej manžel - úpadca získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Ak túto možnosť nevyužila, vystavila sa riziku, že na záväzky úpadcu bude požitá celá masa BSM, ktorá zanikla právoplatným vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka - manžela odporkyne. Súd spoločne nadobudnuté nehnuteľné i hnuteľné veci účastníkmi ako manželmi ponechal pri vyporiadaní v ich podielovom spoluvlastníctve, keďže ani jeden z účastníkov nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol vyplatiť druhého účastníka. Keďže odporkyňa na poslednom pojednávaní požiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, o ktorej žiadosti bude potrebné rozhodnúť, súd o trovách konania rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§151 ods. 3 O.s.p.).
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadať tak, že nehnuteľnosti i hnuteľné veci budú prikázané do výlučného vlastníctva úpadcu a pohľadávky prihlásené v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31K/5/2009 sa stanú výlučnými záväzkami úpadcu. Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd síce bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal, ale podstatným spôsobom znemožnil účel speňažovania, pri ktorom všetky zúčastnené strany, t. j. súd, správca, musia postupovať tak, aby čo najlepšie splnili tento účel. Vyporiadane hnuteľných a nehnuteľných vecí súdom tak, že ich súd prikázal do podielového spoluvlastníctva úpadcu a odporkyne každému v 1/2-ici, v tomto prípade podstatne obmedzuje následný postup konkurzného správcu, čím sa znižuje efektívnosť uspokojenia veriteľov zistených pohľadávok. Zníženie efektivity uspokojenia veriteľov spočíva v tom, že rozhodnutím súdu dochádza k zúženiu majetku spadajúceho do konkurznej podstaty. V napadnutom rozsudku súd ďalej rozhodol o spoločných záväzkoch úpadcu a odporkyne, ktorými sa u každého v 1/2-ici stávajú pohľadávky veriteľov prihlásených v konkurznom konaní, pričom takýto postup sa prieči ustanoveniam zákona č. 7/2005 Z.z., nakoľko konkurzu podlieha výlučne majetok úpadcu.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 18C/212/2009 je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu Ing. Q. W. a odporkyne na základe návrhu správcu konkurznej podstaty.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, pretože nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, lebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesu účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistení skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec i nie celkom správne právne posúdil.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri miere pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve a s akým podielom pre každého zo spoluvlastníkov. Vyporiadavajú sa nielen hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj všetky pohľadávky a dlhy z tohto spoluvlastníctva vyplývajúce, t.j. všetko, čo do spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku (vyporiadanie v širšom zmysle). K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť buď dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby (§ 149 ods. 2 až 4 Občianskeho zákonníka). Existencia platnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím. Právne účinky dohody nastávajú dňom jej uzavretia. V prípade, že nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, vykoná vyporiadanie súd na návrh niektorého z bývalých manželov, ktorý však musí byť podaný do uplynutia troch rokov od zániku manželstva. Súd v danom prípade nie je viazaný návrhmi účastníkov a je jeho povinnosťou zisťovať, čo do bezpodielového spoluvlastníctva patrí.
Uvedené ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých je potrebné vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo doň patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva a následne sa zameria na zistenie ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že je potrebné vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov, na druhej strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie. Pri stanovení výšky náhrady treba prihliadnuť na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve z jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vyporiadania, naopak na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci nemožno prihliadnuť, pretože zvýšenie hodnoty sa prejavuje v tom, že vec je zaradená do bezpodielového spoluvlastníctva v tejto vyššej hodnote. Vyporiadanie sa vykonáva v širšom zmysle, nakoľko je potrebné vyporiadať i pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Pri rozhodovaní o tom, ktoré zo spoločných vecí pripadnú ktorému z manželov do výlučného vlastníctva, je potrebné prihliadnuť na to, aby boli veci tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo využité v súlade s potrebami maloletých detí a prihliada sa tiež na to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí aj v dobe, keď manželia už nežili v spoločnej domácnosti. Pri vyporiadaní súd vychádza z úvahy o účelnom využití veci. Ak nie je možné rozdeliť veci podľa podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať ich, resp. ich časť do výlučného vlastníctva iba jedného z bývalých spoluvlastníkov s tým, že tomuto súdu uloží povinnosť zaplatiť jednému spoluvlastníkovi druhému finančnú čiastku na vyrovnanie podielov.
Súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil vyššie uvedenými zásadami, keď síce dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie za účelom zistenia rozsahu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva úpadcu a odporkyne, nesprávne však vykonal vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva tým spôsobom, že tak nehnuteľnosti, ako aj hnuteľné veci patriace do masy BSM prikázal do podielového spoluvlastníctva úpadcu a odporkyne každému v 1/2-ici a v rovnakom pomere im rozdelil aj záväzky.
V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno v prípade niektorých vecí vzhľadom k okolnostiam konkrétneho prípadu výnimočne vyporiadať i tým spôsobom, že súd prikáže niektoré veci do podielového spoluvlastníctva účastníkov. K takémuto spôsobu vyporiadania však možno pristúpiť len výnimočne a musia to odôvodňovať špecifické okolnosti konkrétneho prípadu.
V prejednávanej veci však prvostupňový súd vyporiadanie BSM vykonal tak, že všetky veci patriace do BSM prikázal do spoluvlastníctva úpadcu a odporkyne, pričom uvedené zdôvodnil len tým, že žiaden z účastníkov nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol vyplatiť druhého účastníka. Podľa názoru odvolacieho súdu však nedostatok finančných prostriedkov na strane účastníkov nemôže byť okolnosťou odôvodňujúcou vyporiadanie BSM týmto spôsobom a už vôbec nie vo vzťahu k celej mase BSM.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods.2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci prvostupňový súd vec opätovne prejedná, v prípade potreby doplní dokazovanie a vykoná vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pričom svoje rozhodnutie i odôvodní v zmysle ust. § 157 ods.2 O.s.p..
Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.