Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/125/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, dieťa matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X XXXXXX XXX, E. a otca F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, I., zastúpeného advokátom Mgr. Štefanom Krnáčom, Černyševského 10, 851 01 Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica, č.k. -51 zo dňa 22.06.2023 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 22.06.2023 na návrh matky maloletej zo dňa 15.03.2023 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej zo sumy 100 eur na 300 eur mesačne s účinnosťou od 15.03.2023 a súčasne otcovi uložil povinnosť uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.03.2023 do 30.06.2023 vo výške 709,68 eur do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Súd vyslovil, že tým mení rozsudok Okresného súdu Senica, č.k. -52 zo dňa 26.11.2013 v časti týkajúcej sa výšky výživného na maloletú A., a že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa odôvodnenia rozsudku súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, návrhom matky z čl. 1, rodným listom maloletej z čl. 3, potvrdeniami o príjmoch matky z čl. 25 -35 a z čl. 48, správou J. B. K. F. E. zo dňa 11.4.2023 z čl. 44, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. , ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci.

3. Súd mal zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. - 45 zo dňa 16.9.2021 bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného, ktoré bolo upravené rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. - 52 zo dňa 26.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. , ktorým bolo zvýšené výživné na maloletú zo sumy 26,65 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu mala maloletá 2 roky a vyžadovala celodennú starostlivosť matky. Matka bola na rodičovskej dovolenke, spolu s dcérou žili v domácnosti jej rodičov. Matka poberala rodičovský príspevok v sume 199,60 eur a prídavky a dieťa v sume 23,10 eur. Otec bol od augusta 2013 zamestnaný s čistým mesačným príjmom v sume 524,37 eur, žil v prenájme v I.. Vyživovaciu povinnosť si neplnil riadne a včas, výživné matka vymáhala prostredníctvom exekúcie. Rodičia nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

4. Výsluchom matky súd zistil, že sa matka pridržiava skutočností uvedených v návrhu na zvýšenie výživného. Tiež v čase podania návrhu bola matka nezamestnaná a návrh na zvýšenie výživného podala aj z tohto dôvodu. Počas prebiehajúceho konania sa zamestnala u zamestnávateľa L. E., pričom z predloženého potvrdenia o príjme vyplýva, že v mesiaci apríl 2023 bol jej čistý príjem vo výške 1.072,75 eur a v mesiaci máj 2023 bol jej mesačný čistý príjem vo výške 1.057,80 eur. Matka spolu s maloletou býva u svojich rodičov, v ich rodinnom dome, pričom rodičom prispieva na bývanie sumou 100 eur mesačne. Matka robí nákupy potravín približne v sume 100,- eur mesačne. Okrem toho matka spláca úver mesačne v sume 377 eur, ktorý si zobrala na kúpu auta. Maloletá A. navštevuje 5. ročník základnej školy, od 01.05.2023 za obedy v škole neplatí, dovtedy platila 36 eur mesačne. Maloletá nenavštevuje žiadne krúžky, ale chodí jazdiť na koňoch, raz do týždňa, pričom mesačne to vychádza 120 eur až 150 eur. Maloletá trpí alergiou, za lieky na alergiu matka dopláca do 30 eur mesačne. Matka poberá prídavok na dieťa v sume 60,eur mesačne a daňový bonus. Okrem maloletej A. matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. O majetkových a rodinných pomeroch otca sa nevedela vyjadriť, matka s otcom nie sú v kontakte. Otec platí výživné riadne.

5. Zo správy J. B. K. F. E. zo dňa 11.4.2023 mal súd preukázané, že otec je u zamestnávateľa zamestnaný od 10.05.2023, pričom priemerný mesačný čistý príjem za obdobie od 10.05.2023 do 31.03.2023 je 1.385,35 eur.

6. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver, že v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej podaný dôvodne. Súd pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči maloletej vzal do úvahy tie skutočnosti, že od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca, čo bolo pred 9 rokmi, došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane maloletej, ako aj na strane oboch rodičov. Náklady na výchovu a výživu maloletej vzrástli nielen úmerne jej veku, ale aj nástupom do piateho ročníka základnej školy. Maloletá je vo veku, kedy okrem pravidelných školských poplatkov a potrieb vyžaduje zvýšené náklady po všetkých stránkach (najmä strava, oblečenie, obuv a podobne). Súd pri rozhodovaní vychádzal nielen zo súčasných príjmov a schopností rodičov zamestnať sa, ale vzal v úvahu i skutočnosť, že obidvaja rodičia sú povinní nielen finančne sa podieľať na výžive svojej dcéry, ale aj osobne na jej výchove, pričom v danom prípade nie je možné opomenúť výhradnú osobnú starostlivosť matky o maloletú, ktorú vynakladá nepretržite (napr. varenie, pranie, žehlenie, dohliadanie nad prípravou maloletej do školy, návštevy lekárov a pod.). Okrem toho maloletá trpí alergiou, za lieky matka dopláca mesačne 30 eur. Maloletá raz týždenne chodí jazdiť na koňoch, pričom matka uhrádza poplatok v sume 120 eur až 150 eur. Otec sa osobne na výchove maloletej vôbec nepodieľa, o maloletú dlhodobo neprejavuje záujem, nie je v kontakte s maloletou, ani s jej matkou, nad rámec súdom stanoveného výživného v sume 100 eur mesačne na výchovu a výživu neprispieva. Príjem matky sa od poslednej úpravy zvýšil, matka sa zamestnala a jej priemerný mesačný čistý príjem je 1.065,28 eur a zvýšili sa prídavky na dieťa, ktoré aktuálne poberá na maloletú v sume 60,00 eur mesačne, tiež poberá daňový bonus. Iný príjem nemá. Matka s maloletou bývajú v rodinnom dome jej rodičov, ktorý je v osobnom vlastníctve jej otca. Na domácnosť prispieva sumou 100 eur mesačne, pričom uviedla, že táto suma sa pravdepodobne zvýši, nakoľko dochádza k nárastu cien energií a ostatných poplatkov. Okrem toho matka robí nákupy potravín do domácnosti v sume cca 100 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec maloletej sa od poslednej úpravy výživného zamestnal a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 1.385,35 eur. Z lustrácie v registri obyvateľov SR bolo zistené, že otec okrem maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť. Keďže sa k podanému návrhu písomne nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný a teda svoje majetkové a rodinné pomery žiadnym spôsobom nepreukázal, súd pri určení výšky výživného na maloletú vychádzal výlučne z jeho príjmu. Vzhľadom k tomu, že súd nie je viazaný návrhom matky, ktorá navrhovala zvýšiť výživné otca na maloletú zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, a zárobkové schopnosti otca to odôvodňujú, rozhodol tak, že výživné zvýšil na sumu 300 eur mesačne. Súd mal za to, že po právnej stránke zvýšené výživné na sumu 300 eur mesačne je primerané nielen odôvodneným potrebám dieťaťa vzhľadom k veku, ale i zárobkovým možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov, pričom výživné vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti určil vo výške cca 22% z príjmu otca, čo zodpovedá aj príslušnej judikatúre súdov v danej problematike.

7. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bol návrh matky v celom rozsahu zamietnutý, alebo jeho zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uvádzal, že odvolanie podáva z dôvodov podľa , , a a podľa a , pričom porušenie jeho práva na spravodlivý proces spočíva v tom, že mu súd napriek povinnosti vyplývajúcej z procesných predpisov nedoručoval podania druhej strany konania, v súvislosti s čím odvolateľ poukazoval aj na rozhodnutie ESĽP vo veci Kress proti Francúzsku a na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -44 zo dňa 30.04.2013. Namietal, že mu nebol doručený návrh na začatie konania ani predvolanie na pojednávanie, hoci tieto písomnosti boli doručované do vlastných rúk, a že Slovenská pošta, a.s. tieto písomnosti neoprávnene vydala bratovi otca, ktorý ich následne p. F. G. neoznámil. Nakoľko otec písomnosti súdu neprevzal, nemohli byť splnené podmienky na vedenie konania v jeho neprítomnosti ani na vydanie rozsudku. V tejto súvislosti odvolateľ poukazoval na pravidlá doručovacieho poriadku, ktoré podľa neho neboli pri doručovaní dodržané, rovnako ako podmienky doručovania podľa Civilného mimosporového a sporového poriadku, nakoľko zásielky boli vydané osobe odlišnej od účastníka konania. Súčasne poukazoval na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia podľa a súvisiace právne názory deklarované ústavným súdom v jeho rozhodnutiach sp. zn. -287, a .

8. Podľa odvolateľa súd na jednej strane konštatoval zvýšenie nákladov na výchovu a výživu maloletej úmerne jej veku, na druhej však nezohľadnil, že matka prestala platiť obedy v škole, nakoľko na ich úhradu sa zaviazal štát, rovnako ako zvýšenie prídavku na dieťa zo sumy 30 eur na 60 eur a zvýšenie daňového bonusu, v súvislosti s čím sa príjem matky zvýšil. Súd nevyčíslil, v čom konkrétne sa náklady maloletej zvýšili, a nevysporiadal sa s tým, že otec maloletej je invalid, ktorý riadne nevidí a jeho možnosť zamestnania je preto obmedzená, nevzal do úvahy jeho životné náklady, ku ktorým sa otec nemohol vyjadriť, pričom súd vychádzal iba z jeho príjmu a v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou súdov výživné zvýšil o 300 %, čoho následkom by mohol byť vznik platobnej neschopnosti otca. Namietal tiež nesprávnosť určenia obdobia, za ktoré súd zistil jeho priemerný mesačný príjem, ktorá podľa jeho názoru spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

9. Procesný opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súhlasí so zvýšením vyživovacej povinnosti otca na sumu 300 eur, nakoľko jeho vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená v roku 2013, od tejto doby potreby maloletej vzrástli, pričom otec sa na starostlivosti o maloletú nepodieľa, nezaujíma sa o ňu, nekontaktuje ju a nedostavil sa ani na jedno pojednávanie vo veci.

10. Matka maloletej sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

11. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania otca maloletej.

12. Podľa zistenia odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa dokazovanie vo veci, s prihliadnutím na pasivitu otca, v rozsahu dostatočnom pre objektívne rozhodnutie veci, vykonané dôkazy vyhodnotil správne a v súlade s ich logickým významom a svoje rozhodnutie aj dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil, pričom sa nedopustil pochybení, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia.

13. Ako nedôvodnú posudzoval súd námietku odvolateľa týkajúcu sa porušenia jeho procesných práv nedoručením mu návrhu na začatie konania a predvolania na pojednávanie vo veci. Súd prvého stupňa pri prejednaní veci v neprítomnosti otca maloletej vychádzal z informácií poštového podniku o výsledku doručenia, podľa ktorých zásielky súdu doručované na adresu trvalého bydliska otca a obsahujúce, okrem iného, návrh matky na začatie konania a predvolania na pojednávania nariadené vo veci na termín 4.5.2023 a 22.6.2023, boli otcovi maloletej doručené v dňoch 13.4.2023 a 19.5.2023. Hodnovernosť týchto informácií potvrdzujúcich riadne doručenie písomností súdu odvolateľovi nie sú spôsobilé spochybniť jeho vágne tvrdenia neobsahujúce žiadne konkrétne údaje, ktoré by odvolaciemu súdu umožňovali vôbec usudzovať o dôvodnosti námietky – napr. meno a priezvisko osoby, ktorá podľa tvrdenia odvolateľa mala miesto neho zásielky neoprávnene prebrať, dátum jeho narodenia, bydlisko, aké boli okolnosti, ktoré jej umožnili zásielky bez jeho vedomosti prevziať, prečo mu zásielky neboli touto osobou odovzdané, ...

Samotné tvrdenie, že zásielky boli vydané bratovi otca (otca maloletej alebo dokonca otca odvolateľa?), ktorý ich následne neoznámil pánovi F. G. takouto dôkaznou silou nedisponuje.

14. Odvolací súd v argumentácii odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa nemal stotožniť s dôvodmi, ktoré súd prvého stupňa viedli k zvýšeniu výživného práve na sumu 300 eur mesačne (ktorá suma inak nepredstavuje zvýšenie o 300 %, ako to namietal odvolateľ, ale o 200 % z pôvodnej sumy 100 eur) a ktoré majú pôvod primárne v skutočnosti, že od poslednej úpravy výživného, kedy bola maloletá vo veku dvoch rokov, ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa uplynula doba takmer 10 rokov, počas ktorej došlo nielen k podstatnému zvýšeniu nákladov na výchovu a výživu maloletej, ale aj k podstatnému zvýšeniu príjmu oboch rodičov.

15. V rozpore s tvrdením odvolateľa súd prvého stupňa podľa odôvodnenia rozsudku zohľadňoval zvýšenie priemerného príjmu matky na netto 1065,28 eur (táto suma zahŕňa aj daňový bonus spomínaný odvolateľom) a zvýšenie štátnej dávky na dieťa na sumu 60 eur mesačne, súčasne však zohľadnil aj výlučnú osobnú starostlivosť matky o dieťa, ktorá starostlivosť aj v terajšom veku dieťaťa konzumuje podstatnú časť vyživovacej povinnosti matky v peňažnej forme.

16. Je logické, že súd nezohľadňoval nie bežné životné náklady otca, nakoľko tento sa k veci nevyjadril, obsahom odvolania, v ktorom žiadne svoje náklady neidentifikoval, však odvolateľ ani odvolaciemu súdu neposkytol dôvod pre prijatie záveru o tom, že stanovené výživné je neprimerané pomerom otca. Nemožno pritom vylúčiť, že jeho možnosť zamestnať sa je obmedzená, avšak je faktom, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa zamestnaný bol a že jeho priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie od 10.5.2022 do 31.3.2023, z ktorého súd vychádzal, dosahoval sumu 1385,23 eur (drobné zjavné pochybenie súdu v označení počiatku doby, z ktorej priemerný zárobok otca zisťoval, nemá za následok zmätočnosť rozhodnutia). V prospech odvolateľa nepochybne nesvedčí, že bol v čase rozhodovania súdu prvého stupňa poberateľom aj invalidného dôchodku, ktorá skutočnosť nijako neznižuje jeho schopnosť výživné v stanovenej výške maloletej poskytovať. Naopak, súd túto skutočnosť nezohľadnil v prospech maloletej, keď výšku výživného stanovil v rozsahu cca 22 % iba z priemernej čistej mzdy otca zodpovedajúcom výške výživného stanovenej podľa Metodiky výpočtu výživného v Slovenskej republike vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ako nezáväzná pomôcka pre výpočet aj na základe rozhodovacej praxe súdov a za účelom jej ďalšieho zjednocovania. V konečnom dôsledku však odvolací súd nezistil, že by súdom prvého stupňa stanovené výživné v dostatočnej miere nepokrývalo reálne potreby maloletej a nezodpovedalo kritériám vyplývajúcim preň z ustanovení §§ 62 a 75 Zákona o rodine.

17. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v okolnostiach prípadu nezistil dôvod pre zmenu či zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku, ktorý preto podľa a ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa .

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým

sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).