Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoP-93-2013.pdf
PDF · 72.64 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/93/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. B., narodeného XX. XX. XXXX, bytom I. nad O., ul. Š. F. XX/X, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov: matky B. B., narodenej XX. XX. Y., bytom I. nad O., u. Š. F. XX/X a otca X. B., narodeného XX. XX. XXXX, bytom I. nad O., ul. O. XX/X, zastúpeného advokátkou JUDr. Alžbetou Slašťanovou, Advokátska kancelária Žiar nad Hronom, Nám. Matice slovenskej č. 6, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18P/29/2013-40 zo dňa 18. 09. 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca maloletého prispievať na výživu maloletého L. B. výživným vo výške 80 € mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2013, vždy vopred do 20. dňa v mesiaci k rukám matky, vo výroku o zmeškanom výživnom a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zveril maloletého L. do osobnej starostlivosti matky a rozhodol o zamietnutí návrhu matky vo zvyšku, zostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého L. B., narodeného XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 80,00 € mesačne počnúc dňom 01.09.2013 vopred vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky, uložil otcovi povinnosť zmeškané výživné za obdobie od 01. 09. 2013 do 18. 09. 2013 vo výške 48,00 € splácať v 10,00 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, vo zvyšku súd návrh matky zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Mal za to, že určenie vyživovacej povinnosti v takom rozsahu ako je vo výroku rozsudku uvedené, odôvodňujú jednak pomery na strane otca maloletého dieťaťa, ktorý je zamestnaný a jeho príjem dosahuje sumu vo výške 672,45 € mesačne, ako aj pomery na strane oprávneného, a to maloletého dieťaťa, ktoré je v súčasnej dobe študentom strednej školy pričom so štúdiom sú spojené okrem bežných výdavkov aj zvýšené náklady. Príjem matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť vo výške 340 €, je v nepomere k príjmu otca, pričom u oboch rodičov je zrejmé, že majú finančné ťažkosti, o čom svedčí uznesenie o nariadení konkurzu na matku, ako aj prehľad záväzkov vo vzťahu k bankovým, resp. nebankovým spoločnostiam, ktoré uhrádza otec maloletého. Súd však poukázal na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča , a to v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Náklady spojené s úhradou úverov, ktoré otec spláca, súd považoval za výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, napríklad v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom
otca alebo v súvislosti s jeho pracovnou činnosťou. Vyživovaciu povinnosť upravil od 01. 09. 2013 v súlade s návrhom matky, nakoľko od tohto času vznikli dieťaťu zvýšené náklady spojené s vykonávaním školskej dochádzky. Výživné nad sumu 80 € mesačne okresný súd považoval za neprimerané pomerom účastníkov konania, a preto vo zvyšnej časti presahujúcej túto sumu návrh matky zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., nakoľko išlo o konanie, ktoré mohol súd začať i bez návrhu. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) otec maloletého dieťaťa. Súdom určené výživné považuje za neprimerané vzhľadom na jeho majetkové pomery. Súd len čiastočne vzal do úvahy jeho nepriaznivú majetkovú situáciu. Poukázal na svoje výdavky, ktoré podľa jeho názoru je nevyhnutné vynaložiť. Ide o splátky úverov, ktoré si brali s manželkou počas trvania ich spolužitia na udržanie životného štandardu rodiny, a ktoré musí splácať ďalej. Zdôraznil, že hypotéku na byt, v ktorom donedávna bývali s manželkou a s deťmi, musel znovu kúpiť po tom, čo kvôli manželke bol byt predaný na dražbe kvôli neplateniu pôžičiek. Ďalšími výdavkami je mesačná splátka spotrebného úveru zo Slovenskej sporiteľne, a. s., ktorý si brali za účelom nákupu bežných vecí do domácnosti vo výške 85,30 € mesačne a ďalšie, o ktorých existencii vôbec nevedel. Spláca Bytovému spoločenstvu dlh na nájomnom, ktorý vznikol ešte počas manželského spolužitia s odporkyňou. Pôžičky a úvery sa snaží splácať aspoň po častiach, aby sa vyhol exekúciám. Už teraz po splatení všetkých splátok mu zostáva sotva na stravu a bývanie. Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch žiadal zmeniť a uložiť mu povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa (maloletého) sumou 30 € mesačne, alebo vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého uviedla, že nepriaznivá finančná situácia otca maloletého je dôsledkom jeho neuvážených krokov vo finančnej oblasti, rovnako ako jej zlá finančná situácia je priamym následkom jej neuvážených krokov v tejto oblasti. Považuje to za osobný problém rodičov maloletého, ktorý nemá mať vplyv na plnenie ich rodičovských povinností. Otec maloletého má o 322 € mesačne vyšší príjem než má ona, pričom po odchode zo spoločnej domácnosti matky, ako aj dcéry A. a syna L., má k plnej dispozícii časť spoločného majetku tvoreného zariadením bytu, osobný automobil a dvojizbový byt na adrese O. XX/X v I. nad O., ktorý je jeho výlučným vlastníctvom. Ona sama zo svojho príjmu zabezpečuje okrem vlastných potrieb a ubytovania aj potreby dcéry A. B., t. č. študentky denného štúdia v SPÚ v Bratislave. Odvolanie otca maloletého žiadala zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania (§ 214 ods. 1 O. s. p.), postupom podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na ktorý aplikoval aj správne ustanovenia právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil. S námietkami otca maloletého uvedenými v odvolaní sa v rozsahu okresného súdu okresný súd vyporiadal a otec maloletých detí v odvolaní neuviedol žiadne také iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali či už zmenu alebo zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu (vo výroku o povinnosti otca maloletého prispievať na výživu maloletého L. B. a vo výroku o zmeškanom výživnom, ako aj vo výroku o náhrade trov konania) potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd zveril maloletého L. do osobnej starostlivosti matky, rozhodol o zamietnutí návrhu matky vo zvyšku, zostal nedotknutý, nakoľko v týchto výrokoch nebol napadnutý odvolaním.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.