Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-234-2013.pdf
PDF · 122.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/234/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská č. 7, Bratislava, IČO: 35787783, právne zastúpeného advokátom JUDr. Helena Strachotrová, usadený euroadvokát so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému : C. R., U.. XX.X.XXXX, R. A. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 416,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 416,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške:
9% ročne zo sumy 519,90 Eur od 16.3.2012 do 1.8.2012,
9% ročne zo sumy 499,90 Eur od 2.8.2012 do 21.1.2013,
9% ročne zo sumy 416,90 Eur od 22.1.2013 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Heleny Strachotovej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 45,23 Eur a iných trov konania vo výške 12,75 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 4.7.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.7.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému (ďalej tiež „žalovanej“) zaplatenia 416,90 Eur
s úrokom vo výške 23,4 % ročne zo sumy 501,28 Eur od 3.4.2012 do 1.8.2012, zo sumy 499,91 od 2.8.2012 do 21.1.2013, zo sumy 416,90 zo sumy 416,90 Eur od 22.1.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 501,28 Eur od 3.4.2012 do 1.8.2012, zo sumy 499,91 od 2.8.2012 do 21.1.2013, zo sumy 416,90 zo sumy 416,90 Eur od 22.1.2013 do zaplatenia,
a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti - zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 5.2.2011 bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 768,- Eur určený ako doplatok kúpnej ceny spotrebného tovaru, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 12 splátkach jednotlivo vo výške 72,40 Eur, žalovaná porušila povinnosť splácať predmetný úver riadne a včas. Podľa čl. V-3 Všeobecných
zmluvných podmienok žalobca je oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej nesplatenej splátky. Úver sa stal 15.3.2012 splatným vo výške 519,90 Eur a žalobca sa domáha plnenia podľa stavu úverového účtu žalovaného k tomuto dňu. Žalobca sa zároveň domáha aj po dni splatnosti dojednaného úroku vo výške 23,4% ročne, ako aj zákonného úroku z omeškania vo výške 9% ročne.
Žalovaná sa vo veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.
Pojednávania konaného dňa 11.12.2013 sa žalovaná, ani právne zastúpený žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil iba právne zastúpený žalobca, za týchto okolností súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:
Z listiny zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 5.2.2011 súd zistil, že žalobca predložil žalovanej ako dlžníkovi - „účastníkovi“ zmluvu, ktorej text zmluvy pokrýval rôzne formy úveru. Neorámovaný text zmluvy obsahuje ust. pod písm. A - označenie klienta, pod písmenom B - klasický úver a pod písmenom C 1 - úverová karta.
V časti B zmluvy - klasický úver - bol dojednaný úver k predajnej cene tovaru vo výške 968,- Eur s priamou platbou 200,- Eur, vo výške úveru 768,- Eur. Uvedený bol počet mesačných splátok 9, výška mesačnej splátky 72,40 Eur, celková čiastka k zaplateniu 868,80 Eur, termín splatnosti 15-ty deň v mesiaci.
Podľa orámovaného textu zmluvy (v časti pred označením veľkým písmenom C) účastník prehlasuje, že má záujem o nákup ďalej špecifikovaného tovaru alebo služieb u vyššie označeného predajcu pre svoju potrebu. Ďalej prehlasuje, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami CETELEM Slovensko, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru ( ďalej VÚP ) a súhlasí s nimi.
Podľa bodu C orámovaného textu zmluvy s odkazom na časť C1 neorámovaného textu zmluvy účastník žiada, aby ho spoločnosť CETELEM Slovensko, a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mu úverový rámec vo výške 600,- Eur a vydala úverovú kartu na jeho meno. Berie na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM Slovensko, a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Dlžník sa zaväzuje splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške podľa Sadzobníka poplatkov. V texte bola uvedená ročná úroková sadzba 28,68 %, uvedený bol príklad RPMN pri výške prvého čerpania 600,- Eur pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky vo výške 57,40 Eur a poplatku za správu úveru 2,70 v sadzbe 41,76 %.
Orámovaná časť textu zmluvy ďalej obsahuje ustanovenia pod písmenom D- poistenie klienta, tu zaškrtnutím príslušnej kolónky žalovaný poistenie odmietol, pod písmenom E- súhlas so spracovaním osobných údajov, pod písmenom F - dohoda o zrážkach zo mzdy.
Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sú všeobecné úverové podmienky (VÚP) uvedené malými písmenami na druhej strane zmluvy o úvere. Časť III upravuje Klasický úver, časť IV revolvingový úver, časť V záverečné ustanovenia.
Podľa III.- 1.1, VÚP prijatím návrhu alebo vznikom zmluvy o úvere je odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru.
Podľa čl. V-3 VÚP, ak klient poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je CETELEM oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou s ktorou sa dlžník dostal do omeškania.
Podľa čl. III.6.1 VÚP, CETELEM je oprávnený od úverovej zmluvy odstúpiť v prípade, že sa klient dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace, alebo klient uviedol v žiadosti nepravdivé alebo neúplné údaje, alebo bolo začaté exekučné konanie týkajúce sa majetku klienta, prípadne partnera vrátane majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, alebo klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere alebo zo zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávky z úveru.
Listom zo dňa 10.4.2012 ( č.l. 4 spisu ) žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie splatného dlhu vo výške 519,90 Eur.
Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 40 ods. 2 OZ Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie podľa výrokovej časti tohto rozsudku titulom „klasického“ úveru podľa skutkovej koncepcie žalobcu definovaného počtom a výškou splátok, lebo žalobca preukázal poskytnutie úveru vo výške 768,- Eur, ktorý žalovaná nesplatila riadne a včas. Vo výške priznaného plnenia uplatneného do výšky pôvodne poskytnutého úveru pri procesnej pasivite žalovanej sa súd riadil vyčíslením žalobcu, lebo inak by v prípadnom ďalšom zaplatení žalovaná mala procesnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.
Je vhodné poznamenať, že súd zaznamenal problematickú skutkovú koncepciu žalobcu vo vzťahu k zákonným požiadavkám na prejav vôle podľa cit. ust. § 40 ods. 2 OZ, pokiaľ jednou podpisovanou zmluvou o úvere mali byť uzatvorené dve zmluvy o úvere, jednak „klasický“ definovaný počtom a výškou splátok, ako aj tzv. „revolvingový“ na základe predtlačenej žiadosti dlžníka. S ohľadom na účel zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákona č. 129/2010 Z. z., by osobitne takáto zmluva o „revolvingovom“ úvere bola právne problematická, aj keby bola uzatvorená samostatne, pre nedojednanie celkovej výšky úveru, keď dlžník by nemal zriadený vlastný účet s účelom správy peňazí v jeho vlastníctve, zriadený by bol iba určitý úverový účet ako účtovná pomôcka veriteľa. Vzhľadom na to, že uzatvoreniu jednej spoločne podpisovanej zmluvy o úvere zrejme
predchádzalo konkrétne obstaranie tovaru žalovanou, však súd usúdil, že vôľa účastníkov uzatvoriť zmluvu o tzv. „spotrebiteľskom“ úvere charakterizovanom konečným počtom a výškou splátok bola daná. Tohto jedného úveru sa ani netýka prípadný dôvod neplatnosti podľa cit. ust. § 39 OZ pre obchádzanie zákona.
Listinné dôkazy predložené žalobcom boli pre súd skutkovo hodnoverné, vec bola pre súd otázna z hľadiska právneho posúdenia.
Predmetná zmluva o úvere („klasický“ podľa skutkovej koncepcie žalobcu) spĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákona č. 129/2010 Z. z., keďže povinnosti dlžníka sú riadne definované počtom a výškou splátok. Z týchto záväzných častí zmluvy vyplývala jej ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 26,09 %, ktorá vyplynula z kontrolného výtlačku z elektronickej kalkulačky súdu a ktorú veriteľ oznámil dlžníkovi - spotrebiteľovi. Podľa názoru sudcu keďže povinnosti dlžníka sú definované počtom a výškou splátok, ide o záväzné časti zmluvy už bez ohľadu na umelo nižšie uvedenú výšku úrokovej sadzby 23,4 % ročne v rámci toho, čo je v splátkach zahrnuté.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je zároveň zmluvou spotrebiteľského charakteru podľa § 52 a nasl. OZ. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochrane spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (v súčasnosti viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Keďže prípadné neprijateľné zmluvné podmienky majú potenciálne dopad aj na faktický prístup spotrebiteľa k súdu, právna prax zaviedla automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom, t.j. aj bez námietky spotrebiteľa. To navyše podľa názoru tunajšieho súdu znamená, že prijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Neprijateľné podmienky v tejto zmluve však súd nezistil. Osobitne pokiaľ v tejto súvislosti súd zvažoval zmluvnú pokutu podľa čl. V-3 VÚP oboznámených vyššie, uznal ju ako prijateľnú pre jednorazový charakter a jej výšku (8% z jednotlivej nezaplatenej splátky 72,40 Eur =) 5,79 Eur, čo zodpovedá nákladom materiálnym, ako aj primeranej personálnej pozornosti pri porušení zmluvy.
Zo súm predstavujúcich základ pre výpočet príslušenstva súd priznal žalobcovi výhradne zákonný úrok z omeškania v sadzbe 9% ročne a nie aj uplatnený zmluvný úrok vo výške 23,40%. Podľa právneho názoru sudcu, keď splátka úveru zahŕňa príslušnú časť istiny aj príslušnú časť zmluvnej odplaty za úver, ide o fakticky jednu povinnosť zaplatenie peňažnej sumy, ktorá je definovaná jej výškou v danom termíne splatnosti, už bez ohľadu na jej pomenovanie ako úrok alebo prípadne poplatok. Po splatnosti úveru alebo jeho časti je preto podľa názoru súdu spravodlivé priznať výhradne úrok z omeškania ako jediné príslušenstvo pohľadávky ďalej narastajúce v čase, nie teda popri úroku z omeškania aj (zmluvný) úrok. V tomto bode nie je v rámci rozhodovacej činnosti súdov podľa poznatkov tunajšieho súdu názor iných súdov výslovne vyjadrený, teda aj keď dochádza k priznaniu peňažného plnenia podľa návrhov veriteľov. Vzdialene analogicky aj v prípade kúpnych zmlúv má v prípade splatnosti kúpnej ceny predávajúci právo na úrok z omeškania ako jediné príslušenstvo pohľadávky ďalej narastajúce v čase, bez ohľadu na to, aká časť kúpnej ceny predstavuje predchádzajúce náklady predávajúceho aká časť jeho maržu, teda tu dojednaný hrubý zisk. Napokon po splatnosti úveru alebo jeho časti je podľa názoru súdu spravodlivé vyčísliť jeden vyčíslený základ tvorený pôvodne poskytnutým úverom aj vyčísleným (zmluvným) úrokom a tento základ zodpovedajúci samotnému úveru a jeho „cene“ síce môže byť základom pre výpočet úroku z omeškania ďalej narastajúceho v čase, ale nie popri ňom aj zmluvného úveru ďalej narastajúceho v čase. Preto vo zvyšnej časti, ktorú predstavuje (zmluvný) úrok vo výške 23,4 % ročne (vzhľadom na
čiastočné úhrady dlžníčky zo sumy 501,28 Eur od 3.4.2012 do 1.8.2012, zo sumy 499,91 od 2.8.2012 do 21.1.2013, zo sumy 416,90 zo sumy 416,90 Eur od 22.1.2013 do zaplatenia -) súd žalobu zamietol.
Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 8 %, napokon vo výške 9 %. Vzhľadom na dostupné výsledky vykonaného dokazovania súd uznal omeškanie žalovaného podľa udania žalobcu pôvodne od 2.8.2012, keď pri podstatnom porušení zmluvy dlžníkom bolo spravodlivé určiť čiastočne predčasnú splatnosť úveru. V ďalšom čase odvtedy súd zohľadnil zníženie základu pre výpočet úroku z omeškania zrejme pre čiastočné úhrady žalovanej podľa udania žalobcu až na sumu 416,90 Eur, lebo ďalšie zaplatenie by prípadne bolo vecou procesného tvrdenia a vecou dôkazného bremena žalovanej.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v konaní bol prevažne úspešný žalobca, a to v miere, ktorá nie je exaktne vyčísliteľná. Žalobca bol úspešný v časti skutkovo nespochybneneného zostatku úveru a v časti príslušenstva - úroku z omeškania a neúspešný tiež iba v časti príslušenstva - úroku po splatnosti istiny. Túto mieru úspechu žalobcu súd vyhodnotil na 75 %, neúspech na 25% a priznal žalobcovi náhradu trov konania v miere rozdielu tohto úspechu a neúspechu 50%.
Náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 24,50 Eur a trov právneho zastúpenia.
Náhrada trov právneho zastúpenia advokátom, ktorý žalobcu v konaní zastupoval, predstavuje odmenu advokáta v hodnote podľa § 9 a § 10 ods. l vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“) jednotlivo vo výške 29,88 Eur, a to za 2 úkony právnej služby podľa § 14 ods. l písm. a), b) vyhl.: 1. za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. za podanie žaloby, odmena spolu 59,76 Eur.
K odmene súd priznal paušálnu náhradu miestnych telekomunikačných a prepravných výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. pre rok 2013 2 x vo výške 7,81 Eur, paušál spolu 15,62 Eur.
K trovám právneho zastúpenia súd priznal 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. (medzisúčet 75,38 x 1,20) = náhrada trov právneho zastúpenia spolu 90,46 Eur, náhrada iných trov konania (súdny poplatok) predstavuje 25,50 Eur.
Takto už v žalobe uplatnenú náhradu súd priznal v miere 50%, teda náhrada trov právneho zastúpenia 45,23 Eur, náhrada iných trov konania (súdny poplatok) 12,75 Eur.
Podľa § 149 ods. 1 je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania advokátovi, ktorý aj v aktuálnom ospravedlnení z pojednávania bankový účet neuvádza, hoci súčasný advokát podľa záhlavia tohto rozsudku je na toto určený napriek vzniku trov už za predchádzajúceho právneho zastúpenia, ale je možné mu plniť na adresu sídla jeho advokátskej kancelárie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).