Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-6-2013.pdf
PDF · 91.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45535108, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, pr. zast. Advokátskou kanceláriou Soukeník -Štrpka, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi: L. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XX, Z., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou X. B., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 98,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.5.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 98,95 eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania z dlžnej čiastky od 28.5.2009 do zaplatenia titulom nároku na zmluvnú pokutu na základe faktúry vystavenej právnym predchodcom navrhovateľa spol. T-Mobile Slovensko, a.s. dňa 8.5.2009. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom zmluvu v návrhu nijako nešpecifikovanú, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, za poskytnutie ktorej sa odporca zaviazal od právneho predchodcu navrhovateľa túto odoberať a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení a ktorá mu bola vystavená pod č. XXXXXXXXXX na sumu 98,95 eur, ktorá suma bola splatná dňa 27.5.2009.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2011 právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku voči odporcovi v žalovanej výške na postupníka - navrhovateľa.
Súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a dňa 12.6.2012 vydal platobný rozkaz č. k. 27Ro/421/2012-17. Nakoľko sa súdu nepodarilo platobný rozkaz doručiť odporcovi do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 20.11.2012 zrušil.
Odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, jeho pobyt je neznámy, preto mu súd v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ustanovil na konanie opatrovníka.
Do konania pristúpil na stranu odporcu vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov oznámením zo dňa 30.1.2013. Vo vyjadrení k návrhu namietol opodstatnenosť nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty s odvolaním sa na skutočnosť, že zmluvná pokuta v obdobných prípadoch bola ako neprijateľná judikovaná viacerými právoplatnými súdnymi rozhodnutiami. Odporca by mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej a nezmenenej výške za akékoľvek porušenie svojich povinností v zmysle zmluvného vzťahu s navrhovateľom. Takáto zmluvná pokuta má nežiaduci rozmer, je neobhájiteľná a neprimerane poškodzuje spotrebiteľa. Poukázal aj na to, že odporcovi bola vystavená faktúra č. 7904155760, splatná dňa 27.5.2009 znejúca na sumu 248,95 eur vyúčtovaná ako zmluvná pokuta dohodnutá v bode 3 Dodatku ku zmluve o pripojení. Navrhovateľ v konaní uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej pokuty v sume 98,95 eur, čo predstavuje sumu po čiastočnej úhrade vyfakturovanej zmluvnej pokuty za porušenie v zásade akejkoľvek zmluvnej povinnosti.
Súd v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 OSP v spojení s ustanovením § 115a ods. 2 OSP rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom v konaní vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to Zmluvou o pripojení Fix zo dňa 24.9.2008, Dodatkom k nej z toho istého dňa, faktúrou, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. (ďalej len „VP“), pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 24.9.2008 s odporcom Zmluvu o pripojení Fix (ďalej ako „Zmluva“), v zmysle ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporcovi aktivovať príslušný program služieb Fix, ktorá bude vo vzťahu k SIM karte realizovaná v priebehu dňa, v ktorý Zmluva nadobudne účinnosť. Odporca sa zároveň touto zmluvou zaviazal právnemu predchodcovi navrhovateľa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy, dodatkov, Všeobecných podmienok a Osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Faktúrou vyhotovenou dňa 8.5.2009, splatnou do 27.5.2009 vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur. Neoddeliteľnými súčasťami Zmluvy boli okrem VP aj Osobitné podmienky pre poskytovanie služby Fix, Cenník predplatenej verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby Easy a Cenník služby Fix. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ okrem VP ďalšie súčasti Zmluvy nepredložil. Výzvou doručenou právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 25.7.2013 súd účastníka konania vyzval, aby súdu v určenej lehote zaslal všetky listinné dôkazy, ktorými preukazuje oprávnenosť uplatneného nároku, resp. nech špecifikuje z čoho pozostáva žalovaná istina, nakoľko faktúra nie je znejúca na žalovanú sumu. Navrhovateľ však okrem už k návrhu pripojených dôkazov (Zmluva, faktúra a VP) zaslal súdu Dodatok k zmluve, výšku žalovanej istiny však žiadnym spôsobom nešpecifikoval.
Podľa tabuľky č. 1 Dodatku k zmluve bola medzi spol. T-Mobile a účastníkom dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo Zmluvy zmluvná pokuta vo výške 7.500,- eur (248,95 eur).
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1 ZEK zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 ZEK podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53a ods. 1 prvá veta OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavreli dňa 24.9.2008 zmluvu o pripojení Fix, ktorá spĺňa náležitosti zmluvy o pripojení v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Ohľadom ceny za službu sa účastníci dohodli odkazom na tarifu, ktorými v danom prípade mali byť Osobitné podmienky pre poskytovanie služby Fix a Cenník služby Fix. Z dodatočne a až na výzvu súdu predloženého Dodatku k zmluve súd zistil, že účastníci dohodli za porušenie zmluvných povinnosti zo strany odporcu aj zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov však nevyplýva čo predstavuje žalovaná suma 98,95 eur, i keď vedľajší účastník konania na strane odporcu sa domnieva, že ide len o zostatok z čiastočnej úhrady dohodnutej zmluvnej pokuty. Súd rovnako nemal preukázané ani to, na porušenie ktorých zmluvných povinností sa mala uvedená sankcia vzťahovať.
V súvislosti s vyššie uvedeným v danom prípade súd skúmal právny vzťah medzi účastníkmi, jeho vznik a obsah a posúdil ho ako vzťah občiansko-právny, keď vychádzal z charakteru právneho postavenia účastníkov konania. Predmetný právny vzťah medzi účastníkmi konania charakterizuje právna prax ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko odporcu možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o pripojení v znení dodatku nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane poskytovateľa, právneho predchodcu navrhovateľa možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom zmluvy, pričom je stanovené, že vnútroštátny súd má ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky.
S ohľadom na to, že zmluvná pokuta rovnakého významu uplatňovaná navrhovateľom v obdobných súdnych konaniach bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd v zmysle ust. 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu v plnom rozsahu zamietol. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Z činnosti súdu je všeobecne známe, že túto skutočnosť si je vedomý aj navrhovateľ, keď v obdobných konaniach, v ktorých si okrem nároku na zmluvnú pokutu uplatňuje aj neuhradené služby zo strany žalovaných, berie návrhy v časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu späť a konanie v tejto časti vrátane príslušenstva žiada zastaviť. Je preto otázne z akého dôvodu na podaných návrhoch týkajúcich sa len nároku na zmluvnú pokutu trvá a ponecháva ich bez povšimnutia, resp. uplatnenia ktorých sa stále domáha a tak bezdôvodne zaťažuje činnosť všeobecných súdov SR.
Úspešnému odporcovi súd podľa § 142 ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli.
Vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ súd náhradu trov konania rovnako nepriznal, s ohľadom na to, že popri zásade úspechu účastníka v konaní súd musí skúmať aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. Trovy vynaložené účastníkom konania, vedľajším účastníkom v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť možno definovať ako nevyhnutnosť alebo právnu možnosť vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Aj keď síce v zmysle § 93 ods. 4 OSP vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, t. j. aj právo dať sa v konaní zastupovať advokátom v zmysle § 24 v spojení s § 25 ods. 1 OSP má súd s prihliadnutím na účel takéhoto občianskeho združenia za to, že samotné Združenie je spôsobilé na ochranu spotrebiteľa v rámci súdneho konania, a to bez potreby splnomocnenia advokáta na jeho zastupovanie. V prípade, ak sa dá v konaní zastupovať advokátom, je povinné znášať náklady s tým spojené sám, nakoľko takto vynaložené náklady nemožno považovať za trovy účelné na uplatňovanie alebo bránenie práva, a to najmä s ohľadom na povinnosť súdu vyplývajúcu z ust. § 153 ods. 4 OSP. Navyše v danom prípade vedľajší účastník okrem paušálneho oznámenia vstupu do konania zostal v konaní nečinný a nijakým spôsobom sa nepričinil o účelnú obranu odporcu v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.