Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10P-64-2012.pdf
PDF · 102.54 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/64/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou vo veci starostlivosti o malol. dieťa: E. K., L.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - E. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. Š., N. O. XX a otec - G. K., L.. XX.XX.XXXX, J. K. Č.. X, Š. o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Výživné stanovené rozsudkom tunajšieho súdu 7C 214/2004 zo dňa 27.09.2005 na malol. E. súd zo sumy 2000 Sk zvyšuje na sumu 120,-€ mesačne od 01.01.2013, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca predom matke.
Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 je suma vo výške 643,44 €.
Otec je povinný zaplatiť matke dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 17,-€ mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí návrhom zo dňa 09.05.2012 sa domáhala na tunajšom súde o zvýšenie výživného.
Otec mal. detí žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Kolízna opatrovníčka navrhla súdu návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä zárobkovým výkazom matky ako na č.l. 13, 14, 41, 59, zmluvou o nájme bytu ako na č.l. 19, pracovnou zmluvou otca ako na č.l. 23, potvrdením úradu práce, soc. vecí a rodiny Dunajská Streda ako na č.l. 24, 68, 69, 82, 83 zárobkovým výkazom otca ako na č.l. 27 - 28, 46 - 48, správou ošetrujúcej lekárky otca ako na č.l. 33, správou sociálnej poisťovne ako na č.l. 42, 58, 97, zárobkovým výkazom otca ako na č.l. 46-48, 56-57, dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca a dohodou o zrážkach zo mzdy ako na č.l. 71-75, potvrdením Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako na č.l. 80, daňovým priznaním otca za rok 2012 ako na č.l. 84 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
Matka v návrhu ako aj na ústnych pojednávaniach uviedla, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C 214/2004 a malol. dieťa bolo zverené od osobnej starostlivosti matky. Bolo určené výživné pri rozvodovom konaní vo výške 2.000 Sk mesačne. Od roku 2005 sa zmenili pomery na strane malol. dieťaťa, nakoľko dieťa navštevuje druhý ročník gymnázia v Š.. Chodí na doučovanie z matematiky, chodí na angličtinu. Malol. Veronika mala dva roky fixný strojček na zuby, otec k tomu nikdy neprispieval. Uviedla ďalej, že má ďalšie výdavky na malol. dieťa a to platí ZRPŠ na celý školský rok vo výške 40,-€ na školské potreby v priebehu každého mesiaca 10 €. Musela zaplatiť na počítačový program pre malol. dieťa sumu vo výške 137,-€, ďalšie výdavky sú obedy v škole za čo platí 20,-€ mesačne. Maloleté dieťa t.č. navštevuje 3. ročník strednej školy, chodí na doučovanie anglického jazyka, za čo platí 80,-€ mesačne. Platí ďalej do školy knihy 23,-€ na celý školský rok. Čo sa týka ošatenia dieťa potrebuje na celý rok ošatenie za sumu 150,-€. Na stravu mesačne 100,-€, by hygienické potreby cca 30,-€, na internet 10 € a na mobilný telefón 7 € mesačne. Dieťa chodí polročne k zubnému lekárovi, kde matka zaplatí 16,-€ ďalej k hematológovi, pričom jedna cesta do Bratislavy stojí 7,80 €, za potvrdenie musí zaplatiť 0,69 €. Dieťa ďalej šetrí v škole na stužkovú, na jeden školský rok platí 50,-€. Uviedla ďalej, že ona taktiež cestuje do práce z miesta trvalého bydliska do Dunajskej Lužnej, za to platí mesačne 35,-€. Býva spolu s malol. dieťaťom u rodičov kde hradí 110,-€, z dôvodu, že sú rozdelené výdavky. Na stravu míňa okolo 100,-€ mesačne a na ošatenie 150,-€ na celý rok. Potrebuje ďalej na kozmetiku 50,-€, na mobilný telefón 20,-€ a na lieky 12,-€. Matka ďalej uviedla, že chodí k alergológovi kde platí 2,70 € polročne. Uviedla ďalej, že taktiež chodí do školy, kde platí len na cestu 43,-€, nakoľko musí cestovať do Bratislavy. Na jeden semester musí zaplatiť 900,-€ keďže chodí na zdravotnícku univerzitu v Bratislave. Okrem malol. E. iné dieťa nemám. Žiadala zvýšenie výživného od 01.01.2013 na sumu 200,-€ mesačne. Matka ďalej poukázal na tú skutočnosť, že otec kúpil malol. dieťaťu raz notebook. Na ústnom pojednávaní dňa 26.08.2013 matka uviedla, že dňa 23.05.2013 sa jej narodilo ďalšie dieťa a to malol. B.. Čo sa týka výdavkov na malol. B. potrebuje na to 100,-€ mesačne, je na materskej dovolenke, nakoľko dieťa sa narodilo v tomto roku.
Otec uviedol, že nie je celkom pravda, čo uviedla matka, nakoľko kupoval aj ďalšie veci dieťaťu. Uviedol, že žije s priateľkou. Žije v podnájme, kde platí za nájomné 300,-€ mesačne z toho platí 1 - inu, teda sumu 150,-€. Na cigaretu potrebuje denne 10,-€. Nosí staré veci po bratovi. Uviedol ďalej, že mu pomáha jeho matka a jeho priateľka. Uviedla, že je chorý na chrbticu, a s návrhom matky nesúhlasí. Na ústnom pojednávaní dňa 21.11.2013 otec oznámil súdu, že sa mu narodilo maloleté dieťa a to malol. C. XX.XX.XXXX. čo sa týka jeho zárobku uviedol, že môže čestne prehlásiť pred súdom že za obdobie september október 2013 má ten istý zárobok ako v auguste 2013.
Kolízna opatrovníčka navrhla súdu návrhu matky vyhovieť, zvýšiť výživné na maloleté dieťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že naposledy bolo určené výživné na malol. E. rozsudkom tunajšieho súdu č. 7C 214/2004 zo dňa 27.09.2005 na sumu 2.000 Sk mesačne, rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.11.2005. Matka podal dňa 09.05.2012 návrh na zvýšenie výživného. Poukázal na atú skutočnosť, že od roku 2005 nebol podaný návrh na zvýšenie výživného na malol. E.. Od roku 2005 sa zmenili pomery, nakoľko malol. E. t.č. navštevuje 3. ročník strednej školy v Šamoríne. Čo sa týka výdavkov na malol. dieťa poukázala na tú skutočnosť, že platí na ZRPŠ do školy mesačne sumu vo výške 40,-€ na celý školský rok, na školské potreby 10,-€ mesačne, na počítačový program čo potrebuje dieťa zaplatila 137,-€, na obedy do školy platí 20 € mesačne. Malol. E. chodí na doučovanie z anglického jazyka, za čo platí 80,-€ mesačne. Platí ďalej do školy za knihy 20,-€ na celý školský rok. Na ošatenie dieťaťa potrebuje sumu okolo 150,-€ a na stravu 100 € mesačne, na hygienické potreby cca 30,-€, na internet 10 € a na mobilný telefón 7,-€ mesačne. Matka ďalej chodí s dieťaťom polročne k zubnému lekárovi, za čo platí 16,-€, ďalej k hematológovi do Bratislavy, pričom jedna cesta stojí 7,80 € a za potvrdenie musí zaplatiť 0,69 €. Nakoľko dieťa navštevuje 3. ročník strednej školy, dieťa šetrí na stužkovú polročne 25,-€ teda ročne 50,-€. Matka má ďalšie výdavky sama na seba, nakoľko cestuje z miesta trvalého bydliska do práce do Dunajskej Lužnej a na cestu potrebuje 35,-€ mesačne. Býva spolu s malol. dieťaťom u rodičov, pričom výdavky hradia spoločne a matka z toho platí 110,-€. Matka taktiež potrebuje na stravu mesačnú sumu vo výške 100,-€ a na ošatenie 150,-€ na celý rok. Na kozmetiku potrebuje okolo 50,-€, na mobilný telefón 20,-€ a na lieky 12,-€ mesačne. Matka ďalej uviedla, že chodí do školy, je študentkou zdravotníckej univerzity v Bratislave, na jeden semester musí zaplatiť 900,-€ a na cestu do školy 43,-€. Uviedla ďalej, že dňa 23.05.2013 sa jej narodilo ďalšie dieťa a to malol. B., na ktorú potrebuje mesačne sumu vo výške 100,-€. Matka malol. dieťaťa je t.č. na materskej dovolenke a nemá ďalší príjem. Matka malol. dieťaťa uviedla že žiada zvýšiť výživné na malol. E. od 01.01.2013 na sumu 200,-€ mesačne.
Čo sa týka otca malol. dieťaťa, ten žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že žije v podnájme, spolu s družkou, kde musia platiť 300,-€ mesačne, z čoho platí 1 teda 150 € mesačne. Nevedel súdu uviesť, akú sumu potrebuje na sumu, len uviedol, že potrebuje denne na cigaretu 10,-€. Čo sa týka ošatenia, nosí staré veci po bratovi a pomáha mu jeho matka a jeho priateľka. Je chorý na chrbticu. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že sa mu narodilo dňa XX.XX.XXXX malol. C. K..
Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 § 78 Zák. o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinností, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Pri stanovení mieru povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa sa uplatňuje množstvo faktorov. Zákon priamo prikazuje súdu ( dikcia „ prihliada sa „ ) zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k mal. deťom. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Žiadny účinný zákon však nezakotvuje povinnosť pracovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou ( resp. podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou ) zarobí alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy, je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného pre svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na mobilný telefón. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť
uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby.
Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Právo podať návrh na zmenu splátok výživného sa ako majetkové právo premlčuje. Aj je oprávnený maloletý dieťa, potom nie je povinné vrátiť preplatok výživného, ak došlo k jeho spotrebovaniu. O zmene pôvodného rozhodnutia rozhoduje súd rozsudkom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú a vec neskončí uzavretím zmieru. V návrhu na zmenu rozhodnutia o výživnom musí byť uvedené, od akého dňa sa navrhuje platiť zmenené výživné. K tomuto dňu musí predchádzať moment zmeny pomerov, pričom tento deň by mal predchádzať dňu podania návrhu. Maloleté dieťa ako oprávnený je povinné vrátiť len to výživné, ktoré zostalo nespotrebované.
Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť podľa ods. 4. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Tretou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného a to peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará , plní vyživovaciu povinnosť prevážne poskytovaním vecných plnení ( bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne ) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará , prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Platobné miesto pre plnenie výživného závisí od skutočností, ako je zabezpečovaná osobná starostlivosť o dieťa. Ak je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, potom je platobným miestom tento rodič, pričom súd môže určiť povinnosť plniť mu výživné do rúk alebo na účet, ktorý môže v rozhodnutí uviesť. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisia , že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne , ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. ( ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p. ). Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery , z ktorých súd vychádzal pri úprave.
Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Toto určenie závisí od viacerých faktorov. Na strane každého povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možností, majetkové pomery životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výška, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím.
Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa. Po porovnaní všetkých kritérií u oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jedného z nich / ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti / určí výživné. Výživné je peňažná forma plnenia vyživovacej povinnosti. Povinný rodič to bude platiť dieťaťu do rúk oprávneného rodiča, ktorý je povinný použiť ho na úhradu potrieb dieťaťa. Neplnenie vyživovacej povinnosti teda je vynútiteľné exekúciou. Zároveň za splnenia zákonných predpokladov poskytuje štát náhradné výživné ako substitút za povinného podľa zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 306/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu ústavného súdu č. 615/2006 Z.z. Ako významný prevenčný faktor môže pôsobiť § 207 Tr. zák., ktorý upravuje trestný čin zanedbania povinnej výživy. Jeho skutkovú podstatu naplní ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
V danom prípade súd zistil a to zo zárobkových výkazov účastníkov konania za obdobie od 01.01.2012 do 31.10.2013, že za toto obdobie má matka malol. dieťaťa priemerný mesačný zárobok o výške 570,09 €. Vyplýva to z predložených dokladov ako na č.l. 13-14, 41-42, 58-59 a č.l. 97. Čo sa týka otca podľa predložených dokladov otec pracuje na polovičný úväzok a má priemerný mesačný príjem vo výške 135,52 €. Otec malol. dieťaťa na ústnom pojednávaní dňa 13.12.2012 oznámil súdu, že je chorý na chrbticu a o tom má zdravotné doklady, ktoré môže súdu dodatočne predložiť. Žiadal preto návrh matky v celom rozsahu zamietnuť. So súhlasom otca súd si vyžiadal správu od ošetrujúcej lekárky K.. S. Y., ktorá podaním zo dňa 28.12.2012 oznámila súdu, že otec malol. dieťaťa nemá priznaný invalidný dôchodok o to ani nepožiadal a jeho diagnóza nevyžaduje priznanie invalidného dôchodku a t.č. môže pracovať na plný úväzok. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k názoru, že v danom prípade je na mieste zvýšiť výživné na malol. E., na ktorú bolo naposledy určené výživné rozsudkom tunajšieho súdu č. 7C 214/2004 - 33, zo dňa 27.09.2005 na sumu 2000 Sk mesačne. Od tej doby sa nastali zmeny, malol. E. navštevuje už tretí ročník gymnázia M. R. Štefánika v Šamoríne. Čo sa týka jej výdavkov matka uviedla výdavky na malol. dieťaťa, ktoré sú uvedené v rozsudku. Čo sa týka mesačných výdavkov na malol. dieťaťa súd zistil, že je to suma 435,78 €. Čo sa týka výdavkov matky, je to suma 620,-€. Otec malol. dieťaťa na ústnom pojednávaní uviedol, že aj on má výdavky, pričom poukázal na to, že hradí z príjmu 150,-€ z titulu nájomného a na stravu a cigaretu denne potrebuje 10,-€. Poukazujúc na vyjadrenie otca a to napriek tomu, že ten žiadal návrh zamietnuť, súd zvýšil výživné na malol. E. od 01.01.2013 zo sumy 66,38 € ( 2000 Sk) na sumu 120,-€ mesačne. Súd v tomto smere poukazuje na potvrdenie ošetrujúcej lekárky otca, pričom dospel k názoru, poukazujúc na toto potvrdenie, že otec by nemal pracovať na polovičný úväzok. Ďalej súd určil dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 vo výške 643,44 € ( 120-66,38=53,62 x 12 = 643,44 €). Poukazujúc na tú skutočnosť, že od podania návrhu otcovi sa narodilo ešte jedno dieťa a to malol. C. súd mu povolil zaplatiť dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 17,-€ mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Rozhodnutie o trovách sa opiera o § 146 ods. 1 písm. a./ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).