Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-269-2013.pdf
PDF · 101.32 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/269/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, ul. Metodova 8, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: Q. Ď., K.. XX.X.XXXX, O. Ž., T.. W. Č.. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 359,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 195,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 195,37 Eur od 30.12.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 15.7.2013 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 359,37 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 359,37 Eur od 30.12.2011 do zaplatenia. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení č. U. zo dňa 17.2.2011, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému užívať komunikačné služby, žalovaný sa zaviazal platiť odplatu za dohodnuté služby. Pri uzatvorení uvedenej zmluvy žalobca odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie Samsung Monte S5620 za cenu 1,-- Euro. V dôsledku toho, že v inom súdnom konaní, v rozsudku KS Prešov v sp. zn. 6Co/91/2011, bola zmluvná pokuta za telekomunikačné zariadenie označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, sa žalobca nedomáha zmluvnej pokuty dojednanej v Dodatku zmluvy. Táto zmluvná pokuta bola dojednaná ako paušalizovaná náhrada škody pre prípad, že žalobca si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, ale žalovaný by si svoju základnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne plniť svoje záväzky nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná s úmyslom privodiť žalovanému neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaný si bol vedomý, že telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi by vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za telekomunikačné zariadenie žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas doby viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, ktorá si vyžaduje rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žalobca neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd boli za
telekomunikačné zariadenie dohadované paušalizované zmluvné pokuty. Výpočet vzniknutej škody je nasledovný : akciová cena 1,-- Euro, predajná cena 165,- Eur, uplatnená škoda = 164,- Eur. Žalovaný neuhradil odplatu za služby v období 2011/06 - 2011/08 vo výške 196,37 Eur. Po zaslaní pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 1,-- Euro odpísaná a preto si žalobca uplatnil okrem sumy za neuhradené služby vo výške 195,37 Eur i sumu 164,-- Eur ako náhradu škody, ktorá mu preukázateľne vznikla, t.j. spolu sumu 359,37 Eur.
Žalovaný sa k veci písomne nevyjadril, aj keď bol na vyjadrenie vyzvaný.
Súd vo veci dňa 11.12.2013 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje 1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.
Z listinných dôkazov mal súd zistené :
Žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o pripojení č. U. zo dňa 17.2.2011, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby v programe Volania všetkým 100+Večer a víkend-Nonstop zdarma. V Dodatku k Zmluve o pripojení č. U. zo dňa 17.2.2011 sa strany dohodli, že žalobca predá žalovanému telekomunikačné zariadenie Samsung Monte S5620 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,-- Euro. Dodatok tiež zahŕňal ustanovenie s podmieneným odkazom na ďalšiu listinu, že žalobca poskytne žalovanému výhody uvedené v dokumente „Bonusy ponuky Akvizičná ponuka zo dňa 22.10.2010“ a tento dokument ako Príloha č. 1 k Dodatku k zmluve bol tiež pripojený. Zároveň žalovaný sa zaviazal zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, u ktorého výška poplatku bola stanovená na sumu minimálne 26,01 Eur mesačne, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy a táto povinnosť bola sankcionovaná zmluvnou pokutou vo výške 184,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pripojení boli Všeobecné obchodné podmienky Orange Slovensko, a.s.. Podľa bodu 4.4. obchodných podmienok žalobca mohol odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie splatných pohľadávok v lehote 45 dní.
Žalobca vyfakturoval žalovanému mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky (č.l. 14 - 18 spisu) vo fakturačných obdobiach od 06/2011 do 08/2011, spolu pohľadávky vo výške 205,97 Eur, z titulu ktorých si žalobca uplatňuje podľa odôvodnenia žaloby 195,37 Eur.
Listom zo dňa 15.12.2011 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky za zúčtovacie obdobia 6, 7, 8, 11/2011. Zásielka s pokusom o pokonávku bola fyzicky prevzatá na adrese žalovaného.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa 1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmlúv): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. O elektronických komunikáciách: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení účinnom ku dňu dojednania zmluvy 9.8.2005: Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu dojednania zmluvy 9.8.2005: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). 2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. 4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie) : Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnosti : 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnosti : 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, 1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. 2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka: dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola výška úrokov z omeškania k dátumu, ku ktorému si ich žalobca uplatňuje, dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému verejné telekomunikačné služby. Žalovaný bol v zmysle tejto zmluvy okrem iného povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Žalovaný si túto povinnosť v rozsahu mesačných poplatkov za služby a ďalšie poplatky (č.l. 14 - 18 spisu) vo fakturačných obdobiach spolu od 06/2011 do 08/2011, spolu pohľadávky vo výške 205,97 Eur, neplnil. Poskytnutie služieb telefónneho operátora sporné nebolo, súd tiež uznáva ako primerané aj takto vyúčtované poplatky za upomienky a za odpojenie (poplatky v súkromnoprávnych vzťahoch v sankčných súvislostiach zodpovedajú právu pojmovo najbližšie upravenému zákonnými ustanoveniami o zmluvnej pokute - v príznačnom kontexte s ďalšou rozhodovacou činnosťou, pozn. súdu), ako aj cenu telefónu. V tejto časti považoval súd návrh žalobcu za skutkovo i právne dôvodný, preto mu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie neuhradených služieb s poplatkami spolu v uplatnenej výške 195,37 Eur.
Priebeh sporu je podľa skutočností známych súdu z úradnej činnosti poznačený vývojom rozhodovacej praxe súdov vo vzťahu k spotrebiteľskému charakteru obdobných zmlúv. Aj v tomto prípade predmetná zmluva však vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa v rámci jeho podnikateľskej činnosti, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochrane spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky nezriedka spojené až so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom preskúmavané automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“, aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto
právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jednou z takýchto podmienok je aj zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvy spotrebiteľom. Za týchto skutkových východísk s odkazom na ďalšiu rozhodovaciu činnosť súdov však v tomto prípade si žalobca neuplatnil právo z predmetného zmluvného ustanovenia, ale titulom náhrady škody.
Uvedený nárok na náhradu škody súd nemohol žalobcovi priznať, keďže nemal preukázané všetky predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti, konkrétne vznik škody, resp. jej výšku a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom, v danom prípade porušením zmluvnej povinnosti, a spôsobením škody. Je nepochybné, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť, ktorá je v tomto prípade zmluvnou povinnosťou
- platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Lenže toto porušenie právnej povinnosti neviedlo k vzniku škody, lebo keď išlo o porušenie zmluvnej povinnosti, bolo vecou obidvoch zmluvných strán, ako si plnenie zo zmluvy predovšetkým ocenia a prípadne aj v súlade so zákonom zabezpečia. Súd neuznal za východisko úvah o vzniku škody to, že dodávateľ služieb, zároveň ako predávajúci telekomunikačného zariadenia, tento predal podľa Dodatku zmluvy č. U. zo dňa 17.2.2011 „so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny“ za kúpnu cenu 1,- Euro. Stanovenie tejto ceny telekomunikačného zariadenia v zmysle skutkovej argumentácie žalobcu má vzťah k zvolenému programu služieb, ku ktorému sa účastník, teda tunajší žalovaný, zaviazal (nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom). V tomto zmysle je zabezpečovanou povinnosťou násobok povinných mesačných platieb, ktorým žalobca vôbec neargumentuje. Zmluva s dodatkom, podľa ktorého bolo telekomunikačné zariadenie predané, je jasná v základných náležitostiach včítane ceny mobilného telefónu, keď nejasné vyhlásenie o tom, že cena je zľavnená, pričom nie je uvedená výška tejto zľavy, je v tomto hodnotení oddeliteľné. Inak by súd nemohol zaviazať žalovaného z uzatvorenej zmluvy. Nie je dojednaná ani rozväzovacia podmienka, aby súd mohol spätne preskúmavať cenu telekomunikačného zariadenia. Tým, že účastníci uzavreli o kúpe telekomunikačného zariadenia zmluvu, tak pre túto konkrétnu kúpu je jedine smerodajná dojednaná kúpna cena a žiadna iná. Kupujúci nemohol spôsobiť predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty telekomunikačného zariadenia svojím ďalším správaním, keďže žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia podľa základného zmluvného dojednania. Preto už pre rozhodnutie nebol podstatný ani výtlačok o „predajnej cene telekomunikačného zariadenia“ 165,- Eur (č.l. 6 spisu), zrejme interného charakteru z prostredia dodávateľa, predložený do spisu tunajšieho konania, podľa ktorého po odpočítaní akciovej ceny 1,- Euro mala žalobcovi vzniknúť skutočná škoda vo výške 164,- Eur. Preto súd nárok žalobcu vo zvyšnej časti (tvrdenej škody) zamietol.
Aj keď nad rámec toho už žalobca škodu neodôvodňuje, iba možné odôvodnenie naznačuje, tak je namieste primerane skonštatovať, že tieto náznaky nie sú namieste. Ako v prípade ceny telekomunikačného zariadenia, obdobne by argumentačne neobstálo ani tvrdenie toho, že aj cena poskytovaných služieb bola zľavnená. Čo sa týka ďalších nákladov (údržba siete a pod.), tak tie sú zjavne výdavkami s podnikateľskou činnosťou, oproti čomu je vecou žalobcu, aby svoje príjmy dosahoval na základe riadne dojednaných zmlúv s dôrazom na základné náležitosti zmluvy a v nadväznosti na ne prípadne aj s primeraným zmluvným zabezpečením.
Okrem istiny, ktorá pozostáva z neuhradených služieb a zmluvných pokút, si žalobca uplatnil voči žalovanému aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.12.2011 do zaplatenia titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd priznal podľa návrhu žalobcu, keďže žalovaný dostal do omeškania s úhradou za poskytnuté služby už skôr, po splatnosti jednotlivých faktúr. Výška úrokov je podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšená o 8 %, v danom prípade 1 % ročne. Súd preto žalobe aj v časti úrokov z omeškania počítaných z priznanej istiny vyhovel.
Úspech žalobcu i žalovaného bol takmer totožný, preto súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).