Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/237/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie v právnej veci navrhovateľa: H. R., F. X, F., zastúpeného JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD., ADVOKÁT, s.r.o., advokátska kancelária, Jantárova 30, Košice, proti odporkyni: C. H., bytom H. Č.. X, L., zastúpenej Mgr. Mariánom Miškolcim, advokátom, AK, Tajovského č. 37, Bratislava, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

Súd určuje, že kúpna zmluva z 23.06.2010 o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Košice - okolie v kat. území F. P., okres F. L. na LV č. XXX - ostatné plochy na parcele č. XXX/ XX s výmerou 665 m2 uzatvorená medzi H. H., S. Č.. XX, Č., nar. XX.XX.XXXX a odporkyňou je voči navrhovateľa právne n e ú č i n n á . Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 984,35 eur JUDr. Rudolfovi Manikovi, advokátovi AK ADVOKÁT s.r.o., Jantárova č. 30, Košice a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je titulom pohľadávky vo výške 4.979,09 eur s prísl. veriteľom H. H.. Predmetný dlh vznikol tak, že navrhovateľ odovzdal H. H. v roku 2007 osobné motorové vozidlo zn. Š. O. s evidenčným č. XXX L. s tým, že tento ho mal ako sprostredkovateľ do konca roka 2007 odpredať tretej osobe a odovzdať navrhovateľovi kúpnu cenu vo výške 150.000,- Sk. Túto kúpnu cenu aj napriek viacerým urgenciám zo strany navrhovateľa vrátane výzvy zo dňa 16.05.2008 nevrátil, hoc predmetné motorové vozidlo odpredal tretej osobe ešte v roku 2007.

Z uvedených dôvodov podal navrhovateľ proti H. H. na Okresnom súde Košice - okolie návrh na vydanie platobného rozkazu z 28.09.2010, pričom súd vydal dňa 11.03.2011 platobný rozkaz. Keďže ani napriek právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného platobného rozkazu H. H. dlžnú sumu neuhradil, navrhovateľ podal na Exekútorskom úrade JUDr. Jána Ondáša návrh na vykonanie exekúcie dňa 03.10.2011, pritom súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Zo správy súdneho exekútora je však zrejmé, že pohľadávka navrhovateľa voči H. H. je dlhodobo nevymáhateľná, resp. nedobytná a to vzhľadom na nemajetnosť dlžníka, ktorého posledným majetkom bola nehnuteľnosť zapísaná na Katastrálnom úrade Košice v kat. území F. P., obec F. L. na LV č. XXX ako ostatné plochy na parcele č. XXX/XX s výmerou 665 m2.

Navrhovateľ mal zato, že už v čase splatnosti svojho záväzku voči nemu a po doručení výzvy navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy bola uzatvorená zmluva medzi H. H. a jeho manželkou C. H. o prevode vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a to za kúpnu cenu 13.245,- eur a H. H. sa tak zbavil jediného zostávajúceho majetku v úmysle ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa.

Navrhovateľ má za to, že jeho manželke - odporkyni musel byť známy dôvod ukrátenia.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasila, tvrdila, že nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, nakoľko jej manžel má aj ďalšiu nehnuteľnosť, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov a to nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, na Správe katastra Bratislava V, kat. územie J., od roku 2007 je bezpodielovým spoluvlastníkom tohto bytu spoločne s manželkou.

Ďalej uviedla, že kúpna cena za prevod nehnuteľnosti bola v danom čase a regióne obvyklá, pre porovnateľné nehnuteľnosti, pričom aj tak majetok jej manžela - H. H. zmenil len formu a nedošlo k jeho zmenšeniu.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutočný stav:

Navrhovateľ vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že návrh podával z toho dôvodu, že H. H. ukrátil jeho pohľadávku, nakoľko previedol nehnuteľnosť na svoju manželku, ktorá následne predmetnú nehnuteľnosť predala. Voči pánovi H. mal pohľadávku vo výške 150.000,- Sk, nakoľko mu odovzdal motorové vozidlo, on bol sprostredkovateľ predaja tohto vozidla. K odpredaju motorového vozidla došlo, avšak finančné prostriedky mu neboli vrátené. Z tohto dôvodu podal na túto osobu aj trestné oznámenie, následne na to podal na Okresnom súde Košice návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol vydaný dňa 11.03.2011. Voči tomu nebolo podané odvolanie a platobný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť. Následne, keďže pán H. túto dlžnú sumu nezaplatil, podal na exekútorskom úrade návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí. Zo správy od exekútora je však zrejmé, že pohľadávka voči pánovi H. je nevymáhateľná, resp. nedobytná vzhľadom na túto skutočnosť, že bol nemajetný a jeho posledným majetkom bola práve nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná na Správe katastra Košice - okolie pre obec F. L.. Práve táto nehnuteľnosť v čase existencie pohľadávky navrhovateľa bola vedená na manželku pána H. a následne bola prevedená na ďalšiu osobu.

Navrhovateľ má za to, že tým, že došlo k prevedeniu nehnuteľnosti na ďalšiu osobu, došlo k ukráteniu pohľadávky navrhovateľa.

Odporkyňa pred dožiadaným súdom uviedla, že manželstvo s H. H. uzatvorili v roku 1998, čo sa týka pracovných vecí, s manželom sa o tom veľmi nerozprávajú, nakoľko sa dosť často zdržiava mimo spoločnej domácnosti. Uviedla ďalej, že manžel má vlastný život, avšak o deti a o domácnosť sa stará, odporkyňa je nezamestnaná. Potvrdila, že je pravdou, že došlo k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, pričom to bolo tak, že jej manžel už vopred mal túto zmluvu pripravenú a ona o celú záležitosť sa mala postarať. Uviedla, že netušila, že ide o nejaký pozemok, z akého dôvodu došlo k prevodu na jej osobu, uviesť nevedela, jej manžel jej povedal len toľko, že sa majú ozvať kupci, avšak títo nevedeli, či budú mať dostatok peňazí, či si nebudú brať úver atď., čiže dlhšiu dobu by sa táto skutočnosť riešila a keďže jej manžel je väčšinou mimo domova, z tohto dôvodu bola prevedená nehnuteľnosť na ňu. Ďalej uviedla, že za predaj nehnuteľnosti resp. uzavretú kúpnopredajnú zmluvu, ktorú uzavrela so svojím manželom H. H., nezaplatila ničím, tento prevod bol na ňu realizovaný iba z toho dôvodu, aby mohol byť pozemok predaný, nakoľko to manžel robiť nemohol. Uviedla, že osoby, ktoré kupovali nehnuteľnosť nepozná a nehnuteľnosť od manžela kupovala len z praktických dôvodov, nevedela uviesť, akým spôsobom bola určená kúpna cena za predaj nehnuteľnosti 13.245,- eur. Navrhovateľa poznala, nerozumie však tomuto sporu, má vedomosť o tom, že išlo len o nejaké auto a veci, ktoré sa týkali biznisu jej manžela a o týchto veciach vedel len jej manžel.

Podľa ust. , možno odporovať právne úkony dlžníka ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

Podľa ust. , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ust. , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokov v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strane vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manžel odporkyne H. H. mal byť osobou, ktorá mala sprostredkovať predaj motorového vozidla navrhovateľa tretej osobe, s uvedením aj sumy za motorové vozidlo, ktoré bolo 150.000,- Sk. Na základe tejto skutočnosti teda navrhovateľ odovzdal H. H. predmetné motorové vozidlo ako aj doklady a ten následne mal sprostredkovať predaj motorového vozidla konkrétnej osobe a to O. O.. K odpredaju predmetného motorového vozidla došlo ešte v roku 2007. K zaplateniu kúpnej ceny za motorové vozidlo zo strany H. H.C. však nedošlo. Navrhovateľ preto dňa 18.06.2008 podal trestné oznámenie vo veci podozrenia z trestného činu.

Dňa 18.06.2008 navrhovateľ vyzval H. H. na zaplatenie kúpnej ceny 150.000,- Sk, ktoré prevzal dňa 29.05.2008 (výzvu). Keďže ten sumu za odpredaj motorového vozidla v lehote uvedenej vo výzve na zaplatenie (č.l. 5) do 7 dní neuhradil, podal navrhovateľ návrh na vydanie platobného rozkazu.

V predmetnej veci bol tunajším súdom dňa 11.03.2011 pod sp. zn. vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.04.2011.

Následne Exekútorský úrad v Košiciach zastúpený JUDr. Jánom Ondášom, súdnym exekútorom (č.l. 8) vydal upovedomenie o začatí exekúcie na základe právoplatného platobného rozkazu.

Zo správy súdneho exekútora navrhovateľovi bolo oznámené, že jeho pohľadávka voči H. H. je nevymáhateľná, resp. nedobytná vzhľadom na nemajetnosť dlžníka, ktorého posledným majetkom bola nehnuteľnosť zapísaná na katastrálnom úrade Správe katastra Košice - okolie, v kat. území F. P., obec F.Á. L. na LV č. XXX ako ostatné plochy na parcele č.XXX/XX s výmerou 665 m2.

Následne zistil, že dňa 23.06.2010 došlo k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy medzi H. H. a jeho manželkou - odporkyňou, kde predmetnom prevodu bola práve predmetná nehnuteľnosť za sumu 13.245,- eur. Na základe tejto skutočnosti bola odporkyňa zavkladovaná ako vlastníčka.

Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ a teda za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa, ide o úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že sa tým skracuje uspokojenie veriteľovej vymáhanej pohľadávky. Pokiaľ by teda dlžníkovým právnym úkonom síce došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale zostávajúci majetok by nepochybne postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhanej pohľadávky, nebolo by dôvodu na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu.

Odporovať možno právnemu úkonu dlžníka, ktorý bol urobený v rozhodnej dobe s úmyslom ukrátiť veriteľa, pokiaľ tento úmysel musel byť druhej strane známy.

V danom prípade je nepochybné, že došlo k prevodu nehnuteľností zapísanej na LV č. XXX k.ú. F. P. pre obec F. L. na odporkyňu a to dňa 23.06.2010.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení uviedla to, že podľa nej nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, nakoľko jej manžel mal a má v bezpodielovom spoluvlastníctve byt zapísaný na Správe katastra Bratislava V zapísané na LV XXXX, kat. územie J. a to od roku 2007. Teda mala za to, že predajom predmetnej nehnuteľnosti nemohlo dôjsť k zmenšeniu uspokojenia pohľadávky manžela.

K tejto skutočnosti navrhovateľ uviedol, že o existencii ďalšieho majetku H. H. a odporkyne (LV č. XXXX) sa navrhovateľ nedozvedel ani od súdneho exekútora, ktorý túto skutočnosť nevedel, avšak táto nehnuteľnosť bola už pred začatím exekučného konania iniciovaného navrhovateľom zaťažená záložným právom veriteľa PSS a.s. (ktorý vedie vo vzťahu k nej dražobné konanie) a aj ďalšou exekúciou a výťažok z dražby bytu by tak zjavne na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa stačiť nemohol.

Nedôveryhodnou sa pre súd javí aj skutočnosť uvádzaná samotnou odporkyňou v písomnom vyjadrení zo dňa 21.12.2012, kde uviedla, že za prevod nehnuteľnosti jej manžel - H. H. obdržal kúpnu cenu vo výške 13.245,- eur, pričom vo výpovedi pred dožiadaným súdom dňa 06.09.2013 uviedla, že za prevod tejto nehnuteľnosti na LV č. XXX k. ú. F. P. nezaplatila nič (č.l. 82), táto kúpa bola zrealizovaná len z dôvodu, aby mohol byť pozemok ďalej predaný a manžel odporkyne to nemohol robiť sám, keďže bol dlhodobo preč. Taktiež odporkyňa potvrdila skutočnosť, že pozná osobu navrhovateľa, má vedomosť o tom, že šlo o nejaké auto ohľadne všetkých vecí, ktoré sa týkajú biznisu však má vedomosť iba jej manžel.

K tejto skutočnosti súd uvádza, že odporkyňa mala vedomosť o okolnostiach, pre ktoré dlh vznikol, nakoľko 16.06.2009 bola vypočúvaná na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach.

Súd mal za preukázané, že odporkyňa ako manželka žila a doposiaľ žije v spoločnej domácnosti s H. H. a ako osoba blízka nepreukázala súdu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel svojho manžela ukrátiť navrhovateľa. Súd len dodáva, že v danom prípade nestačí tvrdenie odporkyne o tom, že o úmysle svojho manžela (dlžníka) ukrátiť odporovaným právnym úkonom navrhovateľa (veriteľa) nevedela a ani nemohla vedieť, ale musí preukázať aj to, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť k rozpoznaniu tohto úmyslu svojho manžela. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá určitú aktivitu zo strany dlžníkovej (manželovej) blízkej osoby, ktorým zákon v ust. , aby sa v prípade takýchto právnych úkonov presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a neprijímali týmito právnymi úkonmi plnenia na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumený s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla.

Súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu (lehota v ktorej bol úkon urobený o krátení veriteľa, právny úkon s blízkou osobou) a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a priznal náhradu trov konania úspešnému navrhovateľovi v súlade s vyhláškou č. za 1 úkon (z hodnoty kúpnej ceny 13.245,- eur, podľa ust. citovanej vyhlášky vo výške 287, eur) pozostávajúce z týchto úkonov: príprava a prevzatie návrhu, vyjadrenie vo veci samej a účasť na pojednávaní, t.j. 3x 287,14 eur + 3x režijný paušál

- 3x 7,81 eur, t.j. spolu 884,85 eur ako aj uhradený súdny poplatok vo výške 99,50 eur a teda priznal trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 984,35 eur JUDr. Rudolfovi Manikovi, advokátovi AK, Jantárova 30, Košice.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.