Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_10C-7-2013.pdf
PDF · 76.2 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom W. XXX, Q. - C. R. R., Č. W., proti odporcom: 1/ O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., R.. I.. K. XX, 2/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., R.. I.. K. XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni v 1. rade O. Q., určenú mu rozsudkom Okresného súdu N. sp. zn. XXC XXX/XXXX počnúc od 02.01.2009,
z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade R. Q., určenú mu rozsudkom Okresného súdu N. sp. zn. XXC XXX/XXXX počnúc od 01.02.2011,
v prevyšujúcej časti návrh voči odporcovi v 2. rade z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.01.2013 v znení jeho doplnenia žiadal navrhovateľ zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť k odporcom v 1. a 2. rade, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu N. sp. zn. XXC XXX/XXXX s poukazom na skutočnosť, že odporcovia v 1. a 2. rade ukončili školskú dochádzku a sú schopní zabezpečiť si prostriedky na svoju obživu.
Odporcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili s podaným návrhom, pričom odporkyňa v 1. rade uviedla, že je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, rovnako ako aj odporca v 2. rade, ktorý poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa o nich ako o svoje deti dlhodobo nestaral a neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť riadne.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením potvrdenia ÚPSVaR, spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC XXX/XXXX ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcom v 1. a 2. rade bola určená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXC XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.03.2009. V tomto konaní bolo rozvedené manželstvo navrhovateľa s S. Q., pričom odporcovia v 1. a 2. rade boli zverené do osobnej starostlivosti S. Q. a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 1.200,- Sk mesačne pre odporcu v 2. rade a sumou 2.400,- Sk mesačne pre odporkyňu 1. rade.
Odporkyňa v 1. rade je v súčasnosti evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce, asi viac ako rok, z dôvodu, že si nemôže nájsť zamestnanie, je matkou maloletého dieťaťa, nie je vydatá.
Odporca v 2. rade ukončil štúdium na Súkromnej hotelovej akadémii, kde získal výučný list v roku 2011, v súčasnosti je viac ako rok vedený ako nezamestnaný, nepoberá žiadnu dávku.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Z citovaného ustanovenia Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká okamihom, kedy dieťa nadobúda schopnosť samé sa živiť. Okamih nadobudnutia schopnosti dieťaťa samo sa živiť je vymedzená okamihom ukončenia štúdia, ktorým sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolania. Týmto okamihom totiž dieťa nadobúda schopnosť zárobku, čím je splnený zákonný predpoklad zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že ani odporkyňa v 1. rade ani odporca v 2. rade už v súčasnosti neštudujú, a teda nepripravujú sa štúdiom na svoje budúce povolanie. Obaja sú vedení v evidencii nezamestnaných, pričom ich nezaradenie do pracovného procesu je spôsobené nedostatkom voľných pracovných miest. Táto skutočnosť však v konaní nie je relevantná. Relevantnou skutočnosťou je to, že obaja nadobudli schopnosť sami sa živiť, čím je zo zákona splnená podmienka pre to, aby súd vyhovel predmetnému návrhu.
Pokiaľ sa týka odporkyne v 1. rade, súd zrušil vyživovaciu povinnosť od 02.01.2009 v zmysle návrhu navrhovateľa, pričom v konaní nebolo spornou skutočnosťou, že v tom čase nebola už odporkyňa v 1. rade študentkou.
Pokiaľ sa týka okamihu zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade, táto bola zrušená od 01.02.2011, nakoľko v konaní nebolo spornou skutočnosťou, že v tom čase už mal odporca v 2. rade ukončené svoje štúdia. Z týchto dôvodov súd zamietol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti u odporcu v 2. rade za obdobie od 05. júna 2010 do 01.02.2011, nakoľko až po 01.02.2011 prestal byť odporca v 2. rade študentom. Súd vychádzal zo skutočnosti, že zo strany navrhovateľa nebol vznesený návrh na doplnenie dokazovania na preukázanie skutočnosti, či za obdobie, kedy bol návrh zamietnutý, bol odporca v 2. rade študentom. Naopak, navrhovateľ uviedol, že nenavrhuje doplniť dokazovanie na preukázanie tohto obdobia a súhlasí s tvrdeniam odporcov v 1. a 2. rade ohľadom okamihu ukončenia ich školskej dochádzky.
Pokiaľ sa týka tvrdení vznesených odporcami v 1. a 2. rade, ktoré sa týkali riadneho neplnenia si vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa, súd poukazuje na skutočnosť, že tieto skutočnosti nie sú v konaní relevantné pre rozhodnutie súdu o zrušenie vyživovacej povinnosti. To, či si počas trvania vyživovacej povinnosti navrhovateľ riadne a včas plnil vyživovaciu povinnosť, nie je predmetom tohto konania, preto sa súd nemohol zaoberať týmito okolnosťami.
Taktiež pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti u odporcov v 1. a 2. rade okamihom dovŕšenia ich plnoletosti súdu poukazuje na to, že nadobudnutie plnoletosti podľa zákona o rodine je v súvislosti s rodičovským výživným bezvýznamnou skutočnosťou, trvanie vyživovacej povinnosti nie je obmedzené časovou hranicou nadobudnutia plnoletosti.
Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p., kedy súd nepriznal náhradu trov účastníkom konania s poukazom na skutočnosť, že prevažne úspešný navrhovateľ náhradu trov konania priznať nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.