Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/327/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci navrhovateľa: Ing. T. M., nar. XX.XX.XXXX, U. X, S., zastúpeného advokátom: JUDr. Marián Haršány, Hlavná 31, Trnava, proti odporcovi: SCHAAP AGRO - HOLLAND, s.r.o., Skladová 2/A, Trnava, IČO: 34 134 514, zastúpenému advokátom: JUDr. Katarína Bajová, Hlavná 25, Trnava, o zaplatenie 1.810,- Eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. júna 2012, č.k. -248, v jeho vyhovujúcej časti, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.810,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti istiny vo výške 16,58 Eur zastavil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 224,74 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 852,22 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. , , , vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré odporca užíva bez nájomnej zmluvy. Ide o nehnuteľnosti, ktorých vlastníčkou bola právna predchodkyňa navrhovateľka, t.j. jeho matka Q. M., parcela č. 733/23 - orná pôda o výmere 5.756 m2 zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. O. v registri „E“ od roku 1977. Nehnuteľnosť po jej smrti zdedil navrhovateľ na základe Osvedčenia o dedičstve, č.k. zo dňa 03.09.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.09.2007. Z identifikácie predmetnej parcely súd zistil, že parcela je združeným pozemkom, má zmenený druh pozemku v registri „C“ a to na zastavané plochy, na ktorých sa nachádzajú dve stavby, pričom v registri „C“ sú evidované ako parcela č. 733/60 - zastavané plochy, parcela č. 733/79 - výkrmňa ošípaných a 733/85 - kravín, ktoré budovy sú zapísané na LV č. X.XXX, ktorých vlastníkmi je v súčasnosti odporca. Právna predchodkyňa navrhovateľa mala uzatvorenú zmluvu o nájme predmetnýchj nehnuteľností naposledy so spoločnosťou BOPOS, s.r.o., ktorá bola ukončená dohodou ku dňu 31.12.2003 z dôvodu zmeny vlastníckych vzťahov poľnohospodárskeho dvora v Klčovanoch. Od 01.01.2004 odporca užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Odporca nadobudol do vlastníctva stavby na predmetnej nehnuteľnosti na základe uznesenia o schválení príklepu zo dňa 07.08.2002, č.k. vydaného Okresným súdom Trnava, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.09.2002. Právna predchodkyňa navrhovateľa viedla písomné i ústne rokovania s odporcom, avšak ku dňu jej smrti nebola uzatvorená nájomná zmluva a ani zmluva o odpredaji pozemku. Navrhovateľ

predložil listinné dôkazy podľa ktorých podaním zo dňa 28.12.2005 jeho právna predchodkyňa vyzvala odporcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, ale bezvýsledne. Súd potom uzavrel, že v danom prípade sa teda odporca obohatil na úkor navrhovateľa, keďže za užívanie nehnuteľnosti mu nezaplatil žiadnu čiastku. Spornou v konaní zostala výška bezdôvodného obohatenia. Pozemok slúži na poľnohospodárske účely, v súvislosti s chovom zvierat, sú súčasťou areálu odporcu a nachádzajú sa na nich stavby určené na poľnohospodárske účely, konkrétne chov ošípaných. Tieto boli vybudované v 60. rokoch minulého storočia. Odporca v konaní žiadal, aby bolo bezdôvodné obohatenie určené v zmysle , v zmysle ktorého výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu - o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch v pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách s tým, že podrobnosti o určení hodnoty pozemkov sú ustanovené vo Vyhláške č. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Súd však konštatoval, že uvedené ust. citovaného zákona vychádza pri určovaní výšky nájmu z predpokladu, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu s určenou BPEJ, čo v prejednávanej veci pozemok nie je. V celom rozsahu v ňom sa jedná o zastavané plochy s dvomi postavenými poľnohospodárskymi budovami. Vyhláškou č. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich, na účely pozemkových úprav nie je možné aplikovať v prejednávanej veci, čo potvrdzuje i oznámenie Správy katastra Trnava zo dňa 22.06.2011, oznámenie Obvodného pozemkového úradu v Trnave zo dňa 04.04.2011 a potvrdenie o bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky predmetných pozemkov pred zastavením zo dňa 06.04.2011 ako aj i vyjadrenie znalca Ing. L.. Na predmetné pozemky teda nie je možné vydať BPEJ, nakoľko ide o zastavanú plochu a teda nie je možné určiť ani výšku bezdôvodného obohatenia v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, ale je treba postupovať podľa Vyhlášky č. o stanovaní všeobecnej hodnoty.

Súd vo veci ustanovil znalca za účelom určenia obvyklej výšky nájomného predmetných pozemkov (charakterom zastavaných pozemkov) a to z dôvodov, že navrhovateľ má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného s prihliadnutím na hodnotu užívanej veci a spôsob jej užívania. Znalec určil obvyklú výšku nájomného za 1 m2 za uplatnené obdobie v roku 2009 sumou 0,141 Eur za rok od 22.12.2008 do 31.12.2009 vo výške 833,84 Eur a v roku 2010 sumou 0,169 za m2 za rok, tzn. od 01.01.2010 do 31.12.2010 je 972,76 Eur, t.j. spolu po zaokrúhlení 1.810,- Eur. Nakoľko realitné kancelárie oznámili orientačnú cenu nájomného vyššiu, súd uložil odporcovi zaplatiť bezdôvodné obohatenie vo výške určenej znalcom sumou 1.810,- Eur a v časti istiny 16,58 Eur v súlade s konanie z dôvodu späťvzatia návrhu zastavil.

O trovách konania potom rozhodol v zmysle a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 109, Eur, znalečné vo výške 115,24 Eur, t.j. spolu 224,74 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške (177,08 za úkon v roku 2010 + 266,88 Eur za tri úkony v roku 2011 + 266,88 za tri úkony v roku 2012 + DPH 20%), tzn. celkove priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške právneho zastúpenia v sume 852,21 Eur.

Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal odvolanie odporca, v ktorom namietol, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ako aj z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie sa javí ako účelovo upravené s nedostatočným vyhodnotením dôkazov, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že návrh bol podaný na základe toho, že navrhovateľ sa domáhal zaplatiť od odporcu sumu 1.826,582 Eur s titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko odporca užíval parcelu č. 733/23 kat. úz. O. bez nájomnej zmluvy za roky 2009 a 2010. Súd v rozsudku konštatoval, že predmetný pozemok slúži na poľnohospodárske účely a je využívaný v súvislosti s chovom zvierat, je súčasťou areálu odporcu a na pozemku sa nachádzajú stavby určené na poľnohospodárske účely vybudované v 60. rokoch minulého storočia. Citoval i ust. , , avšak v zmysle uvedených ustanovení nepostupoval a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na predmetný pozemok nebolo možné určiť BPEJ, preto rozhodol s poukazom na a znaleckého posudku Ing. H. L., ktorý je súdnym znalcom z odboru pozemnej stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti. Samotný znalec vo svojom posudku č. 121/2011 zo dňa 04.10.2011 potvrdil, že na pozemkoch sú vybudované stavby pre živočíšnu výrobu, zhruba z roku 1960, ktoré sú prakticky súvislé využívané na chov poľnohospodárskych zvierat. Nepostupoval ale v

zmysle zistených skutočností a na zistenie ceny nájmu a ceny pozemkov použil nesprávny oceňovací postup. Samotný znalec to potvrdil vo svojom vyjadrení a aj osobne pri výpovede na pojednávaní, pričom uviedol, že v uznesení súdu nie je odvolávka na zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, preto sa týmto nezaoberal a pri oceňovaní nevychádzal zo , pretože znalec stavbár, takýto predpis nepoužíva. Poukázal na to, že znalec by mal byť odborník a mal k dispozícii spis, v ktorom bol aj doklad o BPEJ pozemkov, s ktorou skutočnosťou sa opäť nezaoberal a odvoláva sa na tvrdenia navrhovateľov, že Obvodný pozemkový úrad nevydáva potvrdenie o bonite na zastavané pozemky. V danom prípade však podľa metodickým pokynov Ministerstva pôdohospodárstva SR vydáva potvrdenie o BPEJ Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany prírody. Jedná sa o ocenenie poľnohospodárskeho pozemku za účelom určenia ceny nájmu poľnohospodárskeho pozemku. Podaný znalecký posudok nie je možné považovať za objektívny a preto v konaní navrhli pribrať do konania znalca, ktorý bude mať za úlohu stanoviť cenu za užívanie pozemku v súvislosti so Cena nájmu za pozemky zastavané poľnohospodárskymi stavbami, resp. stavbami na poľnohospodárske účely do 24.06.1991 sa spravuje o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov. Znalec uvedený zákon vôbec nevzal do úvahy, ani osobitnosť zaradenia predmetného pozemku medzi poľnohospodárske pozemky. Keďže predmetné poľnohospodárske stavby sú na pozemku od 60. rokov a odporca pokračuje v poľnohospodárskej výrobe, pozemok sa v zmysle považuje za poľnohospodársky pozemok a preto mal cenu za jeho užívanie oceniť a vypočítať znalec z odboru pôdohospodárstva. bolo zmenené ust. v tom zmysle, že pozemok na účely tohto zákona, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991 ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca reagoval na nezrovnalosti ohľadne využívania pozemkov na poľnohospodárske účely, ktoré pozemky boli zastavané za čias socializmu a stavby slúžili a slúžia na poľnohospodárske účely a preto touto novelou pozemky zahrnú pod osobitnú úpravu medzi poľnohospodárske pozemky. Sporná parcela č. 733/23 pôvodne orná pôda o výmere 5.766 m2 je súčasťou areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva, ktoré odkúpila spoločnosť odporcu a v areáli vykonáva poľnohospodársku výrobu spočívajúcu v živočíšnej produkcii a v chove ošípaných. Na nájomný vzťah je teda jednoznačne treba aplikovať ustanovenia Súd nevyhodnotil dôkazy, ktoré súdu predložili o cene obvyklého nájmu v areáli a skutočnosť, že odporca má uzavreté nájomné zmluvy s vlastníkmi ostatných pozemkov v predmetnom areáli, pričom cena nájmu za 1 m2 prenajatej plochy predstavuje 0,0165 Eur ročne, ktorá cena je obvyklou cenou nájmu v danej lokalite. Odporca zisťoval cenu nájmu cez sieť Realitnej kancelárie REMAX, pričom doložil písomné oznámenie, podľa ktorého prenájom pôdy a výška nájmu závisí od spôsobu využitia pôdy a pohybuje sa maximálne vo výške 0,01 Eur za m2. Ani toto potvrdenie súd v rozsudku nevyhodnotil. Nezohľadnil ani to, že zo strany odporcu bolo namietnuté, že predložený posudok Ing. L. je v danom súdnom spore nepoužiteľný. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Navrhovateľ odvolanie nepodal. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal písomné vyjadrenie k doručenému odvolaniu. Poukázal na to, že podstatou právnej argumentácie odporcu obsiahnutej v predmetnom odvolaní je, že keď podľa ide o pozemok poľnohospodársky, cenu treba určiť podľa v závislosti od BPEJ, preto v tejto súvislosti namieta správnosť použitého oceňovacieho predpisu ako aj to, že cenu nájmu mal určiť znalec z odboru pôdohospodárstva. K týmto argumentom uviedol, že nie je oceňovacím predpisom a preto nie je použiteľný pre účely stanovenia hodnoty nájmu. Znalec z odboru pôdoznalectva by mohol v rámci svojho odboru pôdoznalectvo oceňovať len hodnotu pôdy, tzn. takého druhu pozemku, ktorý je schopný produkovať poľnohospodárske plodiny a na tento účel má stanovenú BPEJ, teda bonitno-pôdno ekologickú jednotku. Keďže je nesporné, že predmetný pozemok je pozemkom zastavaným, takúto schopnosť nemôže mať a preto je hodnota ako aj hodnota jeho nájmu nemôže byť stanovená v závislosti od tejto jednotky, preto na podanie znaleckého posudku nemôže byť príslušný znalec z odboru pôdoznalectva. Je názoru, že prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne posúdil a preto navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo veci vecne správne .

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne stručné, ale presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Parcela č. 733/23 je o výmere 5.756 m2 zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. O. v registri „E“ od roku 1977. Z identifikácie predmetnej parcely súd zistil, že parcela je združeným pozemkom, má zmenený druh pozemku v registri „C“ a to na zastavané plochy, na ktorých sa nachádzajú dve stavby, pričom v registri „C“ sú evidované ako parcela č. 733/60 - zastavané plochy, parcela č. 733/79 - výkrm ošípaných a parcela č. 733/85 - kravín, ktoré budovy sú zapísané na LV č. X.XXX, ktorú nadobudol do výlučného vlastníctva dedením navrhovateľ. Právna predchodkyňa navrhovateľa mala uzatvorenú zmluvu o nájme predmetnej nehnuteľnosti naposledy so spoločnosťou BOPOS, s.r.o., ktorá bola ukončená dohodou ku dňu 31.12.2003 z dôvodu zmeny vlastníckych vzťahov Poľnohospodárskeho dvora v Klčovanoch. Od 01.01.2004 odporca ako vlastník stavieb na predmetnej parcele túto užíva bez právneho dôvodu, čím sa obohatil na úkor navrhovateľa, keďže za užívanie nehnuteľnosti mu nezaplatil žiadnu čiastku. Pozemok, ktorého užívanie predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane odporcu je zastavaný stavbami vybudovanými v 60. rokoch minulého storočia, ktoré slúžia na poľnohospodárske účely, v súvislosti s chovom zvierat, sú súčasťou areálu odporcu.

Medzi účastníkmi, neexistuje žiaden zmluvný vzťah, keďže nájomná zmluva týkajúca sa predmetného pozemku s právnou predchodkyňou navrhovateľa bola dohodnutá na dobu určitú, ktorá už uplynula. Bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniká na strane odporcu sa potom riadi ust. a , v zmysle ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa sa správne vyporiadal s otázkou výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú posúdil v súlade s vyhotovením znaleckým posudkom, ktorý vychádzal z oceňovacieho predpisu Vyhl. č. 492/2004 Z.z o stanovení všeobecnej hodnoty.

V zmysle o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých predpisov pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu (2a) tým nie sú dotknuté. Osobitným

predpisom podľa 2a poznámky je Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený Vyhl. č.

Podľa Z.z o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskou pôdou je produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len "") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady záhrady a trvalé trávne porasty.

Hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu sa v zmysle Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. určuje podľa pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb uvedených v prílohe zákona.

Bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou (BPEJ) je klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti.

Predmetom konania nie je určenie výšky nájmu, ale bezdôvodného obohatenia, pričom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa vychádza z výšky obvyklého nájmu pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia. Pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia, nie je poľnohospodársky pozemkom, s určenou BPEJ.

Z vyššie uvedených dôvodov a hľadísk aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa sa správne vyporiadal s otázkou výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú posúdil v súlade s vyhotoveným znaleckým posudkom, po výsluchu znalca ktorý vychádzal z oceňovacieho predpisu, ktorým je Vyhl. č. o stanovení všeobecnej hodnoty, pričom súdom priznaná výška bezdôvodného obohatenia je súdom riadne odôvodnená a preskúmateľná.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa včítane závislého výroku o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, v dôsledku čoho mu v zmysle v spojení s ust. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému odvolateľovi (odporcovi). Keďže, ale právny zástupca navrhovateľa si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom, v zmysle neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.