Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-1604-2003.pdf
PDF · 94.53 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/1604/2003
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: Ing. Mgr. Miroslav Dzurík, so sídlom v Moyzesova 1918/6A, 95701 Bánovce nad Bebravou, vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: I. E., J.. XX.XX.XXXX, F.: XX XXX XXX X.D. XXX, XXX XX X., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinnému u k l a d á povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 170,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručené súdnemu exekútorovi a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 7.7.2003 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu v celkovej výške 3 063, 53 Eur a trovy exekúcie.
Súdny exekútor dňa 26.10.2007 navrhol so súhlasom oprávneného zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
O návrhu súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením vydané vyšším súdnym úradníkom č.k. 18Er/1604/2003-26 zo dňa 05.04.2013. Vyšší súdny úradník preskúmal podaný návrh a v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len “EP”) podaniu vyhovel a v zmysle § 203 ods. 2 EP zaviazal na náhradu trov oprávneného vo výške 170,- EUR.
V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uzneseniu odvolanie, na základe ktorého žiada zmeniť výrok uznesenia č.k. 18Er/1604/2003-26 zo dňa 05.04.2013 a zároveň žiada, aby súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Oprávnený v odvolaní uvádza, že exekučný titul - rozhodnutie č. 702-9717-6023/2001 zo dňa 20.12.2001 je od 30.1.2012 nevykonateľný. Na základe uvedeného mal súd exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zároveň ju zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1/pism. g/ EP. Oprávnený ďalej uvádza, že súd exekúciu zastavil na základe lustrácie majetkových pomerov povinného z roku 2007, ale podľa údajov v katastri nehnuteľností je povinný spoluvlastníkom veľkého počtu nehnuteľností - pozemkov, ako dôkazy predkladá výpisy z katastra nehnuteľností.
Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len “OSP”), proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 58 ods. 5 EP, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.
Podľa § 58 ods. 6 EP účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 EP účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa prechodného ust. § 243b ods. 3 EP, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podaním odvolania oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom v časti trov exekúcie bolo napadnuté uznesenie zo zákona zrušené a vo veci opäť rozhodne sudca. V časti zastavenia exekúcie podaním odvolania proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka prichádza do úvahy postup v zmysle ust. § 374 ods. 4 veta druhá O.s.p. a sudca tomuto môže v celom rozsahu vyhovieť, alebo predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 702-9717-6023/2001 zo dňa 20.12.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.1.2002.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP: “Exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané“.
Podľa zákona účinného v čase vydania právoplatného rozhodnutia č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov v zmysle § 25 ods. 1 a 2 uvedeného zákona, ktoré nadobudlo platnosť a účinnosť 1.7.2001: ”(1) Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. (2) Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužíjú.”
Uvedený zákon bol nahradený zákonom č. 461/2003 o Sociálnom poistení, ktorý pohľadávky upravuje v § 148 ods. 2 “Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.”
Vychádzajúc z uvedeného exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 29.1.2002. Od tejto doby začala plynúť 10-ročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a uplynula dňa 29.1.2012, kedy zaniklo právo priznané týmto rozhodnutím. Z tohto dôvodu oprávnený nemôže prijať plnenie z exekučného titulu z dôvodu preklúzie práva a plnenie z takéhoto nároku by sa stalo bezdôvodným obohatením.
V zmysle vyššie uvedených ustanovení a na základe skutočnosti, že sa súd stotožnil so záverom oprávneného, že na skutočnosť ako je preklúzia, je súd povinný prihliadnuť z úradnej moci, súd exekúciu zastavuje v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) EP.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v exekučnom konaní platí zásada, že exekučné trovy uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady tvorí ust. § 203 EP o tom, kedy trovy exekúcie hradí oprávnený. V danom prípade sa však nejedná o takúto výnimku, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene a včas. V tejto exekúcii riadne pokračoval a nemôže niesť zodpovednosť za to, že povinný si svoju povinnosť neplnil riadne a dobrovoľne v zmysle exekučného titulu a tiež za to, že v priebehu exekúcie došlo k prekludovaniu pohľadávky na vymáhanie.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 486,75 eur.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 170,- eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 43,16 eur, z toho:
a/ 26,56 eur za úkony v trvaní celkovo 3 hodín a 25 minút(§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
• Prevzatie a preštudovanie návrhu 30 min.
• Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min.
• Súčinnosti 5x, 50 min.
• Vypracovanie príkazu na začatie exekúcie , 20 min.
• Vypracovanie exekučného príkazu 20 min.
• Výzva povinnému 3x, 45 min.
• Vypracovanie správy o priebehu exekúcie pre oprávneného 20 min.
b/ 16,60 eur za 5 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
• Získanie poverenia na vykonanie exekúcie
• Zisťovanie majetku povinného
• Zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x
• Zisťovanie účtu povinného
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 98,96 eur (§ 22 vyhlášky):
• poštovné 24,90 eur
• náklady na kolky 3,32 eur
• náklady na pohonné hmoty vo výške 70,74 eur
3/ náhrada za stratu času vo výške 27,88 eur .
Čo sa týka úpravy časovej špecifikácie určenej súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch, t.j. úprava času potrebného na vykonanie úkonov v zmysle § 14 vyhlášky č. 288/1995, súd v danom prípade pri svojom rozhodovaní zohľadnil náročnosť, účelovosť, nevyhnutnosť ako aj opakovanosť (paušalizáciu) jednotlivých úkonov v danom exekučnom konaní, a preto trvanie času určeného v špecifikácii trov súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch upravil tak ako to je vyššie uvedené.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vyčíslenie trov exekúcie, nakoľko nejde o činnosť súdneho exekútora smerujúcu k vymoženiu pohľadávky, teda nejde o úkon exekučnej činnosti.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko by išlo o duplicitné priznanie (viď priznanie paušálnej náhrady v položke 1b).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon: predvolanie povinného, nakoľko nejde o úkon exekučnej činnosti v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu, nakoľko nemá súd z exekučného spisu Ex 65/2003 preukázané, že by súdny exekútor doručoval tieto písomnosti osobne, a teda mu mal v tomto prípade vzniknúť nárok na paušálnu odmenu.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 7,30 Eur (kopírovanie, kancelársky materiál, telekomunikačné poplatky), nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 65/2003, však nie je možné preukázať na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní hotových výdavkov. Avšak položky kopírovanie, kancelársky materiál súd nepriznal z dôvodu, že tieto náklady, ako aj výdavky za iné administratívne práce spojené s bežnou činnosťou a chodom exekútorského úradu súdnemu exekútorovi ani priznať nemožno, pretože sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Položku telekomunikačné poplatky vo výške 0,66 Eur nie je možné priznať z dôvodu, že nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška. Ani z obsah spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 6,31 eur (overenia poverenia), nakoľko z exekučného spisu súd nemá preukázané, že by súdnemu exekútorovi tieto výdavky reálne vznikli.
Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatnené cestovné výdavky v celkovej výške 333,08 eur (cestovné náhrady a náhrada za stratu času), súd uvádza nasledovné:
Súdny exekútor síce preukázal, že za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného uskutočnil spolu 3 pracovné cesty, a to v dňoch 17.10.2003, 11.2.2005 a 15.3.2006 (viď priložené úradné záznamy z uskutočnených pracovných ciest), avšak na základe predložených listín súd konštatuje, že súdny exekútor nemá v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách nárok na priznanie cestovných
náhrad, nakoľko neboli splnené podmienky požadované týmto zákonom (viď § 7 ods. 1 predmetného zákona). Súd preto môže priznať súdnemu exekútorovi iba náhradu cestovných výdavkov, ktoré vynaložil na uskutočnenie predmetných pracovných ciest (pohonné látky) a náhradu straty času.
Pokiaľ ide o náhradu za stratu času súd priznal súdnemu exekútorovi ním uplatňovaný nárok v plnej výške 27,88 eur (7,97 eur za pracovnú cestu zo dňa 17.10.2003, 13,27 eur za pracovnú cestu zo dňa 11.2.2005 a 6,64 eur za pracovnú cestu zo dňa 15.3.2006).
Pokiaľ ide o náhradu výdavkov na použité pohonné hmoty súd priznal súdnemu exekútorovi skutočnú výšku vzniknutých výdavkov, vychádzajúc z údajov o prejdenej vzdialenosti, aktuálnej cene pohonných hmôt a priemernej spotrebe použitého motorového vozidla.
Z predložených listín (úradné záznamy, pokladničné doklady a technické preukazy) má súd preukázané, že na uskutočnenie predmetných pracovných ciest vznikli súdnemu exekútorovi cestovné výdavky spolu vo výške 70,74 eur (17,40 eur na prvú pracovnú cestu, 21,88 eur na druhú pracovnú cestu a 31,48 eur na tretiu pracovnú cestu).
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu v časti I. výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne, v 3 vyhotoveniach.
Proti tomuto rozhodnutiu v časti II. výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané -
každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia sa domáhať svojho nároku návrhom na vykonanie rozhodnutia v zmysle exekučného poriadku.