Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-301-2013.pdf
PDF · 77.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/301/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený JUDr. Branislavom Zubercom, advokátom, so sídlom G. X, R., proti odporcovi: C. L., nar. X.X.XXXX, bytom J. J. XX/XX, N. L., v konaní o zaplatenie 904,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/25/2012-56 zo dňa 28. mája 2012, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 7C/25/2012-73 zo dňa 17. septembra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17. septembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 904,69 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 813,57 eur vo výške 9 % ročne od 28.7.2011 až do zaplatenia a úrok zo sumy 91,12 eur vo výške 25 % ročne od 1.7.2011 do zaplatenia (výrok I.). Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 177,26 eur (výrok II.). Dopĺňacím rozsudkom žalobný návrh vo zvyšku zamietol.
Vychádzal zo zistenia, že odporca si u navrhovateľa otvoril účet na základe Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda zo dňa 6.6.2005. Poskytnutý úver však nesplácal riadne a včas, navrhovateľ tak po výzve na zaplatenie dlžnej sumy vyhlásil celú pohľadávku z úveru za splatnú a vyzval odporcu na jej zaplatenie. Po vykonaní dokazovania listinnými dokladmi založenými v spise okresný súd zistil, že uplatnený nárok navrhovateľa je oprávnený čo do dôvodu i výšky, nemal pochybnosti o záväzku odporcu, ktorý oprávnenosť nároku navrhovateľa nespochybňoval. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi priznal právo na ich náhradu. Dopĺňacím rozsudkom vydaným v zmysle § 166 ods. 1 O.s.p. rozhodol o zvyšku uplatneného nároku navrhovateľa tak, že tento zamietol, a to v časti úroku vo výške 11,60 % ročne od 28.7.2001 do zaplatenia zo sumy 448,12 eur. Konštatoval, že z dôkazov predložených navrhovateľom nevyplýva, že by tento nárok bol dôvodný.
Podaním zo dňa 17.7.2012 označeným ako návrh na doplnenie rozsudku č.k. 7C/25/2012-56 navrhovateľ žiadal doplniť napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 28. mája 2012 podľa § 166 ods. 1 veta prvá O.s.p., resp. tento opraviť podľa § 164 O.s.p. v súlade s ním uplatneným žalobným návrhom, tak výrok znel, že odporca je povinný zaplatiť mu sumu 904,69 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 418,12 eur vo výške 11,60 % ročne od 28.7.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 418,12 eur vo výške 9 % ročne od 28.7.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 242,53 eur o výške 9 % ročne od 28.7.2011 až do zaplatenia a úrokom zo sumy 91,12 eur vo výške 25 % ročne od 1.7.2011 až do zaplatenia. V prípade, že takúto opravu alebo doplnenie nevykoná prvostupňový súd, navrhovateľ napádal odvolaním správnosť výroku rozsudku okresného súdu a poukazoval na jeho zmätočnosť a nepreskúmateľnosť.
Navrhovateľ podal následne odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku a žiadal celý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 904,69 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 448,12 eur vo výške 11,60 % ročne od 28.7.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 448,12 eur vo výške 9 % ročne od 28.7.2011 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 242,53 eur vo výške 9 % ročne od 28.7.2011 až do zaplatenia a úrokom zo sumy 91,12 eur vo výške 25 % ročne od 1.7.2011 až do zaplatenia. Namietal, že z výroku rozsudku okresného súdu zo dňa 28.5.2012, ani z odôvodnenia tohto rozhodnutia nevyplýva, že by mal v úmysle vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietnuť. Ďalej poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku, v ktorom prvostupňový súd uviedol, že vyhovel žalobe v celom rozsahu, nezodpovedalo výroku, teda tomu, ako bolo o jeho žalobnom návrhu rozhodnuté. Okrem toho, že súd nerozhodol o úroku z úveru z istiny, priznal mu úrok z omeškania zo sumy 813,57 eur, napriek tomu, že žiadal úrok z omeškania zo sumy 448,12 eur a 242,53 eur, teda spolu len zo sumy 690,65 eur. Priznal mu tak aj úroky z omeškania úrokov z omeškania, čo je v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky a neboli ním takéto úroky ani žiadané. Zároveň dopĺňacím rozsudkom vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol, pričom nerešpektoval jeho podanie zo dňa 17.7.2012, v ktorom uviedol, že v prípade nemožnosti vykonať doplnenie rozsudku v ním žiadanom znení, podáva v danej veci odvolanie. Mal preto predmetné podanie ako odvolanie predložiť druhostupňovému súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, odôvodnenie rozhodnutia musí vyhovieť najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. Musí obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie musí byť zrozumiteľné. Súd je teda povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (vrátane dopĺňacieho rozsudku) nie je vyhotovené v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Neobsahuje uvedenie skutočností, ktoré považoval okresný súd za preukázané, z akých dôkazov vychádzal, ani akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Svoje skutkové závery a z toho vychádzajúce právne posúdenie podal iba vo všeobecnej rovine bez adekvátneho vysvetlenia. Takýmto postupom došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým aj k porušeniu zásady právnej istoty. Obsah rozhodnutia musí poskytnúť výklad viažuci sa k opodstatnenosti a zákonnosti jeho výroku. V odôvodnení sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež poukazom na právne závery, ktoré prijal.
V prejednávanej veci, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd nárok navrhovateľa považoval v celom rozsahu za opodstatnený a preto mu vyhovel. Výrok rozsudku však nekorešponduje s uplatneným nárokom navrhovateľa v podanom žalobnom návrhu. Následne zmätočne pôsobí aj dopĺňací rozsudok, ktorým rozhodoval okresný súd o zvyšku uplatneného nároku, pokiaľ tento zamietol. Jeho závery sú v rozpore s odôvodnením rozsudku, ktorý bol ním doplňovaný.
Navrhovateľ sa v podanom žalobnom návrhu domáhal zaplatenia sumy 904,69 eur, ktorú špecifikoval ako istinu vo výške 448,12 eur, vyčíslené úroky z úveru vo výške 177,81 eur, vyčíslené úroky z omeškania vo výške 122,92 eur, poplatky vo výške 64,72 eur a debetný zostatok na bežnom účte odporcu vo výške 91,12 eur. Z takto uplatnenej istiny žiadal príslušenstvo, a to z istiny 448,12 eur - úroky z úveru vo výške 11,60 % ročne od 28.7.2011 do zaplatenia (o tomto nároku okresný súd rozhodol až v dopĺňacom
rozsudku tak, že tento zamietol), ďalej si uplatňoval z tejto sumy 9 % úrok z omeškania ročne od 28.7.2011 do zaplatenia. V rovnakej výške a za rovnaké obdobie si uplatňoval úrok z omeškania aj zo sumy 177,81 eur (úroku z úveru) a zo sumy 64,72 eur (poplatku). Z debetného zostatku 91,12 eur si uplatňoval úrok 25 % od 1.7.201 ročne, špecifikovaný ako debetná úroková sadzba.
Napriek takto vymedzenému nároku, pokiaľ ide o príslušenstvo, okresný súd priznal napadnutým rozsudkom navrhovateľovi 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 813,57 eur, z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa javí pravdepodobným, že suma 813,57 eur predstavuje pôvodne žalovanú istinu 904,69 eur zníženú o debetný zostatok 91,12 eur. Navrhovateľ si však úroky z omeškania neuplatňoval zo sumy 122,92 eur, ktorú špecifikoval ako vyčíslené úroky z omeškania. Okresný súd zrejme uvedenú okolnosť opomenul a úroky z omeškania navrhovateľovi aj z tejto sumy priznal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, či došlo iba k zrejmej nesprávnosti pri vyhlásení napadnutého rozhodnutia, alebo prvostupňový súd mal iný dôvod, pre ktorý takto rozhodol.
V tejto súvislosti zároveň zmätočne vyznieva aj jeho dopĺňacie rozhodnutie, ktorým rozhodoval o úrokoch z úveru vo výške 11,60 % ročne, ktoré si navrhovateľ uplatňoval zo sumy 448,12 eur od 28.7.2011, okresný súd konštatoval, že oprávnenosť tohto nároku nebola preukázaná. Odhliadnuc od toho, že tieto závery nekorešpondujú s odôvodnení doplňovaného rozsudku, v ktorom jednoznačne okresný súd uviedol, že žaloba je oprávnená čo do dôvodu aj výšky, tieto závery nemožno preskúmať, nakoľko nie je zrejmé, z čoho pri ich ustálení okresný súd vychádzal. Najmä nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti rek. č. 001131444R zo dňa 21.7.2005 (č.l. 9 spisu), v ktorej sa konštatuje, že ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je výška úrokovej sadzby 11,6 %. S uvedeným listinným dôkazom, napriek tomu, že bol zo strany navrhovateľa na preukázanie oprávnenosti svojho nároku produkovaný, sa okresný súd žiadnym spôsobom nevysporiadal a nevysvetlil, z akého dôvodu túto okolnosť nevyhodnotil ako dôkaz preukazujúci oprávnenosť nároku navrhovateľa na uplatnené úroky z úveru.
Súhrnne všetky tieto nedôslednosti prvostupňového súdu pri vyhotovení napadnutého rozsudku vrátane dopĺňacieho rozsudku spôsobujú ich zmätočnosť a vecnú nepreskúmateľnosť, krajský súd preto tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní okresný súd bude najmä dôsledne vychádzať z obsahu podaného žalobného návrhu a prihliadať na to, čoho sa skutočne navrhovateľ podaným žalobným návrhom domáha. Vec opätovne prejedná a rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby malo zákonné náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 157 ods. 2 O.s.p., najmä aby bolo zrejmé, z ktorých dôkazov vychádzal, ako tieto vyhodnotil a na základe ktorých dôkazov, k akým skutkovým záverom dospel, ďalej uvedie, ako vec právne posúdil. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.