Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_5C-154-2012.pdf
PDF · 117.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/154/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľky: O.. I. T.I., F.. XX. X. XXXX, T. Q. P. Č.. XXX, právne zastúpená JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v Martine, M. R. Štefánika 25 proti odporkyni: H. T., F.. X. X. XXXX, T. S. Č.. XX, XXX XX P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: O.. D. T., F.. XX. X. XXXX, T. E., I. XXXX/XX, H. T. E., A.. Š. Č.. XX, odporkyňa a vedľajší účastník zastúpení JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom v Martine, Holubyho č. 51, o určenie odporovateľnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným dňa 13. 7. 2012 žiadala, aby súd určil, že právny úkon darovacej zmluvy, ktorej vklad bol na Katastrálnom Košice, Správe katastra Košice IV zaregistrovaný pod V 10362/2010 dňa 7. 12. 2010 a ktorým vedľajší účastník daroval odporkyni jemu patriaci spoluvlastnícky podiel nadobudnutý na základe C. XXX/XX v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Skladná v okrese Košice 4, v obci Košice - Juh, zapísaných na A. Č.. XXXX v registri "C" označených ako parcela 1291/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 378 m2, dom č.s. 45 postavený na parcele č. 1291/1 je voči navrhovateľke neúčinný.
Vo svojom písomnom návrhu uviedla, že navrhovateľka O.. I. T. bola ako zákonná zástupkyňa maloletých detí účastníčkou konania vedeného na Okresnom súde Martin pod číslom 16P 364/2001 o určenie výživného a úpravu práv a povinností k deťom, pričom v tomto konaní ako odporca - otec maloletých detí vystupoval vedľajší účastník O.. D. T.. V predmetnom konaní bol vynesený rozsudok dňa 15. 5. 2009.
Uvedeným rozsudkom 16P 364/2001 zo dňa 15. 5. 2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 19. 2. 2010 bol vedľajší účastník zaviazaný platiť výživné na v tom čase mal. T. T.I. vo výške 663,88 € mesačne od 3. 4. 2001 do 16. 8. 2006, t.j. do času právoplatnosti rozvodu manželstva. Za toto obdobie od 3. 4. 2001 do 16. 8. 2006 vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom bolo vymedzené zameškané výživné vo výške 32 330,52 €, ktoré bol vedľajší účastník podľa spomenutého rozsudku povinný zaplatiť do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám navrhovateľky. Vedľajší účastník rozsudkom stanovenú povinnosť nesplnil a ani do podania návrhu uvedenú povinnosť splnenú nemal. Už počas predmetného konania uskutočňoval kroky smerujúce k tomu, aby nedisponoval žiadnym majetkom, ktorý by bolo možné na základe vyššie uvedeného exekučného titulu na sumu 32 330,52 € postihnúť a takto zabezpečiť splnenie si povinností vyplývajúcich z vydaného rozsudku. Po vydaní spomenutého rozsudku vyzvala
navrhovateľka vedľajšieho účastníka k dobrovoľnému splneniu tejto povinnosti, ktorú však vedľajší účastník do podania návrhu celkom nesplnil. Preto navrhovateľka podala návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad D.. D. P. J. J. F.E.. E.. S.. Š. XX, XXX XX T., ktorému vyšpecifikovala istinu a trovy vzniknutého konania a žiadala, aby bola v znení návrhu vykonaná exekúcia na možný vedľajšiemu účastníkovi patriaci majetok. Uvedená exekúcia prebieha do dnešného dňa po niekoľkých procesných podaniach, z ktorých vyplynula oprávnenosť matky maloletých detí vyplývajúca z vydaného rozsudku na zaplatenie čiastky 32 330,52 €, z ktorej vedľajší účastník z titulu zameškaného výživného uhradil iba čiastku vo výške 13 244 €, pričom rozdiel do sumy 32 330,52 € neuhradil, čo predstavuje sumu 20 241,52 € a na túto sumu sa vedie exekúcia pod číslom EX 648/2010.
Navrhovateľka vyvinula úsilie smerujúce k zisteniu existencie majetku vedľajšieho účastníka, pričom zistila, že vedľajší účastník bol vlastníkom nehnuteľnosti - bytu, ktorý je na Katastrálnom úrade Košice, v Správe katastra Košice IV, v obci Košice - Juh, v kat. území Skladná, ktorý je zapísaný na A. Č.. XXXX ako parcela č. 1291/1 - zastavané plochy a nádvoria, dom č. súp. 45, postavený na parcele 1291/1 o výmere 378 m2, pričom spoluvlastnícky podiel k tejto vyššie uvedenej nehnuteľnosti nadobudol dedičstvom C. XXX/XX I. následne tento svoj spoluvlastnícky podiel po vynesení vyššie uvedeného rozsudku, teda exekučného titulu previedol darovacou zmluvou na odporkyňu, pričom táto darovacia zmluvy bola na príslušnom Katastrálnom úrade Košice IV, v Správe katastra Košice IV, pre kat. úz. Skladná registrovaná pod R. XXXXX/XXXX a to vkladovacím konaním č. R. XXXXX/XXXX zo dňa 7. 12. 2010 pod položkou výkazu zmien 614/2010.
Je potom nesporné, že vedľajší účastník previedol na odporkyňu jemu patriaci spoluvlastnícky podiel na hore špecifikovanej nehnuteľnosti, i keď vedel, že má voči navrhovateľke splniť povinnosť v zmysle exekučného titulu vo výške 32 330,52 € z titulu zameškaného výživného.
Odporkyňa mala taktiež vedomosť o prebiehajúcom konaní o určenie výživného na maloleté deti a taktiež mala vedomosť od navrhovateľky, ktorá jej osobne túto skutočnosť oznámila po ukončení pojednávania o výživné maloletých detí, ako i v priebehu konania, že existuje dlh vedľajšieho účastníka voči navrhovateľke. No i napriek tejto skutočnosti a vedomosti o celej situácii v rodine navrhovateľky a vedľajšieho účastníka prijala dar vo forme spoluvlastníckeho podielu vedľajšieho účastníka v jej byte.
Podľa § 42a ods. 1 veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči menu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.
Z vyššie uvedenej prílohy ako i skutkového a právneho stavu a tiež po oboznámení sa s obsahom navrhovaných pripojených spisov je nesporné, že vedľajší účastník disponoval s majetkom účelovo tak, že ukrátil svojím konaním uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľky, preto sa táto prostredníctvom tohto návrhu domáha v zmysle § 42a ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka určenie právnej neúčinnosti vedľajším účastníkom uskutočneného právneho úkonu darovacej zmluvy na spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti, ktorá je na Katastrálnom úrade Košice IV, v Správe katastra Košice - Juh, zaregistrovaná na A. Č.. XXXX ako parcela č. 1291/1 - zastavané plochy a nádvoria, dom č. súp. 45, postavený na parcele 1291/1 o výmere 378 m2, ktorá bola registrovaná pod R. XXXXX/ XXXX zo dňa 7. 12. 2010.
Ak teda mal vedľajší účastník povinnosť splniť podmienky rozsudku voči navrhovateľke, existovala teda vymáhateľná pohľadávka a navrhovateľka tvrdila, že dlžníkom uskutočnený dar je právne neúčinný, nakoľko ukracuje uspokojenie jej vymáhateľnej pohľadávky a úkon je zrealizovaný podľa podmienok uvedených v ods. 2 - 5 § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je odporovateľný.
Podľa § 42a ods. 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strany známy a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Je teda nesporné, že odporcov úkon vykazuje znaky uvedené v ods. 2 § 42a OZ, že je urobený v posledných 3 rokoch a tiež je nesporné, že ukracuje veriteľa, že je urobený medzi osobami blízkymi dlžníkovi - vedľajšiemu účastníkovi a že strana v darovacej zmluve uvedená ako obdarovaná, teda odporkyňa poznala úmysel snahy dlžníka ukrátiť veriteľa, teda navrhovateľa a teda je dôkazná povinnosť odporkyne preukázať, že úmysel vedľajšieho účastníka - dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu pri potrebnej starostlivosti rozpoznať. V danom prípade sa vedomosť odporkyne ako osoby blízkej o existencii tohto úmyslu vedľajšieho účastníka - dlžníka predpokladá (prezumuje) a preto odporkyňa nesie tvrdenia, dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno o tom, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa nevedela. Keďže z prebiehajúceho rozvodového konania ako i z prebiehajúceho konania o určenie výživného odporkyňa mala vedomosť priamo od navrhovateľky, tak právny úkon darovacej zmluvy je odporovateľný a súd by al takýto úkon za odporovateľný určiť.
K návrhu navrhovateľky sa písomne vyjadril právny zástupca odporkyne a vedľajšieho účastníka, ktorý uviedol, že odporkyňa nemala a ani doposiaľ nemá vedomosť o tom, žeby si vedľajší účastník neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Podľa nej sa o deti vždy riadne staral, zabezpečoval, čo potrebovali a o čo ho požiadali. Vnučky ani keď dosiahli plnoletosť, nikdy neinformovali odporkyňu o neplatení výživného ich otcom, ani inak nenaznačili, žeby mali vzťahové problémy s ním. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, žeby táto bola informovala odporkyňu o spore týkajúceho sa neplatenia výživného, ktorý viedla s jej synom na okresnom súde. Z týchto dôvodov teda nie sú splnené zákonné podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu - úmysel druhej strane známy nebol a odporkyňa nemohla poznať a mať vedomosť o tom, žeby jej syn mal zameškané výživné a žeby prevodom spoluvlastníckeho podielu na ňu ukrátil svoje deti. Z listu vlastníctva vyplýva, že odporkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu č. 45 v Skladnej v podieli 3/20-tín, jej syn - vedľajší účastník v tomto konaní nadobudol spoluvlastnícky podiel 1/20-tín dedením. Nehnuteľnosti z dôvodu značnej vzdialenosti od miesta bydliska neužíval, neplatil dane, nestaral sa o ne, všetky náklady znášala odporkyňa. Vychádzajúc z týchto skutočností spoluvlastnícky podiel previedol na svoju matku.
Právny zástupca ďalej uviedol, že vedľajší účastník dňa 19. 3. 2012 previedol na svoju dcéru T. T., F.. XX. XX. XXXX svoje členské práva k 3-izbovému družstevnému bytu Č.. XX F. K. D.. I. XX R. E.. V ten istý deň, t.j. 19. 3. 2012 bola medzi ním, T. T. a navrhovateľkou uzavretá dohoda, v ktorej sa účastníci zaviazali a prehlásili, že prevodom členského podielu vedľajšieho účastníka na dcéru T. T. budú považovať čiastku získanú z predaja bytu za úhradu dlžného výživného zo strany O.. T. v zmysle rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn. 16P 364/2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP 65/2009. T. T. C. XX. X. XXXX uzavrela Dohodu o vysťahovaní a prebratí bytu E. Ž., uvedený deň navrhovateľka prevzala od pána Ž. 33 500 €, vedľajší účastník dňa 22. 2. 2012 poukázal navrhovateľke 200 €, k termínu podania návrhu mal vedľajší účastník z uvedených dôvodov nároky z titulu výživného úplne a bezo zvyšku vysporiadané ( s preplatkom 13 358,48 €), pohľadávka z titulu zameškaného výživného teda zanikla. Odporkyňa a vedľajší účastník žiadali návrh navrhovateľky zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: H.. E. T., O.. O. G.I., W. T., listinnými dokladmi - výpisom z listu vlastníctva Č.. XXXX P.. Ú.- J., návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 7. 2010, rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 16P 364/2001 - 851, Zmluvou o prevode členských práv a povinností, potvrdením zo dňa 27. 6. 2012, výpisom z účtu o úhrade zo dňa 22. 2. 2012, dohodou o vysťahovaní a prevzatí bytu, návrhom na vklad vlastníckeho práva zo dňa 9. 11. 2010, Zmluvou zo dňa 9. 11. 2010, rozhodnutím o povolení vkladu č. R. XXXXX/XX, Dohodou zo dňa 19. 3. 2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala určiť, že právny úkon darovacej zmluvy, ktorou previedol vedľajší účastník na svoju matku (v konaní odporkyňu) spoluvlastnícky podiel 1/20-tiny v
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v P.. Ú.. J., zapísaných na A. Č.. XXXX voči nej právne neúčinný. Darovacia zmluva bola zaregistrovaná pod V 10362/2010 dňa 7. 12. 2010. Navrhovateľka ako zákonná zástupkyňa maloletých detí W. I. T. T., ktorých otcom bol vedľajší účastník, v konaní pred Okresným súdom v Martine, sp. zn. 16P 364/2001 mala priznané výživné rozsudkom zo dňa 15. 5. 2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 19. 2. 2010, na základe ktorého bol vedľajší účastník zaviazaný zaplatiť výživné v tom čase na maloletú T. T. vo výške 663,88 € mesačne v čase od 3. 4. 2001 do 16. 8. 2006, t.j. do času právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov detí. Za toto obdobie bolo zameškané výživné vo výške 32 330,52 €, ktoré bol povinný vedľajší účastník v zmysle rozsudku zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky. Navrhovateľka tvrdila, že odporca si povinnosť stanovenú rozsudkom nesplnil a bola presvedčená, že robil kroky smerujúce k tomu, aby nedisponoval žiadnym majetkom, ktorý by bolo možné na základe exekučného titulu postihnúť. Navrhovateľka podala návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad D.. D.Ú. P., exekúcia skončená nebola, z uplatnenej sumy 32 330,52 € podľa navrhovateľky vedľajší účastník uhradil vo výške 13 244 € a zvyšok zostal nezaplatený. Navrhovateľka zistila, že vedľajší účastník bol spoluvlastníkom nehnuteľností a to bytu v Košiciach na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi, pričom svoj spoluvlastnícky podiel previedol darovacou zmluvou na svoju matku, vklad vlastníctva bol povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu Košice pod číslom R. XXXXX/XXXX zo dňa 7. 12. 2010.
Navrhovateľka tvrdila, že odporkyňa mala vedomosť o prebiehajúcom konaní o určenie výživného na maloleté deti a taktiež mala vedomosť od navrhovateľky, ktorá jej osobne túto skutočnosť oznámila po ukončení pojednávania o výživnom na maloleté deti, že existuje dlh vedľajšieho účastníka voči navrhovateľke. Napriek tejto vedomosti odporkyňa prijala dar spoluvlastníckeho podielu od vedľajšieho účastníka v jej byte.
Odporkyňa bola vypočutá dožiadaným súdom a to Okresným súdom Košice II, kde v predmetnej veci uviedla, že so synom D. sa navštevuje raz do roka, keď príde na cintorín. S bývalou nevestou sa žiaľ nestretáva. O určenom výživnom na vnučku T. sa dozvedela od syna, keď jej povedal, že výživné riadne platí. Odporkyňa býva v 3-izbovom byte, náklady za byt hradí sama, byt bol zrekonštruovaný, zateplený, vymenené okná, všetky tieto náklady si hradila a preto navrhla, aby podiel v byte v 1/20-tine previedol syn na ňu s tým, že starší syn ju dochová. V čase uzavretia darovacej zmluvy o dlhoch svojho syna nevedela, o tom sa so svojimi deťmi nerozpráva. Odporkyňa poukázala na to, že mala úraz hlavy a niektoré súvislosti si nepamätala. Nevedela presne uviesť, kedy navštívila syna v Martine, ani kedy sa stretla s jeho deťmi. S nevestou E., s manželkou druhého syna vychádza dobre, táto sa o ňu dobre stará a na nich plánovala dať celý svoj majetok. K majetkovému vysporiadaniu syna D. s jeho bývalou manželkou sa vyjadriť nevedela. S vnučkami bola v kontakte telefonicky, nesťažovali sa, žeby im otec neplatil výživné. O finančnej situácii svojho syna sa nerozprávala ani s príbuznými, vrátane E. T., ktorá sa o ňu stará. Od nej mala informáciu, že sa navrhovateľka chce stretnúť, avšak odmietla to, lebo bola chorá a zle sa cítila.
Vedľajší účastník vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v Košiciach, kde býva jeho matka, je vlastníčkou domu v obytnom dome, kde sa nachádzajú 4 byty. Matka je spoluvlastníčkou v 4/20-inách, vo vedľajšom byte býva jeho brat. Bol toho názoru, že nie je žiadna pohľadávka navrhovateľky, ktorá by bola neuhradená, poukázal na právne úkony týkajúce sa prevodu bytu, ktorý mali s navrhovateľkou na ich dcéru a následne uzavretej dohody súvisiacej s prevodom bytu na ďalšie osoby.
Pri posúdení oprávnenosti nároku navrhovateľky súd vychádzal zo zákonného ustanovenia upravujúceho odporovateľnosť právneho úkonu a následne dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 - 5 ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117). To však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, alebo z časti. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú, že k právnemu úkonu, ktorý sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch, právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa a tento úmysel bol druhej strane známy. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitú starostlivosť schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré súd zisťuje konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade.
Pripojeným rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 16P 364/2001 - 851 mal súd preukázané, že vedľajší účastník bol povinný plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim dcéram W. T. I. T. T.. K. T. T.I. bolo určené výživné za obdobie od 3. 4. 2001 do 25. 5. 2001, pričom zameškané výživné za obdobie od 3. 4. 2001 do 16. 8. 2006 vo výške 32 330,52 € bol povinný zaplatiť k rukám matky.
Vo vzťahu k W. T. bol odporca povinný platiť výživné od 3. 4. 2001 do 30. 9. 2001 a zameškané výživné za toto obdobie vo výške 1 155,01 € bol povinný zaplatiť k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 8. 2010.
Zo strany odporcu bola súdu predložená Zmluva o prevode členských práv a povinností zo dňa 19. 3. 2012, na základe ktorej O.. D. T. I. O.. I. T.I. previedli na nadobúdateľku T. T., nar. 16. 11. 1989 členské práva a povinnosti k 3-izbovému družstevnému bytu v E. F. K.. I. XX, Č.. T. XX.
Súdu bola ďalej predložená Dohoda zo dňa 19. 3. 2012, v zmysle ktorej T. T. I. O.. I. T.Ť. sa zaviazali každá jednotlivo, že za podmienky, že O.. D. T. prevedie svoj členský podiel k družstevnému bytu F. I. XXXX/XX, Č.. T. XX F. T. T., budú považovať čiastku, ktorú získajú za predaj tohto bytu, resp. prevod členských práv zaň, za úhradu dlžného výživného zo strany O.. D. T. v zmysle rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn. 16P 364/2001, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP 65/2009 vo výške 32 330,52 €, ako aj zameškané výživné na dcéru Barboru za obdobie od 3. 4. 2001 do 26. 8. 2006. rovnako aj zameškané výživné na dcéru W. od 3. 4. 2001 do 30. 9. 2001 v sume 1151,01€. V prípade, že predaj nepokryje uvedené záväzky omeškaného dlžného výživného, nepokrytá časť bude naďalej vymáhaná ako dlh od O.. D. T. zo zameškaného výživného. V dohode o vysťahovaní a prebratí bytu zo dňa 27. 6. 2012 (čl. 23 spisu) T. T. previedla členské práva a povinnosti týkajúce sa predmetného bytu na E. Ž. a získala čiastku 33 500 €. V súlade s potvrdením (čl. 27 spisu) O.. T. potvrdila, že dňa 27. 6. 2012 prevzala finančnú čiastku 33 500 € za prevod členských práv a povinností za družstevný byt na K. I. XX, Č.. T. XX Z. H. E. Ž..
Zo strany odporcu bol predložený výpis z Unicredit bank zo dňa 22. 2. 2012, ktorým preukazoval, že v uvedený deň previedol splátku navrhovateľke na výživné na Barboru.
Na základe návrhu účastníkov konania boli súdom vypočutí svedkovia H.. E. T., W. T. I. O.. O. G..
Zo svedeckej výpovede H.. E. T. mal súd preukázané, že táto žije v bezprostrednej blízkosti (vo vedľajšom byte) odporkyne, o ktorú sa aj stará podľa momentálnych potrieb a možností. Ich rozhovory spočívajú v bežnej komunikácii bez toho, aby riešili problémy osobné a finančné ostatných príbuzných. Svedkyňa mala informáciu, že so synom D., ako aj vnučkami W. I. T. je odporkyňa v telefonickom kontakte. Dom, v ktorom žijú a v ktorom sa nachádzajú 4 byty bol rekonštruovaný, podľa svedkyne táto investícia bola hradená vlastníkmi. Nezaujímalo ju, ako to bolo riešené so svokriným bytom, nemala vedomosť ani o tom, že švagor D. daroval svoj podiel matke. Nikto ju o tom neoboznamoval. Dozvedela sa to až následne. Navrhovateľka ju požiadala o zabezpečenie stretnutia so svokrou, ale tá bola zdravotne tak, že ju nechceli ničím zaťažovať. Príbuzní sa zhodli v tom, aby navrhovateľke odkázala, že stretnutie medzi ňou a bývalou svokrou sa neuskutoční. Svedkyňa uviedla, že vedomosť o tom, že švagor neplatil výživné mala od bývalej švagrinej a niečo vedela aj od neho. So svokrou sa o tom nerozprávala. Potvrdila, že svokra naposledy spadla v roku 2013 a predchádzajúce to bolo v období asi 2 - 3 roky dozadu.
Z výpovede svedka O.. G. mal súd preukázanú tú skutočnosť, že vedľajší účastník mal nevysporiadané finančné záležitosti vo vzťahu k spoločnosti, ktorej svedok bol konateľom. Iné skutočnosti z jeho výpovede zistené neboli. Svedok na pojednávanie z vlastného rozhodnutia predložil uznanie dlhu zo dňa 30. 11. 2011 a z 15. 3. 2012, ktoré boli pripojené do spisu.
Svedeckou výpoveďou W. T. (dcérou navrhovateľky a vedľajšieho účastníka) mal súd preukázané, že menovaná mala vedomosť v konaní o výživnom s tým, že otec rozporoval výšku výživného, alebo že výška výživného bola problematická. Nemala vedomosť ako často navštevuje otec rodinu na východe (kde žije jeho matka), možno dvakrát do roka. Otec jej daroval kone, auto, vyjadril sa tak, že za kone už nemôže platiť a môže prísť o ne, alebo si ich niekto môže prísť zobrať. Toto bolo v období asi roku 2008
- 2010, svedkyňa uviesť presne nevedela. So starou mamou je v minimálnom kontakte, v roku 2010 jej stará mama volala na sviatky a povedala, že aby sa snažili pochopiť otca, že má finančné problémy a musí zabezpečiť hlavne malé deti. So starou mamou a rozprávala asi 3 - 4 roky dozadu, presne to nevedela uviesť. Táto na ňu apelovala, aby prijala otcovu novú rodinu s tým, že nemôže mať vysoké nároky ako mala predtým. So starou mamou sa konkrétne nerozprávala o otcovom majetku. Uviedla, že nevie, či od otca dostávala výživné. Ak peniaze dostávala, nevedela, či to bolo výživným. So starou mamou sa rozprávali, že nejaký problém s výživným je, ale nie to, že otec neplatí výživné, ale prečo by mal na sestru platiť tak vysoké výživné.
Z výpovedi svedkov vypočutých v tomto konaní súd nemal preukázanú tú skutočnosť, žeby odporkyňa mala vedomosť o finančnej situácii svojho syna, vedľajšieho účastníka, ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že ktokoľvek by sa s odporkyňou o výživnom, nedoplatkoch a dlhoch rozprával takým spôsobom, že táto by mohla nadobudnúť vedomosť, alebo presvedčenie o tom, že jej syn sa chce zbavovať majetku a v dôsledku toho by previedol na ňu spoluvlastnícky podiel v byte, kde ona bývala. V predmetnej veci treba podľa názoru súdu zohľadniť vek odporkyne (narodená 1926), ako aj rodinné väzby vo vzťahu k synovi Jozefovi, jeho bývalej manželke, ako aj deťom týchto dvoch účastníkov. Tak ako uviedla svedkyňa H.. E. T. odporkyňu sa snažili ochrániť pred všetkými nepríjemnými a stresujúcimi situáciami v rodine vzhľadom na jej vek a zhoršený zdravotný stav.
Listinný doklad, ktorý bol do konania predložený a to dohoda (čl. 24), spísaná dňa 19. 3. 2012, preukazovala súdu skutočnosti majúce väzbu na predmet konania. V uvedenej dohode sa dcéra navrhovateľky a vedľajšieho účastníka T. T., ako aj navrhovateľka a vedľajší účastník dohodli tak, že T. T. I. O.. I. T. sa zaviazali každá jednotlivo, že za podmienky, že O.. D. T.I. prevedie členský podiel v družstevnom byte v E., I. XX Č..T. XX F. T. T., bude považovať sa čiastka, ktorá sa získa z predaja tohto bytu, alebo prevodom členských práv zaň, za úhradu dlžného výživného zo strany O.. T. v súlade s rozsudkom Okresného súdu v Martine 1 P 364/2001 a to vo vzťahu k T. T.Ť., ako aj vo vzťahu k W. T.. Finančné čiastky uvedené v tejto dohode korešpondovali s výživným, ktoré bolo určené v predmetnom rozsudku okresného súdu.
Nesporné bolo, že došlo k prevodu členského podielu na T. T. a táto následne byt previedla za sumu, ktorá bola uvedená v Dohode o vysťahovaní a prevzatí bytu (čl. 23 spisu), t.j. vo výške 33 500 €.
Právny zástupca navrhovateľky na začiatku konania tvrdil, že bude namietaná táto dohoda ako neplatný právny úkon, v priebehu konania však táto skutočnosť preukázaná nebola a podľa vyjadrenia právneho zástupcu ani takáto žaloba podaná nebola. Vzhľadom na uvedené predmetná dohoda bola posúdená ako platný právny úkon.
Podstatným pre právne posúdenie uplatneného nároku navrhovateľky podľa názoru súdu bolo skúmať, či odporkyňa ako osoba blízka dlžníkovi preukázala, že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale aj to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti, pričom nevedomosť, resp. vedomosť o úmysle dlžníka by musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu.
Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na výpovede účastníkov, svedkov a predložené listinné doklady súd dospel k záveru, že odporkyňa ako matka vedľajšieho účastníka, na ktorú tento v roku 2010 previedol spoluvlastnícky podiel k bytu tak, ako je to označené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nemala vedomosť o finančných záležitostiach svojho syna, týkajúce sa výživného či už platenia, alebo neplatenia výživného. Preukázaná bola len skutočnosť, že mala vedomosť o tom, že jej vnučky si pýtajú výživné vo vysokej sume. Odporkyňa vo svojom veku, zdravotnom stave a v mieste bydliska značne vzdialenom od bydliska svojho syna D. ani pri náležitej starostlivosti nemala možnosť poznať jeho finančné a majetkové pomery tak, aby mohla poznať úmysel ukrátiť na právach navrhovateľku. Odporkyňa vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom ohľadne prevodu spoluvlastníckeho podielu k bytu, v ktorom sama býva a ktorý vlastnil vedľajší účastník uviedla, že náklady na tento byt si hradí sama, uhradila aj rekonštrukciu bytu a chcela, aby byt bol prevedený na ňu s tým, že ho nechá druhému synovi, ktorý ju dochová.
Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej súd posúdil návrh navrhovateľky nedôvodným, pretože v konaní neboli preukázané rozhodné skutočnosti zodpovedajúce zákonným ustanoveniam uvedeným v § 42a Občianskeho zákonníka a to, že úmysel ukrátiť veriteľa odporkyňa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, úmysel dlžníka, t.j. svojho syna, že prevodom podielu k bytu chce ukrátiť navrhovateľku. Súd na základe uvedeného návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej v súlade s ustanovením § 157 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.