Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11S-17-2022.pdf
PDF · 79.65 KB
Case nature
Subarea
11S/17/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom M. XXX/XX, XXX XX W., právne zastúpený: JUDr. Alexander Endrödy, advokát so sídlom Mostná 42, 949 01 Nitra, proti žalovanému: C. združenie D. H., so sídlom D. H. XXX, XXX XX D. H., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Juraj Procházka, advokát so sídlom Lakšárska Nová Ves 403, 908 76 Lakšárska Nová Ves, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Členskej schôdze žalovaného č. 03/PZ/2022 zo dňa 19. februára 2022, o sťažnosti žalovaného voči uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/17/2022-92 zo dňa 14. marca 2023, takto
rozhodol:
Krajský súd sťažnosť žalovaného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“ alebo aj ako „krajský súd“) dňa 04.03.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia Členskej schôdze žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Výboru C. F. D. H. (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. 01/PZ/2021 zo dňa 02.10.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca vylúčený z C. pre opakované hrubé porušovanie disciplíny pri výkone práva poľovníctva, interných predpisov poľovníckeho združenia, disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory a zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 11S/17/2022-81 zo dňa 08.12.2022 (právoplatným dňa 28.12.2022) konanie o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného zastavil podľa § 99 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo zrušené na základe mimoriadneho opravného prostriedku. Zároveň žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a to v zmysle § 171 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP.
3. Následne Krajský súd v Trenčíne na základe obsahu spisového materiálu ako aj vyčíslenia trov konania predloženého zo strany žalobcu (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) uznesením č. k. 11S/17/2022-92 zo dňa 14.03.2023 (vydaným vyšším súdnym úradníkom) rozhodol o výške trov konania, pričom žalobcovi priznal náhradu trov konania na krajskom súde v celkovej výške 856,84 eur, a to titulom súdneho poplatku za podanie správnej žaloby vo výške 35,00 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 821,84 eur, pozostávajúcich z prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v roku 2022 v sume 193,83 eur, písomné podanie na súd v roku 2022 (správna žaloba zo dňa 02.03.2022) v sume 193,83 eur, porada s klientom (žalobcom) uskutočnená dňa 23.09.2022 v čase od 8:00 hod. do 9:30 hod (o čom doložil právny zástupca žalobcu záznam) v sume 193,83 a ďalšie
písomné podanie na súd (replika zo dňa 27.09.2022) v sume 193,83 eur. Taktiež bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania spočívajúcich v režijnom paušále jeho právneho zástupcu spolu vo výške 46,52 eur (4 x 11,63 eur).
4. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/17/2022-92 zo dňa 14.03.2023 podal žalovaný sťažnosť, ktorá bola doručená súdu dňa 26.04.2023. Žalovaný v podanej sťažnosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/34/2019 zo dňa 03.03.2020, ktorý konštatoval, že „je pri prejednávaní vecí súvisiacich s prieskumom rozhodnutí orgánov poľovníckych organizácií potrebné postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga&refSource=text>.“ Predmetný názor potvrdil okrem iných napríklad aj kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR v rozhodnutiach sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017 a sp. zn. 1KO/35/2018 zo dňa 08.11.2018. Z uvedeného preto podľa žalovaného vyplýva, že predmetná žaloba nebola podaná na vecne príslušnom súde a teda Krajský súd v Trenčíne nemôže v žiadnom prípade považovať dôvody zastavenia konania za procesne zavinené žalovaným, pretože žalobcom podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Súd bol tak povinný zastaviť konanie s odkazom na vyššie uvedené pre neho záväzné judikáty, a to po doručení predmetnej žaloby bez ohľadu na postup žalovaného v tejto veci. Nedostatok právomoci Krajského súdu v Trenčíne v predmete prejednávanej veci je tzv. neodstrániteľnou prekážkou konania, ktorej procesným následkom môže byť výlučne zastavenie konania. Pokiaľ právny zástupca žalobcu podal za klienta správnu žalobu a vykonal úkony, za ktoré vyúčtoval žalobcovi čiastku vo výške 821,84 eur, tak nepostupoval v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov SR a teda nešlo o kompetentné a účelné poskytnutie právnej služby, pretože žalobcom podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Zo strany súdu teda nemožno priznať náhradu trov konania „úspešnému žalobcovi“ v prípade, ak bol vo veci konajúci Krajský súd v Trenčíne vecne nepríslušný, trpel nedostatkom právomoci D. veci a konanie ako také bolo postihnuté neodstrániteľnou prekážkou konania.
5. Podľa § 152 ods. 1 SSP proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.
6. Podľa § 159 ods. 1 a ods. 2 SSP o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.
7. Krajský súd v Trenčíne na základe sťažnosti podanej žalovaným proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom č. k. 11S/17/2022-92 zo dňa 14.03.2023 preskúmal napadnuté uznesenie.
8. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.
9. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Správny súd uvádza, že rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 175 ods. 1 a ods. 2 SSP má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o samotnom nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne správny súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Konanie sa končí v zásade vydaním meritórneho rozhodnutia alebo rozhodnutím o zastavení konania, odmietnutí žaloby, prípadne mimoriadneho opravného prostriedku. V tejto fáze rozhoduje súd o tom, ktorý z účastníkov konania má nárok na náhradu trov konania a to podľa toho, ktorý z nich mal v konaní úspech. V prejednávanom prípade Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 11S/17/2022-81 zo dňa 08.12.2022 konanie o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného zastavil podľa § 99 písm. d) SSP z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo zrušené na základe mimoriadneho opravného prostriedku. Zároveň žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a to v zmysle § 171 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP s odôvodnením, že k zastaveniu konania došlo výlučne v dôsledku zavinenia na strane žalovaného tým, že až po podaní správnej žaloby žalobcom, bolo napadnuté
rozhodnutie členskej schôdze žalovaného zrušené, mimo odvolacieho konania rozhodnutím členskej schôdze žalovaného č. 02/2022 zo dňa 18.07.2022, čím odpadol dôvod pre súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Uznesenie č. k. 11S/17/2022-81 zo dňa 08.12.2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2022.
12. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Vyšší súdny úradník Krajského súdu v Trenčíne rozhodol o výške trov napadnutým uznesením č. k. 11S/17/2022-92 zo dňa 14.03.2023, voči ktorému podal žalovaný sťažnosť. V predmetnej sťažnosti žalovaný však nenamietal výšku priznaných trov, ale len samotný nárok na priznanie trov konania, resp. nedôvodnosť samotnej žaloby v dôsledku nedostatku právomoci súdu v prejednávanej veci a teda aj nemožnosť súdu rozhodnúť o nároku trov konania. Podľa správneho súdu, ak žalovaný nesúhlasil so samotným nárokom trov konania, o ktorom bolo rozhodované v „prvej fáze,“ mal podať proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/17/2022-81 zo dňa 08.12.2022 kasačnú sťažnosť v zmysle § 438 SSP, čo sa však v prejednávanej veci nestalo.
13. Správny súd uznesením č. k. 11S/17/2022-92 zo dňa 14.03.2023 (vydaným vyšším súdnym úradníkom) rozhodoval len o výške trov konania - matematicky vyčíslil trovy konania a zároveň posudzoval zákonné kritériá ohľadne trov konania v zmysle § 163 SSP (preukázateľnosť, odôvodnenosť, účelnosť, konanie pred správnym súdom). Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť podľa § 152 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfuytkmq&refSource=text> a nasl. SSP, o ktorej rozhoduje sudca správneho súdu, ktorého vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie vydal, avšak v rámci sťažnosti je možné namietať len skutočnosti ohľadne výšky trov konania (napr. nesprávny výpočet trov konania, neúčelnosť, neodôvodnenosť trov konania, poprípade, že trovy konanie neboli riadne preukázané) a nie samotný nárok na náhradu trov konania, nakoľko o nároku na náhradu trov konania už bolo rozhodované v rozhodnutí vo veci samej a miera úspechu z hľadiska trov konania je v tomto štádiu jednoznačne určená.
14. Správny súd na tomto mieste dáva žalovanému do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, a to zásadu „vigilantibus iura scripta sunt,“ podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov. Navyše žalovaný bol zastúpený advokátom, ktorý by mal byť natoľko odborne spôsobilým, že by mal vedieť, že o samotnom nároku trov konania sa rozhoduje v meritórnom rozhodnutí a nie v rozhodnutí o výške trov konania, kde sa realizuje už len matematický výpočet trov konania. Pokiaľ sa týka dôvodov sťažnosti, k týmto sa správny súd nebude vyjadrovať, keďže v tomto štádiu konania sú irelevantné.
15. Keďže žalovaný v sťažnosti nenamietal výšku trov konania, ale len samotný nárok na náhradu trov konania, o čom správny súd v tomto štádiu už nemá oprávnenie rozhodovať, tak s poukazom na citované ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti, správny súd sťažnosť žalovaného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, zamietol ako nedôvodnú.
16. O trovách konania rozhodol správny súd s poukazom na to, že žalovaný nebol pri podanej sťažnosti úspešný a žalobcovi žiadne trovy z podanej sťažnosti nevznikli, tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu o sťažnosti n i e j e p r í p u s t n ý opravný prostriedok.