Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Nt/12/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. 12. 2013, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Janette Nôtovej a prísediacich Anny Vojtekovej a Anny Pačekovej, v trestnej veci odsúdeného J.Q. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., D. X. XX, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 30. 05. 2013, takto

rozhodol:

Podľa súd z a m i e t a návrh odsúdeného J. X. K. T. Á. Č. G. , nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M., D. X. XX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom zo dňa 30. 05. 2013 na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. .

odôvodnenie:

Odsúdený J. X. podal na tunajšom súde dňa 30. 05. 2013 návrh na povolenie obnovy konania vo veci tunajšieho súdu sp. zn. . Na určenom verejnom zasadnutí odsúdený v súlade s písomným návrhom uviedol, že nesúhlasí s výrokom o vine a treste, pretože sa cíti byť nevinný v plnom rozsahu. Výpoveď poškodeného v tejto veci považuje za nedôveryhodnú. Poukazuje na to, že bol odsúdený za zločin v spolupáchateľstve, pričom spoluobžalovaná F. bola podmienečne odsúdená za prečin krádeže. Na verejnom zasadnutí odsúdený dodal, že mu v tejto veci písala družka P. F., pôvodne spoluobžalovaná s tým, že chce vypovedať na súde v tom zmysle, že uvedený skutok spravila s iným chlapom. Odsúdený prehlásil, že bol vtedy opitý, šiel domov a F. mu písala, že zbytočne sedí vo výkone trestu on.

Obhajca sa pripojil k žiadosti odsúdeného s tým, že ak by tvrdenia, ktoré mala predniesť F. boli pravdivými, jednalo by sa o závažnú skutočnosť.

Prokurátor ponechal na zvážení súdu ďalší postup vo veci. Poukázal však na to, že od podania návrhu mal odsúdený dostatok času aspoň nejakým spôsobom doložiť svoje tvrdenie, ktoré predniesol na verejnom zasadnutí, minimálne predložiť spomínaný list, čo však odsúdený nevykonal, preto neexistuje žiadne vyjadrenie F..

Súd následne oboznámil obsah spisu pôvodného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , z ktorého zistil, že bolo vedené trestné stíhanie proti odsúdenému a spoluobžalovanej P. F. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona, pričom odsúdený J. X. bol obžalovaný ako páchateľ za dokonaný trestný čin podľa § 48 ods.2 Tr. zákona (v zmysle zásady trikrát a dosť). Počas dokazovania na hlavnom pojednávaní odsúdený J. X. využil svoje právo a pred súdom nevypovedal. Z toho dôvodu bola oboznámená jeho výpoveď z prípravného konania, kde svoju vinu poprel a poukázal na to, že hoci s poškodeným v tom čase bol v kontakte, spolu popíjali, neskôr však odišiel a následne mu družka hovorila, že ona s ním zostala sedieť, navrhol jej, že sa chce s ňou vyspať za peniaze a vtedy vypadol poškodenému z vrecka mobil, ktorý zobrala ich dcéra, ktorá tam vtedy s matkou zostala. On sám poškodeného nijako nenapadol, ani nemal s ním žiadny konflikt. Všetko toto si dobre pamätal.

Odsúdená P. F. v konaní pred súdom vypovedala rovnako ako v prípravnom konaní, kedy vypovedala, že je pravdou, že boli spolu s poškodeným, tento prišiel za nimi, dal im 100,-- Sk, aby šli kúpiť pálenku, spolu pili. Potom začal strkať do detí aj do nej, začal sa im vyhrážať, že ich pozabíja, na čo sa jej druh J. X. zobral a odišiel. Ona tam zostala a vtedy jej poškodený začal dávať sexuálne návrhy. Niekedy vtedy, keď spolu pili, mu z vrecka zobrala telefón aj nabíjačku. Potom sa zobrala, šla do mesta do Prioru, kde sa náhodne stretla aj s J. X. a vrátili sa späť.

Na hlavnom pojednávaní dňa 10. 03. 2009 došlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku ptori vtedy obžalovanému J. X. v zmysle podanej obžaloby, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Vtedy obžalovaná P. F. bola rovnako uznaná vinnou a to zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zákona, ako aj z ďalšieho trestného činu - prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm. b/ Tr. zákona, ktorá trestná vec bola spojená s prejednávanou trestnou vecou. Bola odsúdená na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s odkladom na skúšobnú dobu na 4 roky. Po vyhlásení rozsudku sa odsúdený J. X.Á. voči rozsudku odvolal v 15-dňovej odvolacej lehote. Odsúdená P. F. sa ihneď po vyhlásení rozsudku vzdala práva podať voči nemu odvolanie. Nie je preto pravdivé tvrdenie odsúdeného, že spoluobžalovaná F. bola uznaná vinnou z miernejšieho trestného činu krádeže.

V dôvodoch rozhodnutia I. stupňový súd uviedol, že vinu obžalovaných vo vzťahu ku zločinu lúpeže mal za preukázanú zo samotnej výpovede poškodeného, ktorý rovnako ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne označil za páchateľov oboch obžalovaných, vypovedal spontánne, podrobne popísal priebeh skutku, ako aj konanie jednotlivých obžalovaných, čím bolo preukázané, že obaja obžalovaní vylákali poškodeného do opustenej budovy, kde na mieste ako prvý poškodeného udrel práve odsúdený J. X. a následne sa k nemu pridala i odsúdená P. F.. Počas fyzického útoku F. odcudzila poškodenému mobilný telefón spolu s nabíjačkou ako aj finančnú hotovosť a odsúdený X. strhol z ruky poškodeného hodinky, pričom mu svojim konaním spôsobili škodu na majetku, ako aj rôzne poranenia. V súlade s týmto zistením bola aj výpoveď svedka S., ktorý bol pracovníkom na oddelení železničnej polícii, a ktorému skutok nahlásil poškodený. Podľa popisu páchateľov boli stotožnení práve odsúdení X. a F.. Pri bezpečnostnej prehliadke boli u nich nájdené veci popísané poškodeným a to mobilný telefón, nabíjačka k telefónu, finančná hotovosť ako aj občiansky preukaz. Pri vyťažovaní príslušníkom polície sa obaja odsúdení priznali, že prepadli poškodeného a zobrali mu uvedené veci. Rovnako vypovedal svedok W., ďalší príslušník oddelenia železničnej polície.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 29. 06. 2010 zrušil rozsudok I. stupňového súdu vo výroku o vine v časti skutkových zistení predchádzajúcich potrestaní o právnej kvalifikácii a vo výroku o treste a sám uznal obžalovaného J. X. vinným zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 188 ods.1 Tr. zákona a § 20 Tr. zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 a pol roka so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vyslovil súhlas s vyhodnotením dôkazov skutkových okolností a rovnako mal za preukázané, že práve obžalovaní X. a F. sa snažili poškodeného najskôr opiť, potom ho vylákali na osamelé miesto, kde ho spoločne prepadli a okradli. Tým bola správne použitá i právna kvalifikácia spolupáchateľstva k zločinu lúpeže podľa § 20 a § 188 ods.1 Tr. zákona. Odvolací súd odlišne posúdil právny názor I. stupňového súdu, že obžalovaného X. je možné posudzovať ako páchateľa v zmysle § 47 ods.2 Tr. zákona (t. j. zásada trikrát a dosť), kedy túto právnu kvalifikáciu odvolací súd neuznal. Z tohto dôvodu ukladal obžalovanému trest v rámci trestnej sadzby lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zákona, ktorá činí 3 až 8 rokov. Keďže u obžalovaného X. bolo zistené opätovné spáchanie zločinu lúpeže, bolo potrebné aplikovať § 38 ods.5 Tr. zákona t. j. zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby na 5 rokov a 6 mesiacov. S prihliadnutím na všetky okolnosti samotného spáchania skutku ako aj predchádzajúcu kriminálnu minulosť obžalovaného, uložil krajský súd obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Odsúdený X. nastúpil výkon tohto trestu dňa 29. 06. 2010 a uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 15. 07. 2010 došlo k započítaniu väzby od 15. 10. 2007 do 24. 06. 2008 a od 15. 10. 2009 do 29. 06. 2010 do uloženého trestu odňatia slobody. Odsúdený tento trest naďalej vykonáva s tým, že uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 12. 08. 2011 bol preradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V tejto trestnej veci odsúdený dňa 30. 11. 2011 podal dovolanie, v ktorom rovnako popieral svoju vinu. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 10. 2012 bolo dovolanie J. X. odmietnuté. V dôvodoch

rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že v rozsahu námietok obvineného, nie sú splnené namietané dôvody dovolania a preto jeho dovolanie bolo odmietnuté.

Súd oboznámil odpis registra trestov odsúdeného, z ktorého vyplýva, že do posledného odsúdenia bol tento sedemkrát odsúdený v prevažnej miere za majetkovú, ale aj násilnú trestnú činnosť.

Súd dospel k záveru, že návrh na opätovné vypočutie pôvodne spoluobžalovanej F. nie je dôvodný a preto tento návrh zamietol. Súd len poukazuje na to, že sa jedná o pôvodne spoluobžalovanú, ktorá sa už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom vyjadrovala k účasti odsúdeného Kováča na žalovanom skutku s tým, že už vtedy tvrdila, že odsúdený Kováč nebol prítomný pri uvedenom skutku, ničoho sa nedopustil, rovnako tak popierala i svoju vinu. V tomto smere opätovné vypočutie svedkyne F. súd považuje za nadbytočné, pretože už v predchádzajúcom boli jej skutkové tvrdenia vyvrátené a jej výpoveď ako celok možno považovať za nedôveryhodnú. Odsúdený bol uznaný vinným na základe presvedčivých jednoznačných dôkazov, ktoré viedli súd ako I. stupňový, tak i odvolací k skutkovým záverom bez akýchkoľvek pochybností. Konanie obžalovaného bolo správne kvalifikované a bol mu uložený zodpovedajúci trest.

Podľa , obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Po preskúmaní návrhu odsúdeného súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky povolenia obnovy konania, pretože odsúdený neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli súdu skôr neznáme, a ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie v jeho trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. . Za nový dôkaz odsúdený označil výpoveď F.. F. bola pôvodne spoluobžalovaná v tejto trestnej veci, v trestnom konaní vypovedala. Hoci za novú skutočnosť alebo dôkaz môže byť považovaný i dôkaz vykonaný v pôvodnom konaní, avšak s odlišným obsahom, v tomto prípade však dôkazný návrh odsúdeného súd považoval za irelevantný. Dôkazná situácia v pôvodnom konaní bola ustálená na základe jednoznačných a nepochybných dôkazov ako sú výpovede poškodeného a svedkov - príslušníkov železničnej polície. Súd preto nezistil podmienky obnovy konania za splnené a v súlade s ustanovením návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 3 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.