Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-76-2022.pdf
PDF · 70 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/76/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci navrhovateľa A. B. nar. XX.X.XXXX prihláseného k trvalému pobytu v B. C. D. E. F. XXXX/X toho času bývajúceho v Českej republike v Kladne na ulici B. G. F. XXX obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony zastúpeného súdom ustanovenou opatrovníčkou H. B. nar. X.X.XXXX bývajúcou v Českej republike v Kladne na ulici B. G. F. XXX na návrh navrhovateľa v konaní o navrátenie spôsobilosti na právne úkony o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 12Ps/35/2022-11 zo dňa 1.12.2022 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.
2. Zastavenie konania odôvodnil tým, že skôr ako začal konať vo veci samej, musel skúmať právomoc, na základe skutočností, ktoré existovali v čase podania návrhu, pričom jej nedostatok predstavuje vždy neodstrániteľnú vadu konania, ktorá zásadne vedie k zastaveniu konania. Poukázal na ust. § 42 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSaP), podľa ktorého vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Zistil, že navrhovateľ sa dlhodobo, minimálne od roku 2017 zdržiava v Českej republike, kde poberá aj invalidný dôchodok, je mu tam poskytovaná zdravotná starostlivosť u ambulantného psychiatra, zároveň sa aktívne začlenil aj do sociálneho a spoločenského života. Na základe týchto skutočností mal nepochybne preukázané, že pobyt navrhovateľa v Českej republike nie je dočasného alebo príležitostného charakteru, ale má trvalý charakter s úmyslom tam zotrvať. O povinnosti nahradiť trovy konania v zmysle ust. § 57 CMP nerozhodoval.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal toto nezmyselné rozhodnutie zrušiť. Uviedol, že na spomínaný § 42 ZMPSaP prvý krát poukázal on, keď kvôli tomuto ustanoveniu ani nemalo dôjsť k jeho pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, keďže už vtedy bývali v Českej republike. Ak sa súd teraz vyhovára na tento zákon, že preň nemôže pokračovať v konaní, lebo nemá obvyklý pobyt na Slovensku, pýta sa, čo keď nikdy na Slovensku už bývať nebude? Podľa jeho názoru hlavne, že v roku 2017 sa konať mohlo. Navrhuje, aby sa v konaní pokračovalo a aby bolo jeho nezmyselné obmedzenie zrušené.
4. Konania vo veciach spôsobilosti na právne úkony sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
6. V zmysle ust. § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
9. Podľa ust. § 42 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej ako „ZMPSaP“), vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP pričom zistil, že súd prvej inštancie správne vyhlásil, že v zmysle § 42 ZMPSaP nemá právomoc vo veci konať. Podľa uvedeného ustanovenia majú súdy Slovenskej republiky právomoc konať iba v prípade, ak posudzovaná osoba má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Obvyklým pobytom sa rozumie miesto, kde sa dotyčná osoba zdržiava s úmyslom tam trvalo bývať, žiť, pracovať bez ohľadu na trvalé alebo prechodné bydlisko. Navrhovateľ, napriek tomu, že má stále hlásený trvalý pobyt v B. C. D. E. F. XXXX/X, fakticky minimálne od roku 2017 žije a býva v B. A. F. I., čo aj vo svojich písomných podaniach potvrdzuje. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, preto súdy Slovenskej republiky vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach nemajú právomoc, čím je založená neodstrániteľná procesná podmienka konania a preto konanie muselo byť podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 9 CSP zastavené. K odvolacej námietke navrhovateľa, že súd prvej inštancie nemal právomoc konať ani keď rozhodoval o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony, k tomu odvolací súd uvádza, že je potrebné si uvedomiť, že ak Okresný súd Rožňava rozhodoval v roku 2014 o obmedzení navrhovateľa na právne úkony, svoju právomoc skúmal v danom období ku dňu podania návrhu. Naviac, odvolací súd dodáva, že v súčasnej dobe nemôže spreskúmať právoplatný rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 7Ps/87/2013-37 zo dňa 16.5.2014, ktorým bol navrhovateľ obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.
13. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vyhlásil, že vec nepatrí do právomoci súdu SR a konanie zastavil, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ods. 2 tohto ustanovenia v jeho odôvodnení len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).