Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-113-2013.pdf
PDF · 101.93 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/113/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu L. L., bytom J. W., X. XXXX/X-X, práv. zastúpeného JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom Námestovo, Štefánikova 269/24, proti žalovanému C., so sídlom X., práv. zastúpenému JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Jilemnického 27, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia starostky C., jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e fiktívne rozhodnutie starostky C. X. a z r u š u j e fiktívne rozhodnutie C. X. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. d/ O.s.p..
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 331,12 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokáta.
odôvodnenie:
Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia starostky žalovaného, ktorým bolo podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi informáciu na základe jeho žiadosti zo dňa 14. mája 2013 o sprístupnenie a zverejnenie informácie „List vedeniu účtovnej závierky C. X. o overení účtovnej závierky zostavenej k 31. decembru 2011“.
Žalobca tvrdí, že fiktívne rozhodnutie starostky žalovaného je nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, keď neobsahuje odôvodnenie. Zdôraznil, že fiktívnym rozhodnutím starostky žalovaného, ktorým druhostupňový orgán potvrdil fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi požadovaná informácia sprístupnená nebola, bol žalobca poškodený na svojich právach na sprístupnenie informácií, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky a zákon č. 211/2000 Z.z..
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný potvrdil, že žalobca v súlade s ustanoveniami zákona č. 211/2000 Z.z. podal dňa 14. mája 2013 žiadosť o sprístupnenie a zverejnenie informácií, tak ako tieto špecifikoval v žalobnom návrhu. Žalovaný však dňa 24. mája 2013 oznámil žalobcovi predĺženie lehoty podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., na základe, ktorej skutočnosti mal prvostupňový správny orgán povinnosť vybaviť predmetnú žiadosť v lehote 16 pracovných dní odo dňa jej prijatia, pričom táto lehota márne uplynula dňa 5. júna 2013. V súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. vzniklo fiktívne rozhodnutie obecného úradu ako prvostupňového
správneho orgánu dňa 8. júna 2013 (lehota pripadla na sobotu, takže 10. júna 2013). Na základe tejto skutočnosti mal žalobca podať opravný prostriedok proti fiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 8. júna 2013 (10. júna 2013) a nie proti fiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 27. mája 2013 tak ako to spravil žalobca. Žalovaný je toho názoru, že na základe tejto skutočnosti je nesprávna právna úvaha žalobcu o odvolaní podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Žalobca tvrdí, že ak bolo po podaní opravného prostriedku zo strany žalobcu rozhodnuté starostkou obce ako druhostupňovým orgánom podľa fikcie predpokladanej § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., tento zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko odvolanie smerovalo proti nesprávnemu rozhodnutiu, dokonca v tejto veci neexistujúcemu rozhodnutiu. Žalovaný je toho názoru, že žalobca svojím odvolaním napadol neexistujúce rozhodnutie, t.j. rozhodnutie, ktoré nebolo vytvorené ani fikciou predpokladanou ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Vychádzajúc s § 247 ods. 2 O.s.p., v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu možno napadnúť len také rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť. Fakt, že žalobca napadol neexistujúce rozhodnutie vyplýva aj zo samotnej žaloby, pričom na základe uvedeného, fiktívne rozhodnutie obecného úradu X. zo dňa 8. júna 2013 nadobudlo právoplatnosť po uplynutí pätnásťdňovej lehoty na odvolanie. Na základe tejto skutočnosti žalovaný tvrdí, že neboli naplnené právne predpoklady pre konanie podľa § 247 a nasl. O.s.p..
Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca stanoviskom, v ktorom uviedol, že z hľadiska dodržania lehôt bol postup žalobcu voči žalovanému správny. Zopakoval, že žalobca dňa 14. mája 2013 adresoval žalovanému žiadosť o sprístupnenie a zverejnenie informácie, pričom dňa 24. mája 2013 žalovaný oznámil žalobcovi predĺženie lehoty na vybavenie jeho žiadosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na tú skutočnosť, že podľa jeho názoru nebol u žalovaného pre tento postup relevantný dôvod, nakoľko sa nejedná o množstvo informácií, ale len o jeden list. Zdôraznil, že žalovaný bol povinný vybaviť žiadosť o informácie do 8 pracovných dní a dokonca pri informáciách jednoduchých, ktorých vyhľadanie a zhromaždenie nezaberie veľa času, musí žalovaný sprístupniť informáciu bez zbytočného odkladu, to znamená ihneď, ako je to možné. Aj poskytnutie jednoduchej informácie až v 8. pracovný deň možno považovať podľa žalobcu za porušenie zákonnej povinnosti poskytovať informácie bez zbytočného odkladu. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný oznámil žalobcovi predĺženie lehoty v posledný deň lehoty na vybavenie žiadosti a napriek predĺženej lehote požadovanú informáciu žalobcovi nesprístupnil. I žalobca je toho názoru (rovnako ako žalovaný), že lehota na vybavenie žiadosti po predĺžení lehoty uplynula žalovanému dňa 5. júna 2013, pričom za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje 3. deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t.j. 10. jún 2013. Nakoľko o nesprístupnení informácie musí povinná osoba vždy vydať rozhodnutie, pri ďalšom postupe žalobca vychádzal z predpokladu že bolo vydané rozhodnutie o odmietnutí prístupu k informáciám tzv. fiktívne rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. doručené dňa 10. júna 2013. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že postupoval správne, keď v zákonnej lehote podal proti fiktívnemu rozhodnutiu dňa 11. júna 2013 odvolanie. Žalobca poukázal na § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý obdobne ustanovuje zákonnú fikciu, podľa ktorej, ak odvolací orgán v 15 dňovej lehote o odvolaní nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Žalobcovi bolo v zmysle uvedeného fiktívne rozhodnutie žalobcu o odvolaní doručené dňa 28. júna 2013. Žalobca v závere zdôraznil, že žalovaný o žalobcovom odvolaní nerozhodol a doposiaľ žalobcovi požadovaná informácia sprístupnená nebola.
Podaním zo dňa 19. decembra 2013 doplnil žalovaný svoje vyjadrenie k žalobe. Nakoľko však uvedené podanie došlo tunajšiemu súdu potom, čo už bolo vo veci samej rozhodnuté (rozsudok bol vo veci vyhlásený dňa 11. decembra 2013), súd sa uvedeným podaním nemohol zaoberať.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f O.s.p.), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu je potrebné priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie fiktívneho rozhodnutia starostky žalovaného, ktorým bolo podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi informáciu na základe jeho žiadosti zo dňa 14. mája 2013 o sprístupnenie a zverejnenie informácie „List vedeniu účtovnej závierky C. X. o overení účtovnej závierky zostavenej k 31. decembru 2011“.
Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:
Dňa 14. mája 2013 o 11:12 hod. podal žalobca elektronickou poštou žiadosť o sprístupnenie informácií na C. X.. Predmetom žiadosti žalobcu bolo sprístupnenie a zverejnenie informácie „List vedeniu účtovnej závierky C. X. o overení účtovnej závierky zostavenej k 31. decembru 2011“.
Dňa 24. mája 2013 o 10:16 hod. žalovaný oznámil elektronickou poštou žalobcovi predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti, pričom ako dôvod žalovaný uviedol jednak vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených, alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie žiadosti (§ 17 ods. 2 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z.) a jednak preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty (§ 17 ods. 2 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z.). Z uvedeného oznámenia nevyplýva, na koľko pracovných dní bola predĺžená zákonná lehota na vybavenie žiadosti.
Dňa 11. júna 2013 od 00:06 hod. podal žalobca elektronickou poštou odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu. V odvolaní žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný do dňa 10. júna 2013 (8 pracovných dní) nezverejnil požadovanú skutočnosť, ani nevydal žiadne rozhodnutie, predpokladá sa, že žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu.
V pripojenom administratívnom spise sa nenachádza rozhodnutie starostky žalovaného o odvolaní žalobcu, je teda zrejmé, že starostka žalovaného o odvolaní žalobcu nerozhodla.
Fiktívne rozhodnutie starostky žalovaného, ako aj fiktívne rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako i pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti, alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty.
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
Žalovaný sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne neriadil.
Súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že správny súd v súdnom konaní neskúma, či existujú dôvody pre sprístupnenie, ale skúma, či existujú dôvody pre nesprístupnenie informácie. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.) nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií. Je potrebné si uvedomiť, že fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom.
V súdenej veci nie je sporné, že žalobca podal žiadosť o sprístupnenie informácií dňa 14. mája 2013. V zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. bolo povinnosťou Obce X. rozhodnúť o žiadosti žalobcu v lehote ôsmych pracovných dní, t.j. do 24. mája 2013. Uvedeného dňa žalovaný oznámil žalobcovi predĺženie lehoty, povinnosť Obce X. rozhodnúť o žiadosti žalobcu sa tak predĺžila maximálne o 8 pracovných dní, teda do 5. júna 2013. V tejto lehote Obec X. nevydala rozhodnutie a ani informáciu žalobcovi nesprístupnila, platí teda, že obec X. vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (fiktívne rozhodnutie). Obci X. márne uplynula lehota na vydanie rozhodnutia dňa 5. júna 2013, od tohto dňa v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. začala žalobcovi plynúť pätnásťdňová lehota na podanie odvolania voči fiktívnemu rozhodnutiu. Keďže žalobca podal odvolanie dňa 11. júna 2013, niet pochýb, že tak učinil v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote na podanie odvolania. Žalovaný bol povinný o odvolaní žalobcu rozhodnúť do 15 dní, t.j. do 26. júna 2013. Keďže žalovaný v tejto lehote nerozhodol, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil (fiktívne rozhodnutie). Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, t.j. deň 28. jún 2013. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že súd nepovažuje za správnu argumentáciu, ktorú v súdenej veci predniesol žalovaný. Špekulatívne úvahy žalovaného, že žalobca podával odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 27. mája 2013, pričom podľa žalovaného mal podať odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 8. júna 2013 (10. júna 2013) nie sú namieste. V odvolaní, a ani v samotnej správnej žalobe sa neuvádza, žeby žalobca fiktívne rozhodnutie Obce X., voči ktorému podal odvolanie špecifikoval ako „fiktívne rozhodnutie zo dňa 27. mája 2013“. Jedinou zmienkou ohľadne dátumu 27. mája 2013 je údaj v správnej žalobe na 2. strane, cit: „...tzv. fiktívne rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. doručené dňa 27.05.2013...“. V každom prípade, ako žalobcovi, tak aj žalovanému musí byť zrejmé, že v súdenej veci tým, že Obec X. nerozhodla v zákonnej lehote vzniklo len jedno fiktívne rozhodnutie, voči ktorému žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Preto Krajskému súdu v Trenčíne nezostávalo iné, ako žalobe vyhovieť a napadnuté fiktívne
rozhodnutie starostky žalovaného ako i fiktívne rozhodnutie žalovaného zrušiť pre nepreskúmateľnosť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..
Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že žalovaný sa neriadil dôsledne zákonnými ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. Rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa ako vyplýva z vyššie uvedeného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného ako i fiktívne rozhodnutie C. X. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude žalovaný vychádzať z právnych názorov prezentovaných súdom v tomto rozsudku a pri vydávaní rozhodnutia svoje závery žalovaný riadnym spôsobom zdôvodní, aby neboli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Žalobca v zmysle ust. § 250j ods. 6 O.s.p. žiadal, aby súd zároveň v rozsudku uložil žalovanému sprístupniť ním požadovanú informáciu. K uvedenému súd uvádza, že uloženie uvedenej povinnosti je fakultatívne, t.j. to, či súd zvolí postup v zmysle citovaného ustanovenia je ponechané na úvahe súdu. V každom prípade uloženiu tejto povinnosti musí v zmysle citovaného ustanovenia predchádzať výzva súdu, aby správny orgán v súdom určenej lehote uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. A až, ak sa nepreukáže existencia dôvodov pre nesprístupnenie informácie, súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. V posudzovanej veci neboli zistené dôvody pre takýto postup, preto aj rozsudok vo veci samej neobsahuje vo svojom výroku povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu, tak ako sa domáhal žalobca.
Pre úplnosť súd dodáva, že podľa ustálenej súdnej praxe žalovaným je správny orgán, a to aj v prípade, keď rozhodnutie vydané v II. stupni správneho konania, v danom prípade žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie, vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele (starostka obce), keďže právnu subjektivitu v ponímaní rozhodovania v oblasti verejnej správy má C. X. a nie starostka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ustanovenie § 250 ods. 4 O.s.p. explicitne určuje žalovaného a preto jeho správne označenie nie je podstatnou náležitosťou žaloby, inak povedané, vychádzajúc zo zásady „iura novit curia“ nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nemá za následok negatívne rozhodnutie súdu, či už v podobe zastavenia konania pre nesplnenie procesných podmienok alebo zamietnutia žaloby, nakoľko s kým má konajúci súd konať, má sám správne rozpoznať. Nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne napravil z úradnej povinnosti a ďalej konal s C. X. ako so žalovaným (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sži/5/2012 zo dňa 24. apríla 2013).
Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom, alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje suma 130,16 €. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa cit. ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 130,16 € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 7,81 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 20 % DPH 55,18 € (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 331,12 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.