Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/347/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti o maloletú X. C. nar. XX.X.XXXX a maloletého G. C. nar. X.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice II, detí rodičov P. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v O. na M. X a P. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. na F. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.6.2013 č.k. -56 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 18.6.2013 č.k. -56 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -38 z 15.10.2008 tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletú X. zo 133,-€ na 185,-€ mesačne a na maloletého G. zo 100,-€ na 150,-€ mesačne od 23.8.2012, ktoré zaviazal otca prispievať vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred matke maloletých detí. Dlžné výživné od 23.8.2012 do 30.6.2013 pre maloletú X. 427,-€ a pre maloletého G. 475,-€ povolil splácať v mesačných splátkach po 10,-€ na každé z maloletých detí spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok matke maloletých detí od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí a žiadal, aby odvolací súd zrušil návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu s ponechaním, resp. znížením výšky výživného na maloleté deti v sume 233,-€ mesačne, lebo nie je schopný to finančne utiahnuť. Ak by sú neuznal jeho žiadosť o zrušenie návrhu, bude postupovať v zmysle zákona a požiada súd o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti, keďže matka svojim konaním, prístupom a príjmom, nevie zabezpečiť vhodnú starostlivosť maloletým deťom, vytvára dlh a nemá záujem o zvýšenie svojho príjmu ďalšou činnosťou. Konštatoval, že momentálne nežije s priateľkou, u ktorej býval a hľadá si vhodné bývanie (podnájom), ktoré by dokázal zo svojho príjmu platiť, prípadne bude nútený si vziať úver na kúpu bytu, v ktorom by vytvoril pre seba, ako aj pre svoje deti druhý domov, čo ho bude stáť minimálne 230,-€ mesačne v splátkach na pätnásť rokov, no vzhľadom na jeho terajšie pomery nevie, či si tento krok bude môcť vôbec niekedy dovoliť. Chce sa s deťmi stretávať dôstojne, ale v súčasnosti je jeho životná úroveň nižšia, ako detí. Momentálne je dočasne v podnájme za 100,-€ u svojich známych a od 1.9.2013 musí odísť do iného podnájmu, alebo v horšom prípade prespávať v služobnom aute. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil jeho zdravotný stav v dôsledku sedavého zamestnania ani skutočnosť, že mesačne precestuje vo vozidle 2.500 km a pre chronické bolesti chrbta sa viac ako dva roky lieči, trpí bolesťami očí, chodí na vyšetrenia s tlakom a pre riziko zeleného zákalu, čo ho stojí nemalé finančné prostriedky. Uviedol, že má záujem o starostlivosť o maloleté deti, za ktorými precestuje 1.200 km, telefonuje s nimi každý večer a veľakrát aj ráno, napriek tomu ešte platí dcére kredit. Potrebuje poznať ich potreby a túžby

ohľadom stravy a vecných pôžitkov, ktoré veľmi rád splní v rámci svojich finančných možností. To, že nad rámec (nemalého) výživného ešte kupuje deťom oblečenie a topánky, na ktoré mu prispievajú aj jeho rodičia, je podľa jeho doterajších skúseností zámerom a vypočítavosťou matky detí, keďže mu ich zámerne odovzdáva v starých a zodratých veciach, či topánkach a má obavy, či výživné naozaj využíva na základné potreby detí. Poukázal na to, že jeho mesačné výdavky sú 1.036,-€ za úver na byt 230,-€, nájom 150,-€, súčasné výživné 233,-€, krúžok jazdectva 20,-€, kredit pre dcéru 7,-€, strava aj s deťmi -minimálne 150,-€, hygiena 20,-€, cestovné 50,-€, lieky, aj pre deti 48,-€ až 60,-€, vlastný mobil 28,-€ a zrážky 100,-€ z celkovej sumy 2.600,-€ za škodu, ktorú spôsobil zamestnávateľovi. Tiež uviedol, že maloleté deti má vo svojej starostlivosti cez letné prázdniny pätnásť dní, ale platí plné výživné matke, ktorá ich má len polovicu mesiaca. Zároveň vysvetlil súdu podstatu svojho príjmu, t.j., že má pevný základ 350,-€. Ak splní penetráciu lízingových predajov na 80% cez Škoda kredit, dostane odmenu k základu 100,-€ brutto, čo je síce finančne prínosné, ale veľmi ťažko v praxi nadobudnuté, pretože nie je jednoduché ovplyvniť klienta. Zvýšiť svoj príjem si dokáže z podielov na predaji, čo činí 5% zo zisku, ktorý sa pohybuje v závislosti od druhu predaného vozidla (napr. na Fabiu okolo 150,-€ a na Octaviu 700,-€ až 800,-€ brutto). Majú určený plán predať desať kusov mesačne, ale v tom prípade by zarobil 550,-€ až 650,-€ mesačne tak, ako jeho kolegovia. Aby mohol mať príjem, z ktorého by bol schopný platiť mesačne 233,-€ výživné, potrebuje predať aspoň pätnásť kusov nových vozidiel, čo nie je vždy v jeho silách, pretože kúpu vozidiel nedokáže ovplyvniť. Za daných okolností, už vôbec nedokáže platiť výživné 335,-€ plus doplatky. Súdom určené výživné je pre neho neadekvátne a nemožné, aj vzhľadom na nepravidelný mesačný príjem ovplyvnený predajom, ktorý je každý mesiac iný, neočakávaný. Poznamenal, že na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že tak, ako si musel v slabších mesiacoch požičiavať na svoje potreby peniaze, bude aj naďalej, ale už nevie z čoho a dokedy to bude zvládať a to tak finančne, ako aj psychicky. Nevie, odkiaľ má ešte zobrať peniaze na čas strávený s deťmi, ich koníčky, záľuby, stravu a tiež vtedy, keď ich má cez víkend. Taktiež cez prázdniny, keď ich má dva týždne, z čoho ich má vystravovať, keď matke dá celé výživné a pritom ich má len dva týždne, čo domácnosť, alebo aj starostlivosť o svojich rodičov, ktorí majú skoro sedemdesiat rokov a otec je ZŤP, pričom voči rodičom má zákonnú povinnosť postarať sa o nich.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu konštatovala, že výdavky na deti nástupom na základnú školu, resp. druhý stupeň základnej školy sa zvýšili a nevie o žiadnej novej skutočnosti, ktorá by mohla ovplyvniť rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Uviedla, že pracuje v školstve a je veľmi rada, že pracovná doba (od 7.30 hod. do 15.30 hod.) jej umožňuje postarať sa o deti a pomáha deťom s prípravou do školy, najmä dcére, ktorá má poruchy učenia a aj vo vyššom ročníku potrebuje pomoc. Ďalšiu prácu ani brigádu si nemôže dovoliť z časového hľadiska, pretože sa niekto musí starať o ich spoločné deti. Jej plat je nemenný, každý mesiac 530,-€, výživné 233,-€ a rodinné prídavky 47,-€. Po zaplatení splátky za byt exmanželovi (otcovi deti 100,-€ nájomného a základných nákladov na bývanie a školu, jej spolu s deťmi ostane 300,-€ na celý mesiac na stravu, ošatenie, obuv, zubár, lekár, benzín, výlety a kultúru). Poukázala aj na to, že býva sama, tiež spláca pôžičku na byt a má zdravotné problémy, ako aj deti a rovnako má rodičov po sedemdesiatke a ZŤP. Tiež uviedla, že otec detí v odvolaní vyčísľuje náklady (splátka úveru), ktoré ešte nemá a rovnako výdavky, ktoré neplatí (lieky a lekára deťom). Je to zvláštna náhoda, že pred prvým pojednávaním mu znížili plat, čo sa na pojednávaní navyše nepreukázalo a pred druhým pojednávaním sa rozišiel s partnerkou a nemá kde bývať. Keby si chcel riešiť bytovú otázku, mohol ju riešiť kedykoľvek predtým, vzal spoločne našetrené peniaze, stavebné sporenie, ktoré bolo na jeho meno a predpokladá, že si aj v lepších časoch našetril. Poukázala na ich dohodu, že ona bude splácať polovicu bytu, kde ostala bývať s deťmi a otec detí si za tie peniaze zabezpečí bývanie ( splátku úveru). Byt si nekúpil, ale býva u priateľky. Otec napriek ním tvrdenej finančnej tiesni každý rok minimálne raz dovolenkuje pri mori a deťom kupuje drahé darčeky mimo sviatkov, ktorými si ich kupuje. Vyjadrila názor, že deti to nepotrebujú, deti potrebujú mať v prvom rade matku, ktorá nebude žiť pod stálym finančným tlakom odkiaľ vziať peniaze na základné potreby. Otec chodí za deťmi na služobnom aute, telefonuje im zo služobného mobilu. Myslí si, že aj po zvýšení výživného na ich spoločné deti, bude mať otec finančné prostriedky aj na cestu za nimi, keď bude chcieť a nemusia tráviť víkendy v drahých aquaparkoch, kinách a kupovať im darčeky.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.2 cit. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe včas podaného odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. písm./a bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú Soňu a maloletého Iva. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s O.s.p vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebeh odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti X. a G.. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k záveru, že výživné pre maloletú X. 185,-€ mesačne a pre maloletého G. 150,-€ mesačne je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej X. a maloletého G. do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že zvýšenie výživného pre maloletú X. zo 133,-€ na 185,-€ mesačne (rozdiel 52,-€), ktoré predstavuje zvýšenie výživného o 1,73€ na jeden deň a zvýšenie výživného pre maloletého G. zo 100,-€ na 150,-€ mesačne (rozdiel 50,-€), ktoré predstavuje zvýšenie výživného o 1,6€ na jeden deň, zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka (zjavne za pomoci ostatných príbuzných), dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca po zohľadnení jej výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, preto sú bez právneho významu pomery matky, ktorá dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre maloletú X. na 185,-€ a na maloletého G. 150,-€ mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí, by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom ( Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb dieťaťa, ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného výživného. Odvolací súd poukazuje na ust. Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Odvolací súd dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov, to znamená, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca v rozhodnom období bol dostatočný na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim maloletým deťom formou výživného, čo je v súlade so zákonnou požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú roveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť, je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožnil. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s ust. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozsahu súdom určeného výživného pre maloletú X. a pre maloletého G.. Pretože súd

prvého stupňa správne určil počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti otca od 23.8.2012 ( od podania návrhu ) a rovnako správne rozhodol o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.