Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-532-2012.pdf
PDF · 98.5 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/532/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: Miroslav Lio - LIONEL TRANS, F. Hečku 19, Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 34 619 623, zastúpeného advokátom: JUDr. Maroš Prosman, Koniarekova 4, Trnava, proti odporcovi: U. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom S. XX, S., o zaplatenie 6.970,72 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27. septembra 2012, č.k. 16C/191/2008-178, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a rozsudok v časti rozhodnutia o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 6.970,72 Eur so 6% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2006 do zaplatenia a trovy konania 503,50 Eur a zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia 3.976,21 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 51 a § 101 Občianskeho zákonníka, ako aj s použitím § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v časti náhrady trov konania s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne potom argumentoval tým, že v predmetom konaní sa navrhovateľ podaným návrhom v spojení s jeho rozšírením domáhal voči odporcovi zaplatenia žalovanej sumy na tom základe, že účastníci 01.08.2003 uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX v kat. úz. W. - parc. č. 864/4 - zastavaná plocha a dom - ubytovňa č. XXX na parc. č. 864/5 - zastavaná plocha vo vlastníctve odporcu ako prenajímateľa. Nájomné bolo dohodnuté v sume 20.000,- Sk mesačne. Navrhovateľ uhradil odporcovi zálohu 210.000,- Sk na vyrovnanie prípadnej škody a nedoplatku na nájomnom. Ku dňu 31.12.2005 došlo k ukončeniu nájmu dohodou, navrhovateľ si svoje povinnosti riadne plnil, nemal žiadne dlhy a predmet nájmu odovzdal v zhodnotenom stave. Prevzala ho firma SEVEN TEAM, s.r.o., Trnava, ktorej je odporca konateľom. V plynovej nádrži zostal plyn, ktorý sa odporca zaviazal uhradiť, ako aj zálohu 210.000,- Sk, no napriek ukončeniu nájomného k vráteniu žalovanej sumy nedošlo. V zmluve účastníkov bolo v článku 2 bod 2.3 dohodnuté, že pri ukončení nájmu v prípade riadneho odovzdania prenajatého objektu a zariadenia a vyrovnanie nájomného bude záloha 210.000,- Sk nájomcovi vrátená. V konaní bolo nesporne preukázané, že záloha vo výške 6.970,72 Eur (po prepočte Sk na Eurá) bola navrhovateľom odporcovi preukázateľne vložená, čo potvrdili obaja účastníci. S ohľadom na uvedený článok zmluvy mala byť záloha vrátená pri splnení dvoch podmienok: 1. pri ukončení nájmu, keď bude vyrovnané nájomné a 2. na predmete nájmu nevznikla žiadna škoda. Odporca vo výpovedi 19.08.2010 odpovedal na otázku súdu, či vznikli počas nájmu nejaké škody na majetku - nie a na ďalšiu otázku, či pri ukončení nájmu boli nejaké nedoplatky, rovnako potvrdil, že nie. Obe podmienky na vrátenie vloženej zálohy boli splnené. Čo sa týka námietky premlčania, jedná sa o zmluvný vzťah, teda keď k ukončeniu nájmu došlo 31.12.2005 a žaloba bola podaná 29.12.2008, nárok nie je premlčaný vzhľadom na ust.
§ 101 Občianskeho zákonníka, keď premlčacia doba neuplynula a teda námietka premlčania nie je dôvodná.
Záverom súd konštatoval, že rozhodnutie v časti ohľadne náhrady za plyn sa stalo už medzičasom právoplatným a predmetom konania zostalo len vrátenie zloženej zálohy 210.000,- Sk, tzn. 6.970,72 Eur. Navrhovateľom zložená záloha mala byť v zmysle zmluvy vrátená pri ukončení nájmu, sám odporca uznal zhodnotenie jeho majetku navrhovateľom v sume 1,6 mil. Sk, pričom nedošlo k započítaniu pohľadávok medzi účastníkmi. Zo strany odporcu neboli vznesené žiadne návrhy na dokazovanie a z jeho vyjadrenia súd vyvodil, že zrejme žiadne dôkazy k dispozícii ani nemá. Navrhovateľ svoj nárok preukázal na rozdiel od námietok odporcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol a pokiaľ tvrdil, že strhával z predmetnej sumy nájomného, k tomuto nenavrhol a neoznačil žiadne dôkazy. Nebolo teda sporným, že zo strany navrhovateľa došlo k úhrade čiastky 210.000,- Sk, odporca mu ich nevrátil, hoci podmienky na to splnené boli a námietka premlčania vznesená odporcom nie je dôvodná.. V časti nevrátenia zálohy sa totiž odporca ako dlžník jej nevrátením dostal do omeškania dňom ukončenia nájmu. S poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto súd úspešnému navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania a to od skončenia nájmu, kedy mala byť záloha vrátená až do zaplatenia
V časti o náhrade trov konania súd potom priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania o výške 3.976,21 Eur a z titulu náhrady za zaplatený súdny poplatok 503,50 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca v celom rozsahu. V odvolaní opätovne popísal priebeh ich vzťahu tvrdiac, že 10 a pol mesiaca navrhovateľ neuhrádzal nájomné a toto bolo uhrádzané z finančných prostriedkov z depozitu 210.000,- Sk. Následne mu navrhovateľ oznámil, že 31.12.2005 ukončuje nájomnú zmluvu bez dodržania výpovednej doby, ktorá bola trojmesačná. Nakoľko k ukončeniu nájmu došlo v zimných mesiacoch a navrhovateľ mu nedal k dispozícii ovládanie kotla, vznikla u neho škoda, ktorej musel predísť zabezpečením chodu kotolne, v opačnom prípade by išlo o nevyčísliteľne vysoké škody. Práve nedodržaním výpovednej doby porušil ich dohodnuté zmluvné vzťahy a nie je si vedomý, že by navrhovateľovi dlžil finančnú čiastku. V oboch prípadoch, ktoré boli predmetom daného sporu ide o plnenie zo zmluvy a nie o bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka jeho výsluchu, súd prvého stupňa ho vypočul veľmi stručne a bez zamerania sa na podstatu veci a svoje rozhodnutie opätovne zjednodušene založil na predčasnom závere o dôvodnosti návrhu v celom rozsahu. Rozhodnutie nie je odôvodnené kvalitne a preto nie je zákonu zodpovedajúce a spravodlivé. Skutkové zistenia súdu nie sú dokázané tak, aby nevyvolávali dôvodné pochybnosti, pretože nie sú spoľahlivo preukázané všetky pojmové znaky posudzovaného skutku a neusvedčujú jeho ako odporcu k tomu, aby bez pochybností bolo daná jeho povinnosť plnenia. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 6.970,72 Eur s príslušenstvom, ako aj v časti náhrady trov konania.
Navrhovateľ odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril v tom zmysle, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zotrváva na svojom návrhu v celom jeho rozsahu a pridržiava sa svojej argumentácie z posledného pojednávania. Podané odvolanie je opätovne bez relevantných dôvodov, navrhovateľ ho považuje za účelové predlžovanie konania. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa odporca zmieňuje aj ohľadne plnenia v sume 1.427,34 Eur s príslušenstvom za plyn, ktorý zostal v nádrži, v tejto časti je už rozhodnutie v uvedenej veci právoplatné a na túto časť pôvodného návrhu sa už vedie exekučné konanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou sobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie odporcu má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b) a d), O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že preskúmavaný rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej vyhovujúcej časti je potrebné ako vecne správny potvrdiť a len v
časti rozhodnutia o náhrade trov konania je treba rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť v zrušenom rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne, a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa potom odvolací súd v časti o zaplatenie (vrátenie zálohy 6.970,72 Eur) obmedzuje už len na skonštatovanie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a dodáva iba nasledovné:
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Bolo totiž nesporne preukázané, že navrhovateľ odporcovi zložil v súlade s dohodnutými podmienkami sumu 210.000,- Sk a boli splnené podmienky na jej vrátenie po (i keď predčasnom) ukončení nájmu na základe dohody účastníkov zmluvy. Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľ určitú dobu neplatil nájomné a preto nájomné bolo ním strhávané z tejto zálohy, svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno.
V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V § 120 ods. 4 O.s.p. je upravená poučovacia povinnosť súdu, podľa ktorej súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda odporca tvrdil, že zo zloženej zálohy boli uhrádzané platby nezaplateného nájomného, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. <.
V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu, pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
Odporca sa nachádza vo výkonu trestu odňatia slobody s predpokladaným ukončením výkonu trestu 25.03.2013. V ÚVTOS a ÚVV Leopoldov bol vo veci bol vypočutý prostredníctvom Okresného súdu Piešťany za prítomnosti advokáta, ktorý ho v tom čase ešte zastupoval, ako aj za prítomnosti advokáta navrhovateľa dňa 29.08.2010. Po zodpovedaní súdom daných otázok, odporca nič iné k veci neuviedol s tým, že žiadne iné dôkazy nemá. Zo strany súdu mu bolo poskytnuté poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., kedy znovu uviedol, že nové skutočnosti netvrdí a návrhy na dokazovanie nemá. Obdobne bol vypočutý aj ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou dňa 03.07.2012, kedy tiež neuviedol súdu žiadne návrhy na dokazovanie.
Je teda nesporné, že odporcovi ako účastníkovi konania bolo dané poučenie o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. Súd prvého stupňa potom na ostatnom pojednávaní dňa 27.09.2012 za splnenia procesných podmienok podľa § 118 ods. 4 veta druhá O.s.p. vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené, a rozhodol napadnutým rozsudkom. Odvolací súd teda v konaní súdu prvého stupňa nezistil taký postup, ktorým by odporcovi i bola odňatá možnosť konať pred súdom a je zrejmé, že odporca svoje dôkazné bremeno neuniesol.
So zreteľom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku, ktorým uložil odporcovi vrátiť navrhovateľovi ním zloženú zálohu spolu s úrokom z omeškania ako vo výroku vecne správne, s použitím § 219 ods. 1 a O.s.p. potvrdil.
Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania, ktoré je odvolaním odporcu tiež napadnuté, odvolací súd ho musel pre jeho nepreskúmateľnosť vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie v tejto časti totiž obsahuje iba odkaz na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a veľmi stručné uvedenie úkonov, za ktoré súd priznáva náhradu za advokátske zastúpenie bez odkazu na príslušné ustanovenie právneho predpisu k predmetnému úkonu podľa času jeho vykonania a bez uvedenia z akej hodnoty súd pri určení odmeny
úkonu vychádzal. V priebehu konania totiž predmetom sporu bola nielen suma (6.970,72 Eur, ale aj suma 1.427,34 Eur, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté).
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku a v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. primerane i uznesenia súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.
Porovnajúc odôvodnenie preskúmavanej časti rozsudku s cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s jeho vyššie uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním dôsledne neriadil.
Keďže riadnym neodôvodnením rozhodnutia v časti o trovách konania v súlade s cit. § 157 ods. 2 O.s.p. došlo k odňatiu účastníkom možnosti konať pred súdom, bolo nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinnosťou prvostupňového súdu bude o náhrade trov konania opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť, tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.