Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-9-2023.pdf
PDF · 100.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného J. J., stíhaného pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 10. mája 2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
J. J., narodený XX.XX.XXXX v G., Y., trvale bytom Y. XX, XXX XX B., Q. spolková republika, toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,
sa uznáva vinným, že:
dňa 02.11.2022 v čase okolo 02.00 hodine na presne nezistenom mieste v Maďarskej republike v úmysle získať pre seba finančnú výhodu vo výške 5.000 Eur naložil na ložnú plochu motorového vozidla Fiat Ducato 2,3 JTD L2H3 110 k, evidenčné číslo: H. XXX, evidovaného v Maďarsku, WIN číslo vozidla: M. celkovo 26 osôb, mužov Sýrskej arabskej republiky, z ktorých bolo 1 maloleté dieťa, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, ani nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a to osoby, ktoré deklarovali nasledovné údaje:
1. G. M. J., narodený XX.XX.XXXX v D., Y., 2. G. Y. J., narodený XX.XX.XXXX v N., Y., 3. G. J. B., narodený XX.XX.XXXX v G., Y., 4. G. F. J., narodený XX.XX.XXXX v F., Y., 5. D. G. L., narodený: XX. XX. XXXX, Y., 6. Q. J., narodený XX. XX. XXXX, Y., 7. G. G. G., narodený XX. XX. XXXX, Y., 8. G. F. X., narodený XX. XX. XXXX, Y., 9. G. Y. J., narodený XX. XX. XXXX, Y., XX. G. J. F., narodený XX. XX. XXXX, Y., XX. G. J. G., narodený XX. XX.XXXX, Y., XX. G. Y. K., narodený XX. XX. XXXX, Y., XX. G. Y., narodený XX. XX. XXXX, Y., XX. G. F. Y., narodený XX. XX. XXXX, Y., XX. X.. J., narodený XX. XX. XXXX, Y., XX. F. J., narodený XX. XX. XXXX, Y., XX. G. J., narodený XX.XX. XXXX, Y.,
XX. G. G. J., narodený XX. XX. XXXX, Y., XX. A. Q. F., narodený XX. XX. XXXX, Y., XX. G. A. G., narodený XX.XX. XXXX, Y., XX. G. X. J., narodený XX. XX. XXXX, Y., XX. G. M. J., narodený XX. XX. XXXX, Y., XX. G. Y. L., narodený XX. XX. XXXX, Y., XX. G. F. J., narodený XX. XX.XXXX, Y., XX. G. F. G., narodený XX. XX. XXXX, Y., XX. G. G. Z., narodený XX. XX. XXXX, Y.,
všetci bez dokladov totožnosti, s cieľom previesť ich cez územie Y. republiky do Českej republiky, pričom na ceste R1 na 51 kilometri v smere na mesto Trnavu ho v čase okolo o 07.22 hodine zastavovala hliadka MV SR OR PZ Nitra, avšak na jej výzvu nereagoval a pokračoval rýchlou jazdou po ceste R1 smerom na mesto Trnava, následne zišiel s vozidlom na parkovisko strediska R1 ViA PRIBINA OPERATION a.s. Nitra - Selenec, okres Nitra, kde pri budove HaZS zastal, GPS súradnice: Q., E: XX.XXXXXX a z vozidla ušiel a ukryl sa do blízkeho lesného porastu vedľa diaľnice pri výjazde R1-Východ, kde bol dňa 02.11.2022 nájdený príslušníkmi KR PZ OPP Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Nitra a v čase o 08:20 hodine zadržaný.
teda:
v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu a inú materiálnu výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ani osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
tým spáchal:
zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3, písmeno d) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona, obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd ukladá trest prepadnutia veci, a to: mobilný telefón značky Samsung, model SM-G996B (Galaxy S21+5G), IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, s/n: N s poškodeným displejom spolu so SIM kartou s ICCID: XXXXXXXXXXXXXXXXXX a SIM kartou „Lycamobile“ s ICCID: XXXXXXXXXXXXXXXXXXX.
Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 21.03.2023, sp. zn. 2 Pv 564/22/4403 podanej na Okresný súd Nitra dňa 24.03.2023, súd prejednal trestnú vec obžalovaného J. J. stíhaného pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.05.2023 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu vo
vyššie označenej obžalobe a zároveň uviedol, že svoje konanie úprimne ľutuje. Obžalovaný bol poučený podľa § 257 odsek 2 Trestného poriadku, že takéto vyhlásenie bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie spáchania skutkov a obžalovaný bol tiež poučený podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné, nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Keďže obžalovaný na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že žalovaný skutok zavinene spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal iba dokazovanie vo vzťahu k výrokom o treste a o ochrannom opatrení.
Z prečítaných listinných dôkazov postupom podľa § 269 Trestného poriadku súd zistil, že podľa odpisu z registra trestov Slovenskej republiky (čl. 513) obžalovaný na území Slovenskej republiky doposiaľ nebol súdne trestaný, rovnako podľa výpisu z CESDAP Slovenskej republiky (čl. 514) obžalovaný na území Slovenskej republiky nebol ani priestupkovo prejednávaný a postihovaný. Z výpisu Európskeho informačného systému registrov trestov (čl. 462 - 467) vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti štyrikrát súdne odsúdený na území Spolkovej republiky Nemecko a to za jazdu bez vodičského oprávnenia, alebo pri zadržaní vodičského oprávnenia dňa 10.08.2018, bola mu uložená pokuta (30x30 eur), za úmyselné spôsobenie ujmy na zdraví dňa 17.06.2019, bola mu uložená pokuta (90x30 eur),rozhodnutím dňa 22.03.2022 mu bol stanovený súhrnný trest- pokuta (105x30 eur) a za napomáhanie neoprávneného vstupu a pobytu pokutou (60x20 eur). Z odborného vyjadrenia (čl.131- 152) vyplynulo, že obžalovaný vydal mobilný telefón zo SIM kartami s ICCID: XXXXXXXXXXXXXXXXXX a SIM kartou „Lycamobile“ s ICCID: XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, tento mobilný telefón značky Samsung, model SM-G996B (Galaxy S21+5G), Z. 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, s/n: N s poškodeným displejom s príslušenstvom (2x SIM karta), bol odborným vyjadrením znalca Ing. Romana Gajdoša č.6/23 ocenený ku dňu 02.11.2022 sumou 464 eur vrátane DPH. Z hodnotenia obžalovaného z výkonu väzby (čl. 468-469) súd zistil, že väzbu vykonával v štandardnom režime so začiatkom od 02.11.2022 (UOS sp. zn. 4Tp/37/2022 právoplatné v spojení s U KS v NR sp. zn. 2Tpo/66/2022). Správanie a vystupovanie mal na požadovanej úrovni. Rešpektoval pokyny a príkazy príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, konflikty so spoluobvinenými neboli zaznamenané. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval. Zásady ústrojovej disciplíny, úpravy zovňajšku a hygieny dodržiaval. Pracovne zaradený nebol z dôvodu nedostatku pracovných možností vytvorených v ÚVV a ÚVTOS Nitra. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Svoj voľný čas využíva cvičením vo vychádzkovom dvorci a počúvaním rozhlasového vysielania. Menovaný je rozvedený, otec nezaopatreného dieťaťa. Vzťahy s vonkajším prostredím udržiava formou telefonovania a videonávštev so svojimi príbuznými.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd zobral do úvahy základné pravidlá pri ukladaní trestu. Ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represia), vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (rehabilitácia) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom ukladaný trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určuje závažnosť trestného činu, pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného prihliadol na okolnosť uvedenú pod písmenom l), ktorú aplikoval z dôvodu, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu žalovaného skutku a tento aj úprimne oľutoval. Priznanie uskutočnil prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a na hlavnom pojednávaní uviedol, že svoje konanie ľutuje, pričom takýto postoj k svojej trestnej činnosti prezentoval od počiatku trestného stíhania voči
jeho osobe, kedy vo svojich výpovediach (pred vyšetrovateľom, v konaní o väzbe) opakovane svoje protiprávne konanie oľutoval, dobrovoľne vydal vec dôležitú pre trestné konanie (mobilný telefón so SIM kartami) a podrobne uviedol jednak svoju motiváciu na protiprávne konanie, systém fungovania a zapojenia jeho osoby ako prepravcu, ktorý je v poslednej fáze prevádzačstva používaný na vysoko rizikovú úlohu, ale zároveň „málo lukratívnu prácu“ vodiča motorového vozidla prepravujúceho migrantov riadeného a inštruovaného cez mobilný telefón. Takýto postoj obžalovaného od počiatku trestného stíhania, pretrvávajúci aj na hlavnom pojednávaní napomohol nielen orgánom činným v trestnom konaní pri plynulom a urýchlenom objasňovaní stíhanej trestnej činnosti, ale aj súdu pri urýchlenom prejednaní väzobnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní a z týchto dôvodov súd obžalovanému priznal aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona pod písmenom n), že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Súd u obžalovaného nezistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, napriek tomu, že podľa Európskeho informačného systému registrov trestov bol obžalovaný v minulosti štyrikrát odsúdený v SRN, uložené tresty mali charakter pokuty resp. podľa Trestného zákonníka SRN išlo o peňažné tresty, ktoré možno uložiť za prečiny (až do výšky 365 násobku dennej sadzby), tieto tresty neboli spojené s obmedzením osobnej slobody, alebo s uložením podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, z čoho bolo možné usúdiť aj s ohľadom na uložený násobok dennej sadzby, že z hľadiska závažnosti išlo o menej závažné odsúdenia, ku ktorým navyše neboli zo strany OČTK zaistené žiadne ďalšie podrobnejšie informácie a správy, preto ich súd vo vzťahu k obžalovanému nehodnotil ako priťažujúcu okolnosť, rovnako ako osobitne nehodnotil ani verbalizované, ale nepreukázané tiesnivé osobné a rodinné pomery (sociálna a finančná situácia), ktoré by mohli byť pre obžalovaného okolnosťou poľahčujúcou. V dôsledku hore uvedených úvah súd stanovil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na účely ukladania trestu na (2:0), preto následne aplikoval na určenie a úpravu základnej trestnej sadzby určenej pre konkrétny trestný čin, kvalifikovaný podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona (vo výmere 7-10 rokov), ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a upravil do úvahy prichádzajúcu trestnú sadzbu znížením hornej hranice trestnej sadzby, na upravenú sadzbu vo výmere 7-9 rokov.
V danom prípade bol druh trestu jednoznačne určený ustanovením § 353 odsek 3 Trestného zákona, pretože vzhľadom na zákonom určenú základnú výmeru trestnej sadzby (7-10 rokov) nemohol súd ukladať, s ohľadom na ustanovenie § 34 odsek 6 Trestného zákona iný trest, než trest odňatia slobody v rozmedzí zákonom ustanovenej, prípadne podľa pravidiel na ukladanie trestov, upravenej trestnej sadzby. Súd však pri ukladaní trestu obžalovanému zvolil pri určení trestu miernejší prístup po aplikácii zmierňovacieho ustanovenia uvedeného v § 39 odsek 1 Trestného zákona (aj s poukazom na stanovisko NS SR Tpj 55/2016), vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu, berúc do úvahy najmä skutočnosť, že z hľadiska závažnosti je síce prevádzačstvo závažnou protispoločenskou činnosťou, ktorá býva realizovaná organizovanými zločineckými skupinami, v konkrétnom prípade mimo územia SR, ktoré skupiny majú nepochybne z tejto trestnej činnosti obrovské zisky (čo jasne vyplýva aj z výpovedí vo veci vypočutých svedkov), avšak na finálny prevoz migrantov, cez územie Európskej únie, „za zlomok zisku“ týchto organizovaných zločineckých skupín, využívajú organizátori prevádzačstva osoby zo znevýhodnených komunít, osoby ktoré majú sociálne, finančné, alebo existenčné problémy (obdobne ako osoba obžalovaného), čo tieto osoby páchateľov (vodičov) samozrejme nevyviňuje zo zodpovednosti za protiprávne konanie, lebo ich motívom je tiež finančný profit a zároveň majú vedomosť, že ide o protiprávne konanie, ale identifikuje postavenie takto zneužitých páchateľov (nastrčené osoby), pri ich nasadzovaní na „najnebezpečnejšiu a zároveň na najľahšie odhaliteľnú a postihnuteľnú časť“ prevádzačskej činnosti (pri zadržaní prepravného vozidla políciou), kedy organizátori prevádzačstva zostávajú so svojimi ziskami v anonymite, bez akéhokoľvek rizika (či už odhalenia, alebo finančnej straty), nakoľko aj vodič-páchateľ dostáva odmenu až v prípade úspešnej realizácie prevozu migrantov. Osoba vodiča- prevádzača (obžalovaného) bola v konkrétnom prípade usmerňovaná neznámou osobou len cez aplikácie v mobilnom telefóne a pohyb auta, prepravujúceho migrantov bol monitorovaný dohľadom sprievodného vozidla. Okrem toho obžalovaný nemohol ani reálne ovplyvniť koľko migrantov mu prevádzači umiestnia do pristaveného vozidla, počítal s piatimi osobami (tri a viac), čomu zodpovedala aj sľúbená odmena 5000 eur, čo síce neznamená, že by vedomé konanie obžalovaného takto nenaplnilo kvalifikačný moment „závažnejším spôsobom konania, na viacerých osobách“, svedčí to však o bezbrehej nenásytnosti a bezcharakternosti osôb organizujúcich prevoz migrantov tak voči vodičovi-páchateľovi, ktorý už nemohol zo svojej pozície beztrestne a bezpečne vycúvať, ako aj voči migrantom samotným, ktorí boli vystavení počas viachodinovej prepravy neľudským a ponižujúcim podmienkam, ktoré im aspoň v minimálnom rozsahu zmiernil práve obžalovaný poskytnutím tekutín (zakúpených zo zdrojov určených na pohonné hmoty). Z týchto dôvodov je preto potrebné aj v
rámci trestnej sadzby pri určovaní trestu odlišovať zapojenie a úlohu „vodiča“ prepravného vozidla (obžalovaného), ako posledného a závislého článku do organizácie nelegálnej migrácie, bez priameho dosahu na skutočný rozsah a závažnosť stíhaného protiprávneho konania. S poukazom na hore prezentované úvahy považoval súd dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby (7 rokov) pre obžalovaného za neprimerane prísnu, preto po aplikácii § 39 odsek 1, odsek 3, písmeno d) Trestného zákona ukladal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Súd na základe hore uvedeného vyhodnotil, že trest kratšieho trvania bude z hľadiska proporcionality ukladania trestov u obžalovaného dostatočný, pre dosiahnutie účelu trestu vyplývajúceho z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, zároveň so zabezpečením čo najmenšieho dopadu na rodinu páchateľa (§ 34 odsek 3 Trestného poriadku), súčasne bude primeraný na nápravu páchateľa (individuálna prevencia) a bude vysielať signál do spoločnosti na odradenie iných od páchania takejto trestnej činnosti (generálna prevencia), čím komplexne dôjde k zabezpečeniu ochrany spoločnosti pred páchaním stíhanej trestnej činnosti. Uložený trest tak vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Vo vzťahu k zaistenému mobilnému telefónu značky Samsung, model SM-G996B (Galaxy S21+5G), Z. 1: XXXXXXXXXXXXXXX, Z. 2: XXXXXXXXXXXXXXX, s/n: N s poškodeným displejom spolu so SIM kartou s ICCID: XXXXXXXXXXXXXXXXXX a SIM kartou „Lycamobile“ s ICCID: XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, keďže bolo bez pochybností preukázané, že táto vec vlastnícky patrí obžalovanému, odborným vyjadrením bola určená hodnota veci na sumu 464 eur vrátane DPH, teda nešlo o vec bezcennú a zároveň bolo preukázané, že táto vec bola použitá na spáchanie stíhaného trestného činu (na prijímanie súradníc, inštrukcií a pokynov) pri nelegálnom prevoze migrantov. Účelom trestu prepadnutia veci je zamedzenie páchaniu ďalšej trestnej činnosti tak, že sa páchateľovi odnímu nástroje, ktorými stíhanú trestnú činnosť páchal.
Pri trestnom čine prevádzačstva podľa § 355 Trestný zákona ukladá súdu povinnosť uložiť trest prepadnutia majetku, ak páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z výnosu z trestnej činnosti. V konkrétnom prípade súd trest prepadnutia majetku podľa § 58 odsek 2 Trestného zákona obžalovanému neuložil, keďže z predloženého vyšetrovacieho spisu nebolo zistené, že by obžalovaný nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu stíhanou trestnou činnosťou, alebo z výnosu z trestnej činnosti (negatívny majetkový profil obžalovaného).
Súd nemohol v štádiu hlavného pojednávania vyhovieť návrhu prokurátora na uloženia ochranného opatrenia - zhabania veci podľa § 83 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, nakoľko na takéto rozhodnutie by súd musel vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného konania vo väzobnej trestnej veci, keďže nebolo z predloženého vyšetrovacieho spisu dostatočne preukázané vlastnícke právo k motorovému vozidlu Fiat Ducato 2,3 JTD L2H3 110, T evidenčné číslo H t.č. evidované v Maďarsku na spoločnosť GULYAS CAR TRADE KFT, so sídlom H1068, Budapest, Kiraly utca 80, ktorej konateľ bol v prípravnom konaní nekontaktný, resp. nedosiahnuteľný, a je potrebné, aby bol ako zúčastnená osoba (osoba, ktorá môže byť rozhodnutím dotknutá - § 45 Trestného poriadku) riadne upovedomený v konaní o návrhu na zhabanie veci a mohol realizovať svoje zákonné procesné práva, preto si súd vyhradzuje rozhodovať o ochrannom opatrení na verejnom zasadnutí (§ 289 odsek 2 Trestného poriadku).
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.