Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_7C-68-2013.pdf
PDF · 76.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/68/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľky: D. S.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, Ž., proti odporcovi: S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/X, Ž., prechodne bytom G. XXX, o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu dňa 27.2.2013, doplneným 8.3.2013 domáhala určenia výživného od odporcu vo výške 3,- eur mesačne od 1.2.2013, lebo momentálne je úplne bez príjmu.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Na nariadené pojednávanie sa sa nedostavil odporca, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil z dôvodu vykonávania práce v zahraničí. Zároveň žiadal, aby súd konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä sobášnym listom, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 21P/374/2012-90 zo dňa 21.03.2013, potvrdením ÚPSVaR Žilina, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2013, ako i celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že predmetný návrh bola nútená podať hlavne z dôvodu, že dostáva preddavkovo sociálne dávky vo výške 42,83 eur a poberám náhradné výživné 108,- eur na dieťa. Manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2013. Už v čase rozvodového konania s odporcom nežili v spoločnej domácnosti a to od 01.09.2012. Navrhovatľka nemá žiadne informácie o odporcovi. Odporca tvrdí, že nikde nepracuje, pričom sa ospravedlnil, že je pracovne v zahraničí. Povedal jej, že nikdy nebude pracovať na trvalý pracovný pomer, aby nemusel platiť výživné na syna. Napriek tomu, že odporca sa zaviazal aj v rozvodovom konaní platiť výživné na maloletého syna, ktorý má 4 roky vo výške 150,- eur mesačne, tak tieto neplatí, za rok a pol jej zaplatil 120,- eur nebude. Navrhovateľka žije s maloletým synom u svojej matky, ktorá jej finančne vypomáha. Vypomáha jej ešte finančne aj brat.
Podľa oznámenia o uzavretí manželstva Mesta Žilina, matričného úradu účastníci uzatvorili manželstvo dňa 16.12.2006. Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 21P/374/2012-90 zo dňa 21.3.2013 mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené, pričom súd schválil rodičovskú dohodu medzi rodičmi, podľa ktorej bol mal. N., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť na neho výživné vo výške 150,- eur mesačne. Zároveň súd rozhodol o úprave styku otca s maloletým.
Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vyplýva, že navrhovateľka je od 25.11.2012 v evidencii uchádzačov o zamestnanie a evidencia trvá, ďalej že poberala dávky v hmotnej núdzi v mesiaci február 2013 vo výške 119,10 eur, v mesiaci marec a apríl 2013 vo výške po 153,79 eur.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi upravená v § 71 Zákona o rodine je rozvinutím všeobecnej zásady ustanovenej v čl. 4 Zákona o rodine o povinnosti členov rodiny vzájomne si pomáhať a úzko nadväzuje aj na základne práva a povinosti manželov upravené v § 18 Zákona o rodine, najmä na povinnosť vzájomnej pomoci. Jej základom je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne oboch manželov a to zásadne po celý čas právnej existencie manželstva, pričom platí, že výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§75 ods. 2 Zákona o rodine).
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania boli v čase podania žalobného návrhu manželmi, pričom ich manželstvo zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode, t.j. dňom 9.4.2013. Na základe zisteného skutkového stavu a po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností súd I. stupňa dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že odporca má taký príjem, z ktorého by jej mohol platiť manželské výživné. Vzhľadom k tomu, že predmetné konanie je konaním návrhovým, bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať skutočnosti, ktoré by odôvodňovali oprávnenosť jej žaloby. Navrhovateľka napriek poučeniu súdom nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov, ktorými by boli preukázané schopnosti odporcu prispievať na jej výživu. Z uvedených dôvodov súd preto žalobu zamietol, nakoľko nezistil dôvody potvrdzujúce opodstatnenosť jeho návrhu.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. Odporca ako úspešný účastník v konaní má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli. Vzhľadom k tomu, že odporca
si trovy konania neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline, v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).