Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/42/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., J. X. XXXX/XX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky M. X., bytom R., J. X. XXXX/XX a otca U. X., bytom X. XXX, o zníženie výživného, na odvolanie matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 26. septembra 2013, č.k. -66, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 02.02.2010 č.k. -24 tak, že otcovi znížil výživné na mal. X. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 37 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od 01.10.2013. Vo zvyšku súd prvého stupňa návrh zamietol. Rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 02.02.2010 č.k. -24 zostal v ostatných častiach nezmenený. V rozhodnutí uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca je podaný dôvodne, ale nie v celom rozsahu. Rozhodol tak z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec maloletej bol v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezamestnaný, jeho príjmom bola dávka v nezamestnanosti v sume 245 eur mesačne. V súčasnosti je nezamestnaný s príjmom 62,50 eur mesačne. Z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nemôže vykonávať fyzicky namáhavú prácu a nemôže dvíhať bremená. Jeho pomery sa teda oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti zhoršili. Na druhej strane pomery matky maloletej sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zlepšili, keď sa zvýšil jej príjem zo sumy 164,22 eur mesačne na sumu 757,87 eur mesačne. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletej nedošlo. Súd prvého stupňa pri rozhodnutí vychádzal z toho, že k zníženiu výživného môže dôjsť v takom prípade, ak dôjde k podstatnému zhoršeniu pomerov povinného alebo k podstatnému zlepšeniu pomerov oprávneného, respektíve druhého z rodičov, ktorý má voči oprávnenému vyživovaciu povinnosť. V posudzovanej veci došlo k podstatnému zhoršeniu pomerov otca a k zlepšeniu pomerov matky. Súd prvého stupňa prihliadal na nepriaznivý zdravotný stav otca, ktorý ho znevýhodňuje pri hľadaní si zamestnania. Nepriaznivé pomery na strane otca sú teda aj z objektívnych dôvodov. Súd prvého stupňa s prihliadnutím na tieto skutočnosti znížil otcovi výživné na maloletú zo sumy 50 eur mesačne na sumu 37 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2013. Súd prvého stupňa návrh otca vo zvyšku zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že súd musí v konaní prihliadať najmä na záujmy maloletého dieťaťa. Maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a rodičia majú povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že ak otec uprednostní platenie výživného pred svojimi ostatnými výdavkami, bude v jeho možnostiach platiť výživné v sume 37 eur mesačne. Súd prvého stupňa prihliadal aj na to, že otec býva u svojich rodičov, ktorým na bývanie neprispieva, a teda nemá žiadne náklady súvisiace s bývaním. Zo svojho príjmu (z dávky v hmotnej núdzi) bude schopný výživné v sume 37 eur mesačne platiť. Súd prvého stupňa prihliadal takisto na to, že otec maloletej je vyučený a je držiteľom vodičského oprávnenia, a je preto schopný napriek súčasným zdravotným problémom nájsť si a vykonávať zamestnanie, prípadne prácu, z ktorej bude mať príjem, z ktorého bude schopný výživné v upravenej výške platiť. Otec by mal zintenzívniť úsilie o hľadanie vhodného zamestnania, aby dosiahol také príjmy, z ktorých bude môcť plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo vyššej výške a z ktorých mu zároveň ostatne vyššia suma na uspokojovanie svojich potrieb. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa vyživovaciu povinnosť otca s účinnosťou od 01.10.2013 znížil na sumu 37 eur mesačne a vo zvyšku jeho návrh zamietol. Rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 02.02.2010 č.k. -24 zostáva v ostatných častiach nezmenený. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa je konaním, ktoré môže začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletej, ktorá v odvolaní namietala zníženie výživného z dôvodu, že ho považovala za bezdôvodné a taktiež na skutočnosť, že maloletá nastúpi na budúci rok do školy a očakáva zvýšenie výdavkov na jej osobu.

Písomným podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 26.11.2013, doložila výpis z futbalového zväzu o odohratých futbalových stretnutiach otca maloletej, s poukazom na to, že otec mal. nemá také závažné zdravotné problémy a prekážky, ako uvádza v rozhodnutí o znížení výživného.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý doporučil prehodnotiť skutočnosti, ktoré uvádza matka v odvolaní a na základe toho rozhodnúť.

Otec maloletej sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania ( ), ani na jeho doplnenie podľa ust. , Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletej X. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Partizánske, č.k. -24 zo dňa 02.02.2010, a to na sumu 50 eur mesačne. V čase citovaného rozhodnutia mala mal. X. 2 roky. Matka maloletej bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 eur. Otec maloletej bol nezamestnaný, jeho príjmom bola dávka v nezamestnanosti v sume 245 eur mesačne. Obidvaja mali len vyživovaciu povinnosť k maloletej T..

V súčasnosti je otec maloletej naďalej evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny R. ako uchádzač o zamestnanie. Poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur mesačne. Z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nemôže vykonávať fyzicky namáhavú prácu a nemôže dvíhať bremená. Matka maloletej je zamestnaná u zamestnávateľa A. Z. a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom v sume 757,87 eur. Maloletá X. má 5 rokov, navštevuje materskú škôlku a trpí chorobami dýchacích ciest, je atopička a alergička.

Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane všetkých účastníkov konania. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa potom správne dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je čiastočne dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal i odvolací súd za preukázané, že k zmene pomerov došlo na strane matky maloletej, ktorej sa od poslednej úpravy výživného zvýšil príjem zo sumy 164,22 eur mesačne na sumu 757,87 eur mesačne. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletej nedošlo. Na druhej strane k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného došlo na strane otca maloletej, ktorého pomery sa od poslednej úpravy výživného zhoršili, v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bol nezamestnaný, jeho príjmom bola dávka v nezamestnanosti v sume 245 eur mesačne, pričom v súčasnosti je naďalej nezamestnaný, avšak jeho príjmom je dávka v hmotnej núdzi 62,50 eur mesačne. Súd prvého stupňa v danom prípade správne prihliadal i na nepriaznivý zdravotný stav otca, ktorý ho znevýhodňuje pri hľadaní si zamestnania. Vzhľadom na vyššie uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu došlo na strane otca maloletej k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného na maloletú na sumu 37 eur. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď znížil výživné od 01.10.2013 a vo zvyšku návrh otca maloletej zamietol. V odôvodnení správne konštatoval, že ak otec uprednostní platenie výživného pred svojimi ostatnými výdavkami, bude v jeho možnostiach platiť výživné v sume 37 eur mesačne, správne prihliadal aj na to, že otec býva u svojich rodičov, ktorým na bývanie neprispieva, a teda nemá žiadne náklady súvisiace s bývaním.

Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. z doterajších 50 eur mesačne na sumu 37 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2013, za správne.

K námietke matky maloletej, uvádzanej v odvolaní, že maloletá nastúpi na budúci rok do školy a očakáva zvýšenie výdavkov na jej osobu, odvolací súd uvádza, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a preto súd nemôže v rozhodnutí vychádzať, resp. svoje rozhodnutie opierať o pomery, ktoré ešte len v budúcnosti môžu nastať, pričom matka maloletej môže podať návrh na zvýšenie výživného kedykoľvek, keď sa zmenia pomery na strane maloletej, prípadne otca maloletej.

Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Vo zvyšku, ako bolo vyššie uvedené, v náväznosti na odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a žiadnemu z účastníkov neboli priznané trovy odvolacieho konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .