Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-219-2013.pdf
PDF · 70.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/219/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Q. M., bytom K. XXX/XX, N., zast. JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátom so sídlom V.P.Tótha 1081/17, Zvolen, proti povinným: 1/ Ing. F. M., bytom F. XXXX/XX, N. a 2/ Ing. V. M., bytom K. XXX/XX, N., o vymoženie 2.690,17 Eur s príslušenstvom, na odvolanie povinného 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/2124/2012-49 zo dňa 09. apríla 2013, takto dňa 11.decembra 2013
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku II. o návrhu na zastavenie exekúcie v časti úroku z omeškania p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa námietky povinného v 1/ rade proti exekúcii zamietol, návrh povinných v 1/ a 2/ rade na zastavenie exekúcie v časti úroku z omeškania vo výške 17,60 % zo sumy 2.690,17 eura od 01.09.1999 až do zaplatenia a trov právneho zastúpenia zamietol a taktiež zamietol aj námietky povinného v 1/ rade proti predbežným trovám exekúcie. Svoje rozhodnutie o zamietnutí námietok povinného v 1/ rade proti exekúcii odôvodnil s poukazom na ust. § 50 ods. 1 Ex. por., ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka a skutočnosťou, že námietky povinného v 1/ rade boli neopodstatnené, pretože nenamietal žiadne okolnosti, ktoré by bránili oprávnenému vymáhať predmetný nárok. Súd prvého stupňa zistil, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnej exekútorke dňa 24.05.2012 domáhal proti povinným v 1/ a 2/ rade vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 2.690,17 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/108/2007-131 zo dňa 28.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/50/2009-164 zo dňa 16.04.2009 a rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 17C/127/2009-145 zo dňa 22.03.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/176/2010-164 zo dňa 23.02.2011. Na vykonanie exekúcie bola poverená súdna exekútorka JUDr. Andrea Cimermanová dňa 31.10.2010. Svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu povinných v 1/ a 2/ rade na zastavenie exekúcie v časti úroku z omeškania vo výške 17,60 % zo sumy 2.690,17 eura od 01.09.1999 až do zaplatenia a trov právneho zastúpenia odôvodnil podľa § 57 ods. 1 a 2 Ex. por. a skutočnosťou, že exekúcia sa od samého začiatku vedie dôvodne. Exekúcia sa vedie na základe spôsobilého exekučného titulu, v ktorom bol oprávnenému priznaný aj úrok z omeškania vo výške 17,60 % zo sumy 2.690,17 eura od 01.09.1999 až do zaplatenia, trovy prvostupňového konania vo výške 1.581,87 eura a trovy odvolacieho konania vo výške 61,26 eura. V exekučnom konaní nie je možné zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Účelom exekučného konania je vymoženie pohľadávky oprávneného postupom podľa Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o námietky povinného v 1/ rade proti predbežným trovám exekúcie, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 201 ods. 1,2 Ex. por. a vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že súdna exekútorka pri vyčíslení predbežných trov exekúcie postupovala správne, pričom poukázal, že ide o predbežné trovy exekúcie, ktorých výška ešte nie je určená presne. Skutočná výška exekučných trov bude známa až po ukončení exekučného konania a okrem iného závisí aj od dĺžky exekučného konania a zvoleného spôsobu vykonávania exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podali voči výroku II. včas odvolanie povinní 1/ a 2/, ktorí uviedli, že v marci 2012 im bolo doručené uznesenie o zastavení exekúcie voči povinnému (Z.). Keďže ich oprávnený, ktorý žije v susedstve, ani jeho advokát žiadnym spôsobom neoslovil, považovali vec za skončenú. Vymáhať úroky z omeškania preto považujú výslovne za špekuláciu zo strany oprávneného a jeho advokáta, nakoľko stačilo, aby ich bol oslovil osobne, keďže sa denne stretávajú, že si mieni uplatniť svoj nárok exekučnou cestou. Ďalej uviedli, že ako dedičia Z. M. po obdržaní upovedomenia o začatí exekúcie ihneď istinu uhradili. S výškou úrokov z omeškania vo výške 17,60 % zo sumy 2.690,17 eura od 01.09.1999 sa však nemôžu stotožniť a akceptovať ju. Navrhli, aby odvolací súd odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel.
Oprávnený sa k podanému odvolaniu vyjadril, že odvolanie povinných považuje za nekvalifikované, pretože z neho nie je zrejmé, v akom rozsahu sa napáda a v čom rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny. Uviedol, že na svojich tvrdeniach a písomných vyjadreniach zotrváva v celom rozsahu a odvolanie povinných považuje za účelové, ktorého cieľom je oddialiť uspokojenie jeho oprávnených nárokov v exekučnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecné správne.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti výroku II. potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Výroky I. a III. súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa námietky povinného 1/ proti exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie zamietol, neboli napadnuté, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.
Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa poverením č. 5307 099597 zo dňa 31.10.2012 poveril súdnu exekútorku JUDr. Andreu Cimermanovú vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 2.690,17 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,60 % ročne od 01.09.1999 do zaplatenia, trovy predchádzajúce konania 1.581,87 eura + 61,26 eura a trovy exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok č.k. 11C/108/2007-131 zo dňa 28.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/50/2009-164 zo dňa 16.04.2009, 17C/127/2009-145 zo dňa 22.03.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/176/2010-164 zo dňa 23.02.2011. Povinný 1/ a 2/ podal odvolanie voči výroku súdu prvého stupňa, ktorým návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie v časti úroku z omeškania vo výške 17,60 % zo sumy 2.690,17 eura od 01.09.1999 až do zaplatenia a trov právneho zastúpenia zamietol.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. por., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Ex. por., exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na prípadnú námietku povinného proti exekúcii, na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie, avšak môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže aj bez návrhu zastaviť. Povinný 1/ a 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj podanom odvolaní namietali výšku úrokov z omeškania, s ktorými sa nemôžu stotožniť a akceptovať ich. Treba však poukázať, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v stanovenej výške však bola uložená právoplatným a vykonateľným rozsudkom, ktorý je exekučným titulom. V zmysle vyššie uvedeného nemožno preskúmavať vecnú správnosť tohto exekučného titulu a exekúciu v tejto časti zastaviť. Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 Ex. por., ktoré upravuje dôvody zastavenia exekúcie a skutočnosť, že v predmetnej veci nebol naplnený žiadny z uvedených dôvodov na zastavenie exekúcie. Má tak za to, že odvolanie povinného 1/ a 2/ nie je dôvodné.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.