Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-266-2013.pdf
PDF · 75.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/266/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Košická obchodná, a.s., so sídlom Košice, Pražská č. 2, IČO: 36 211 591, zastúpený Ing. Miroslavom Raškom, bytom T. - O., N. č. XX/XXX J. L., proti odporkyni: W. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J., T. č. XXXX/Xd,o vydanie bezdôvodného obohatenia, v konaní o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/90/2010-106 zo dňa 9. júla 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni podľa § 451 ods. 1, 2 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.515,23 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.515,23 Eur od 9.7.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň bola týmto rozsudkom odporkyňa zaviazaná podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na náhradu trov konania v sume 884,32 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že okresný súd jej uložil povinnosť zaplatiť sumu 12.169,10 Eur titulom nájmu a sumu 1.346,13 Eur titulom úhrady správcovi Byty Čadca, s.r.o. Odvolateľka nesúhlasila s postupom súdu prvého stupňa, ktorý pri určení výšky nájomného vychádzal z ceny zistenej od realitných kancelárií; podľa jej názoru mal byť v konaní na objasnenie danej otázky ustanovený znalec. Pokiaľ ide o ustálenie ďalšej časti bezdôvodného obohatenia v sume 1.346,13 Eur (platby správcovi - Byty Čadca, s.r.o.), tu nepostupoval okresný súd správne. Odporkyňa totiž nebola so správcom v žiadnom vzťahu, poplatky uhrádzané navrhovateľom boli jeho povinnosťou, tieto neplatil za odporkyňu. Od počiatku tiež poukazovala na skutočnosť, že B. Y. vybral sumu 304.150,- Sk, ktoré boli zložené v notárskej úschove JUDr. Sálusovej, notárky v J. a táto suma nebola žiadnym spôsobom v rámci požadovanej úhrady zohľadnená. Odporkyňa tiež poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a na skutočnosť, že peniaze z notárskej úschovy vybral B. Y..
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že odporkyňa bola v konaní pred súdom prvého stupňa úplne nečinná, netvrdila žiadne rozhodujúce skutočnosti ani neoznačila žiadne dôkazy, čo v podstate neurobila ani v odvolacom konaní. Pokiaľ ide o platby správcovi bytu - Byty Čadca, s.r.o., týmito boli hradené služby, ktoré
odporkyňa protiprávne a na úkor navrhovateľa čerpala. Navrhovateľovi nebolo nič známe o tom, že odporkyňa zložila u notára v jeho prospech nejakú finančnú hotovosť.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vyjadriť sa k argumentom vyjadreným v podanom odvolaní.
Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné dôkazy o jeho existencii. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p.). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.
V posudzovanej veci uplatnil navrhovateľ proti odporkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neoprávneného užívania nehnuteľnosti. Návrh bol riadne doručený odporkyni, ktorá k nemu nezaujala žiadne stanovisko. Následné pojednávania boli niekoľkonásobne odročované z dôvodu existujúceho na strane odporkyne; pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej, sa uskutočnilo bez prítomnosti účastníčky, keďže táto svoju neprítomnosť nijako neospravedlnila. Bolo v súlade s právnou úpravou postupovať v konaní na súde prvého stupňa aj v situácii, keď bola odporkyňa nečinná (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Účastníčka neprodukovala v štádiu konania na okresnom súde žiadne tvrdenia, argumenty, či dôkazy, ktoré by vyvracali opodstatnenosť nároku uplatneného navrhovateľom.
Následne v odvolaní prezentované tvrdenia bol krajský súd nútený posúdiť ako nové skutočnosti, ktorých uplatnenie v odvolacom konaní nebolo prípustné (nejednalo sa ani o špecifické dôvody podľa § 205a ods. 1 O.s.p.). Odporkyni bolo riadne umožnené realizovať jej procesné oprávnenia, použiť všetky prostriedky na obranu voči navrhovateľovi; ak túto možnosť na okresnom súde nevyužila, musí znášať všetky dôsledky spojené s jej nečinnosťou.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil náhradu trov druhostupňového konania, tieto však v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia odvolacieho rozsudku nevyčíslil.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.