Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-32-2013.pdf
PDF · 98.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-8Cb/32/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Miriam PENJAKOVOU v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti odporcom v I. rade M. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. I. XXXX/XX/X, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Zuzanou Baloghovou, so sídlom Madačova 7, 034 01 Ružomberok, v II. rade GASTA, s. r. o., Likavka 247, 034 95 Likavka, IČO: 31 640 923, v konaní o zaplatenie 888,17,-Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca v II. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 888,17,-Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku na účet navrhovateľa vedený vo Z. J., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX. Súd voči odporcovi v I. rade návrh zamieta. Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 53,-Eur a ktoré mu je odporca v II. rade povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku na účet navrhovateľa vedený vo Z. J., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX. Odporcovi v I. rade sa priznáva náhrad trov konania vo výške 0,-Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 177,78,-Eur, ktoré mu je navrhovateľ povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05. 09. 2013 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi v I. a II. rade právo na zaplatenie sumy 888,17,-Eur s príslušenstvom, pričom po skutkovej stránke svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ mal s odporcom v II. rade. uzatvorenú zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny na odbernom mieste G. J. XXX, L., zo dňa 27. 08. 2009. Dňa 15. 12. 2011 toto odberné miesto prevzal do nájmu odporca v I. rade ako fyzická osoba, nakoľko jeho podnikateľská činnosť už v novembri 2011 bola ukončená. Odporca v I. rade prevzal predmetný objekt do nájmu za účelom prevádzkovania tohto objektu. Dňa 12. 09. 2012 navrhovateľ vykonal kontrolu odberného miesta a zistil poškodené - roztiahnuté ciachové plomby na kryte číselníka elektromera. Uvedené zistenia napĺňajú znaky neoprávneného odberu elektriny podľa § 46 ods. 1 písm. c) Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike ako odber elektriny meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 46 ods. 2 Zákona č. 251/2012 Z. z. je odberateľ elektriny povinný nahradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi škodu, ktorá takto vznikla vo výške 888,17,-Eur, a to faktúrou č. 3081601012 zo dňa 28. 06. 2013. Odporca dlžnú sumu doposiaľ dobrovoľne nezaplatil. V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 11. 12. 2013 v neprítomnosti odporcu v II. rade, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v zmysle zákonnej fikcie podľa § 48 ods. 2 OSP. Na pojednávaní konanom dňa 11. 12. 2013 poverená zamestnankyňa navrhovateľa uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiavajú podaného návrhu, a čo sa týka samotnej existencie neoprávneného
odberu, tento bol zistený dňa 15. 12. 2011, za účinnosti zákona č. 251/2012 Z. z. a spočíval v tom, že boli poškodené a roztiahnuté ciachové plomby na kryte číselníka elektromera, táto skutočnosť bola preukázaná jednak fotodokumentáciou neoprávneného odberu a taktiež rozhodnutím Štátnej skúšobne, ktorá po demontáži elektromera konštatovala, že elektromer nezaznamenáva správne spotrebu elektrickej energie. Táto skutočnosť bezpochyby preukazuje, že došlo k neoprávnenému odberu, čo bolo potvrdené aj Krajskou energetickou inšpekciou. Z uvedeného vyplýva, že existencia neoprávneného odberu bola bezpochyby preukázaná, v tomto prípade je problém sporu v pasívnej legitimácii v zmysle § 46 ods. 2 OSP, v čase zistenia neoprávneného odberu bola síce platná zmluva o dodávke a distribúcii elektriny uzatvorená s odporcom v II. rade, avšak navrhovateľ je toho názoru, že za odberateľa sa nepovažuje len zmluvný odberateľ, ale ten, kto elektrinu odoberal v skutočnosti, a to žalovaný v I. rade, ktorý mal z 15. 12. 2011 uzatvorenú nájomnú zmluvu s odporcom v II. rade, z ktorej vyplýva, že odporca v I. rade prevzal konkrétne odberné miesto do svojho nájmu, užíval toto odberné miesto a z toho vyplýva, že pre prevádzku odberného miesta bolo potrebné dodávať elektrickú energiu, keďže odberné miesto užíval odporca v I. rade, tak musel túto elektrickú energiu odporca v I. rade aj využívať a navrhovateľ ju musel dodávať. Navrhovateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41Cob/258/2011 zo dňa 27. 09. 2012, ktorý riešil práve otázku zodpovednosti za neoprávnený odber, avšak týka sa to dodávky plynu. Poverená zamestnankyňa navrhovateľa ďalej poukázala, že podľa jej názoru pasívne legitimovaný v tomto spore je odporca v I. rade a odporcu v II. rade žalovali len z opatrnosti a navrhli, aby v prípade úspechu súd odporcu v I. rade alebo odporcu v II. rade zaviazal na zaplatenie sumy 888,17,-Eur a zaplatenie trov konania spočívajúcich vo výške zaplateného súdneho poplatku. Právna zástupkyňa odporcu v I. rade na pojednávaní konanom dňa 11. 12. 2013 uviedla, že žaloba, ktorá bola podaná navrhovateľom voči odporcovi v I. rade, túto považujú za nedôvodnú, majú za to, že zodpovednou osobou je len odporca v II. rade. V tejto súvislosti poukazujú na uzavretú zmluvu, ktorú mal odporca v II. rade a nie odporca v I. rade s navrhovateľom a pridržiavajú sa písomného vyjadrenia, ktoré zaslali súdu dňa 02. 12. 2013, kde priložili aj výsledok o vykonaní a výsledku kontroly Štátnej energetickej inšpekcie Krajským inšpektorátom Žilina zo dňa 26. 04. 2013, kde práve pri kontrole kontrolovaného subjektu bolo zistené a uložené, aby navrhovateľ neprenášal zodpovednosť za neoprávnený odber elektriny zistený na základe zmluvného vzťahu s právnickou osobu na fyzické osoby bez právneho dôvodu a dokázania viny, čo v danom prípade navrhovateľ aj urobil. Právna zástupkyňa odporcu v I. rade ďalej poukázala, že odporca v rade I. mal pracovno - právny vzťah k odporcovi v II. rade, ktorú skutočnosť vôbec navrhovateľ nebral do úvahy a napriek zodpovednosti založenej na objektívnom princípe preniesol túto zodpovednosť na odporcu v I. rade. Okrem toho poukázala aj na samotné faktúry za neoprávnený odber, kde navrhovateľ fakturoval vzniknutý nedoplatok spoločnosti Gasta s. r. o., preto nie je zrejmé, prečo navrhovateľ žaluje odporcu v I. rade. Pokiaľ ide o výklad navrhovateľa, kto je odberateľom, majú za to, že je to v rozpore nie len s ustanoveniami zákona č. 251/2012, ale aj s ustálenou judikatúrou Slovenskej republiky a aj nálezu Ústavného súdu Českej republiky. Právna zástupkyňa odporcu v I. rade ďalej poukázala na to, že odporca v I. rade mal v nájme prevádzku a nie samotné odberné miesto, ani nevstúpil do právneho vzťahu s navrhovateľom. Odporca v rade I. uzavrel zmluvu s navrhovateľom až dňa 24. 01. 2013 o dodávke a distribúcii elektriny. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti právna zástupkyňa odporcu v I. rade navrhla, aby súd návrh voči odporcovi v I. rade zamietol a priznal odporcovi v I. rade trovy konania. Odporca v I. rade na pojednávaní uviedol, že súhlasí s vyjadrením jeho právnej zástupkyne a predmetný elektromer nemal v prenájme ani odberné miesto. Nijakým spôsobom do predmetného elektromera nezasahoval a mal záujem urobiť prepis elektromera z odporcu v II. rade na neho, avšak firma Gasta nemala záujem tento prepis urobiť, je to uvedené aj v pracovnej zmluve, kde bol zodpovedný len za uhrádzanie mesačných preddavkov na elektrinu vo výške 440,-Eur a následne mal zdokladovať doklad o úhrade majiteľovi. Na predmetnom odbernom mieste do smrti majiteľa boli pri dvoj až trojnásobných vyšších obratoch fakturované odporcovi v II. rade neustále preplatky za elektrinu, čo môže preukázať aj výpismi z bankového účtu z 28. 11. 2011, ktorý bol vo výške 1.306,52,-Eur a 04. 12. 2009 vo výške 1.548,80,-Eur. Okrem toho odporca v I. rade predložil súdu aj pracovnú zmluvu, ktorú uzavrel s odporcom v II. rade, a na základe ktorej bol odporca v I. rade povinný uhradiť mesačné zálohy za elektrickú energiu za firmu Gasta s. r. o. podľa zmluvy SSE Žilina do 15. dňa nasledujúceho mesiaca a dokladovať ju zamestnávateľovi. Odkedy mu vznikla nájomná zmluva, tak za tento rok mu prišiel pri trojnásobne nižších obratoch a inštalovaní kúrenia na pevné palivo nedoplatok vo výške 2.820,-Eur. Odporca v I. rade sa ďalej vyjadril, že on vykonával reštauračnú a ubytovaciu činnosť na základe pracovnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú s odporcom v II. rade dňa 01. 01. 2010 a vykonával ju na meno a účet firmy Gasta s. r. o. V danom penzióne bol zamestnaný od roku 1999. Okrem toho odporca v I. rade poukázal, že z výpisu
živnostenského registra vyplýva, že je len zodpovedným zástupcom prevádzkarne odporcu v II. rade, t. j. Likavka 247. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v súdnom spise, a to fotokópiou zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 27. 08. 2009, uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom v II. rade, cenníkom dodávky elektriny, zmluvou o prenájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi odporcom v II. rade a odporcom v I. rade zo dňa 15. 12. 2011, fotokópiou protokolu o zaistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. NO 302364 zo dňa 12. 09. 2012, ako aj fotodokumentáciou preukazujúcu neoprávnený odber, faktúrou za neoprávnený odber elektriny vystavenú navrhovateľom pre odporcu v II. rade zo dňa 28. 06. 2013, splatnou dňa 15. 07. 2013 na sumu 888,17,-Eur, spolu s prípisom navrhovateľa odporcovi v II. rade o zistení neoprávneného odberu zo dňa 28. 06. 2013, vyjadrením právnej zástupkyne odporcu v I. rade zo dňa 26. 11. 2013 a zo dňa 02. 12. 2013, oznámením o vykonaní a výsledku kontroly Štátnej energetickej inšpekcie, Krajského inšpektorátu v Žiline zo dňa 26. 04. 2013, výpisom z účtu Slovenskej sporiteľne, pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi odporcom v II. rade a odporcom v I. rade zo dňa 01. 01. 2010, výpisom zo živnostenského registra na odporcu v I. rade, pričom súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Dňa 27. 08. 2009 uzatvoril navrhovateľ, v právnom postavení dodávateľa s odporcom v II. rade v právnom postavení odberateľa zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa opakovane dodávať odporcovi v II. rade silovú elektrinu v režime prenesenej zodpovednosti za odchýlky, zabezpečiť odberateľovi, t. j. odporcovi v II. rade distribúciu elektriny na odbernom mieste č. 3209523 a odporca v II. rade sa zaviazal opakovane odoberať elektrinu a zaplatiť navrhovateľovi za dodávku elektriny cenu podľa tejto zmluvy. Navrhovateľ dňa 12. 09. 2012 vykonal kontrolu odberného miesta č. 3209523 a zistil, že boli roztiahnuté - poškodené ciachové plomby v počte troch kusov, dva kusy K16-97 a jeden kus K, o čom vyhotovil aj fotodokumentáciou. Na základe zistenia neoprávneného odberu navrhovateľ vyhotovil faktúru pre odporcu v II. rade č. 20132120061000332 zo dňa 28. 06. 2013, splatnou dňa 15. 07. 2013 na sumu 888,17,-Eur. Odporca v II. rade predmetnú faktúru do dnešného dňa ani len z časti neuhradil. Okrem toho súd zistil, že odporca v I. rade mal uzatvorenú pracovnú zmluvu s odporcom v II. rade, na základe ktorej mal odporca v I. rade nastúpiť do práce dňa 01. 01. 2010 a ako vedúci prevádzky bol povinný za odporcu v II. rade mesačne uhrádzať zálohu za elektrickú energiu podľa zmluvy so SSE Žilina do 15. dňa nasledujúceho mesiaca a úhradu záloh mal dokladovať zamestnávateľovi, t. j. odporcovi v II. rade. Z výpisu zo živnostenského registra mal súd za preukázané, že odporca v I. rade bol zodpovedným zástupcom odporcu v II. rade prevádzkarne v Likavke č. 247, 034 95 Likavka. Ďalej súd zistil, že dňa 15. 12. 2011 bola uzatvorená zmluva o prenájme nebytových priestorov medzi prenajímateľom, t. j. s odporcom v II. rade a nájomcom odporcom v I. rade, predmetom ktorého boli nájom reštauračných a ubytovacích zariadení Penzión Hubertus, Hollého 247 v Likavke.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 251/2012 o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. (2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Súd pri skúmaní dôvodnosti nároku v občiansko súdnom konaní v prvom rade sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie účastníkov konania, t. j. odporcu v I. a II. rade. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva či povinnosti, ktorá je predmetom konania. Existencia vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je podmienkou úspešného uplatnenia nároku v konaní. Aktívne legitimovaný je účastník konania, ak sa v konaní preukáže, že mu v konaní uplatnené právo patrí. Naproti tomu pasívne legitimovaným v konaní je účastník, ak je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, uloženia ktorej sa navrhovateľ v konaní voči nemu domáha. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia súd je toho názoru, že návrh navrhovateľa je dôvodný čo do základu i výšky len voči odporcovi v II. rade, ktorý je nositeľom pasívnej legitimácie, teda nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Súd mal za preukázané, že medzi odporcom v II. rade a navrhovateľom existoval právny vzťah založený na základe zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 27. 08. 2009, na základe ktorého navrhovateľ poskytoval v právnom postavení dodávateľa odporcovi v II. rade v právnom postavení odberateľa elektrickú energiu na odbernom mieste č. 3209523. Súd z listinných dôkazov mal za preukázané, že na vyššie uvedenom odbernom mieste v obci Likavka v mieste Likavka 247 bola dňa 10. 09. 2012 vykonaná kontrola, pričom pracovníci servisného strediska zistili poškodené ciachové plomby elektromera ET VT 6870161 so stavom číselníka VT 119322 a NT 659230. Pri poslednom odpočte dňa 09. 11. 2011 boli zistené stavy číselníka určeného meradla VT 116934 a NT 627127. Po nahlásení uvedenej skutočnosti a zistení hodnôt bolo jednoznačne preukázané, že na odbernom mieste bola elektrická energia odoberaná, avšak meradlo nezaznamenávalo jeho spotrebu, čím bol potvrdený neoprávnený odber elektrickej energie. Následne bol vyhotovený protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie dňa 12. 09. 2012. Navrhovateľ následne po týchto zisteniach vystavil faktúru za neoprávnený odber elektriny dňa 28. 06. 2013, splatnou dňa 15. 07. 2013 na sumu 888,17,-Eur, ktorú do dnešného dňa odporca v II. rade nezaplatil. Navrhovateľ sa oprávnene domáhal zaplatenia žalovanej sumy od odporcu v II. rade, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pokiaľ ide o odporcu v I. rade, súd je toho názoru, že odporca v I. rade nie je pasívne legitimovaný v tomto spore, nakoľko nie je osobou zodpovednou za neoprávnený odber elektriny na odbernom mieste č. 3209523, pretože nevznikol platný záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v I. rade. V danom prípade neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, ktorý sa domáha plnenia od odporcu v I. rade z dôvodu uzatvorenej zmluvy o prenájme nebytových priestorov, ktorá bola uzatvorená medzi odporcom v II. a I. rade dňa 15. 12. 2011, pretože predmetná zmluva nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k navrhovateľovi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vo vzťahu k odporcovi v I. rade návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd na margo veci dodáva, že v prípade, ak vzniknú prípadné nároky odporcu v II. rade v podobe náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia, môže si ich odporca v II. rade voči odporcovi v I. rade uplatniť v ďalších občiansko súdnych konaniach. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP a priznal navrhovateľovi, ktorý bol vo veci úspešný právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti odporcovi v II. rade, ktorý vo veci úspech nemal. Účelne vynaložené trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 53,-Eur, ktoré mu je odporca v II. rade povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku na účet navrhovateľa
vedený vo Z. banka J., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX. Okrem toho súd priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia aj odporcovi v I. rade s poukazom na § 142 ods. 1 OSP, ktorý bol vo veci úspešný voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účelne vynaložené trovy konania odporcu v I. rade pozostávajú z trov konania vo výške 0,-Eur, nakoľko si ich odporca v I. rade nevyčíslil a trov právneho zastúpenia vo výške 177,78,-Eur a boli vyčíslené nasledovne: právna zástupkyňa odporcu v I. rade si uplatnila odmenu za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26. 11. 2013, písomné podanie na súd dňa 02. 12. 2013 a účasť na pojednávaní dňa 11. 12. 2013), za jeden úkon právnej služby prislúcha právnej zástupkyni odporcu v I. rade odmena vo výške 51,45,-Eur, t. j. spolu za tri úkony právnej služby suma 154,35,-Eur. Ďalej si právna zástupkyňa odporcu v I. rade uplatnila aj náhradu hotových výdavkov podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 za prevzatie a prípravu zastúpenia, za písomné podanie na súd a za účasť na pojednávaní dňa 11. 12. 2013, každý úkon vo výške 7,81,-Eur, teda súd priznal 3 x 7,81,-Eur, teda spolu priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 23,43,-Eur. Celkom boli priznané trovy právneho zastúpenia odporcu v I. rade vo výške 177,78,-Eur, ktoré je povinný zaplatiť navrhovateľ na účet právnej zástupkyne odporcu v I. rade JUDr. Zuzany Baloghovej, vedený v E. K. a. s., pobočka Ružomberok, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu Krajskému súdu v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP), Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.