Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/454/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, pracoviskom v Levoči, dieťaťa rodičov Z.. K. E. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v Q. č. XX v F. a Bc. R. L. nar. X.XX.XXXX bývajúceho na X. ul.č. XX v F. v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 16.9.2013 č.k. -15 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že otec je predbežne oprávnený stýkať sa s maloletým Z. E. nar. XX.X.XXXX každú párnu sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 11.00 hod. s tým, že je povinný maloletého v určený čas prevziať aj odovzdať v mieste jeho bydliska.

Matka je oprávnená byť prítomná pri styku otca s maloletým Z..

Z r u š u j e uznesenie vo výrokoch o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, o povinnosti otca podať v lehote 30. dní od nariadenia predbežného opatrenia návrh vo veci samej, o vykonateľnosti predbežného opatrenia a trovách konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne upravil styk otca s maloletým Z. každý utorok a štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať. Otcovi uložil povinnosť dieťa matke vrátiť v určenom čase, v mieste svojho bydliska. Obidvom rodičom uložil povinnosť sa vzájomne informovať najneskôr dvadsať štyri hodín pred termínom najbližšieho styku, ak sa z vážnych dôvodov styk otca s dieťaťom nebude môcť uskutočniť. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, otcovi uložil povinnosť podať návrh vo veci samej do 30-tich dní od nariadenia predbežného opatrenia, vykonateľnosť napadnutého uznesenia učil dňom jeho nariadenia a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak na základe návrhu otca podaného 3.9.2013, ktorým žiadal predbežne upraviť svoj styk s maloletým dvakrát týždenne, raz počas pracovného týždňa maximálne na tri hodiny, raz počas víkendu maximálne na päť hodín bez prítomnosti matky dieťaťa, ak ona nerozhodne inak a on oznámi matke vždy päť dní pred skončením mesiaca, v ktoré dni sa môže s maloletým Z. stretávať. Žiadal tiež uložiť matke písomne v elektronickej podobe povinnosť informovať ho o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletého Z., najmä o jeho zdravotnom stave, hmotných a nehmotných potrebách, o nástupe do predškolských, školských a záujmových zariadení, o zmene pobytu, ak tento bude trvať dlhšie ako päť dní mimo adresy bydliska maloletého, o každom vycestovaní maloletého do zahraničia, aj v rámci EÚ, s povinnosťou oznámiť termín vycestovania a adresy kde sa bude dieťa zdržiavať. Z

návrhu zistil, že rodičia nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti a matka otcovi bráni stretávať sa s maloletým Z., čím mu prekáža v uplatňovaní jeho rodičovských práv, k Z. sa správa majetnícky a v neprimeranej miere obmedzila jeho styk s maloletým najviac na dve hodiny maximálne jeden až dvakrát do týždňa výlučne v jej prítomnosti na verejne prístupnom mieste, čomu sa on nedokáže prispôsobiť, pretože je príslušníkom policajného zboru a jeho pracovný čas je nerovnomerne rozložený. Matka na jeho návrhy styku v iných termínoch nereaguje, napriek tomu, že je na rodičovskej dovolenke a lepšie sa môže prispôsobiť jeho pracovnému času. Maloletý sa pre chovanie matky stretáva s ním minimálne, fakticky ho nepozná a napriek jeho záujmu o maloletého sa nemôže medzi nimi vytvoriť hlbší vzťah. Jeho styk s maloletým výlučne za prítomnosti matky mu znemožňuje vziať maloletého na spoločenské podujatia alebo do jeho rodiny, kde má maloletý súrodencov, ktorých iba minimálne pozná. On nená žiadnu právomoc vo výchovných veciach maloletého, pretože o ňom nemá žiadne informácie, nepozná ani jeho zdravotný stav a nevie kde sa maloletý nachádza. Matka tým, že si svojvoľne vyhradila všetky práva iba pre seba, zavinila, že všestranný vývoj maloletého nie je v dostatočnej miere zabezpečený. Na základe týchto skutkových okolností uvedených v návrhu otca, konajúci súd vydal predbežné opatrenie podľa §-u 102 .

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolania matka maloletého, v ktorom poprela tvrdenia otca, že by mu bránila stretávať sa s maloletým a v tejto súvislosti uviedla, že trvala iba na tom, aby sa kontakt otca s dieťaťom realizoval za jej prítomnosti, pretože s otcom dieťaťa nikdy neviedla spoločnú domácnosť a maloletý Z. nebol so svojím otcom nikdy sám. Vyjadrila názor, že za týchto okolností sa vzťah dieťaťa s otcom musí budovať postupne, pretože maloletý má iba sedemnásť mesiacov a s otcom sa stretol od narodenia iba jedenásťkrát, zhruba na pätnásť minút v jej domácnosti prípadne na verejne prístupnom mieste. Konštatovala, že maloletý sa otca bojí a v jeho prítomnosti sa dožaduje byť v jej náručí, kde sa cíti bezpečnejšie a na pokusy otca vziať ho do náručia reaguje plačom. Z uvedených dôvodov nateraz nemôže súhlasiť aby sa otec kontaktoval s dieťaťom bez jej prítomnosti a v tak širokom rozsahu ako to žiada otec, pretože takéto stretnutia by maloletého stresovali. Uviedla tiež, že maloletý Z. je batoľa, ktoré v rámci denného režimu spáva aj v dopoludňajších aj popoludňajších hodinách a preto upravený styk napadnutým uznesením nie je v jeho záujme. Zdôraznila, že od narodenia sa o maloletého výlučne ona osobne stará, preto iba ona rozumie jeho prejavom primeraným veku a potrebám na rozdiel od otca. Uviedla, že na posledných štyroch stretnutiach otca s maloletým boli prítomné aj jeho tri deti z manželstva, z ktorých najmladšie dieťa G. má tri roky a preto je nevyhnutné na ňu stále dozerať, preto pri takomto styku si otec nemôže budovať ním deklarovaný vzťah s Z.. Vyjadrila tiež obavy, že ak by styk otca s maloletým prebiehal bez jej prítomnosti v rodinnom dome otca, prípadne na inom mieste, maloletý by cudzie prostredie bez jej prítomnosti ťažko znášal a nevie si predstaviť, že by manželka otca pomáhala pri starostlivosti o maloletého, pretože sa o ňom vyjadruje ako o pankhartovi, ktorý sa nikdy nemal narodiť. V závere odvolania uviedla, že na vydanie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, pretože otcovi styk s dieťaťom vždy umožnila na jeho požiadanie prispôsobený režimu dieťaťa. Zdôraznila, že predbežne upravený styk nie je v záujme maloletého, pretože narušuje jeho denný režim a jeho realizácia by nepriaznivo ovplyvnila psychický a fyzický vývoj maloletého. Skonštatovala, že v súčasnosti je v záujme maloletého, aby sa jeho styk s otcom realizoval výlučne v jej prítomnosti, aby sa budoval postupne a nenásilne tak, aby sa Z. cítil bezpečne a nebol zbytočne vystavený nepohode a stresu, preto žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a návrh zamietnuť.

Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že prevažná väčšina jej tvrdení v odvolaní je klamstvo, najmä tvrdenie, že mu nikdy nebránila v kontakte s maloletým. Na dôkaz tohto tvrdenia poukázal na jednu z sms správ predložených súdu prvého stupňa na dôkaz toho, že mu umožnila vidieť maloletého jeden až dvakrát mesačne na dve hodiny a na jeho výhrady nereagovala. Poukázal na jej protichodné vyjadrenia ak mu na súdnych pojednávaniach vytýkala, že videl maloletého iba XY krát, a na druhej strane mu vyhradila iba dve stretnutia mesačne. Vyjadril názor, že v takomto minimálnom rozsahu nie je možné budovať vzťah medzi otcom a dieťaťom, takýto rozsah je absolútne nedostatočný a popierajúci rodičovské práva a práva dieťaťa dané platnými zákonmi SR. Poprel tvrdenia matky v odvolaní, že by sa ho Z. bál a pri stretnutiach, ak ho chce vziať do náručia plakal a v tejto súvislosti uviedol, že po úvodnej ostýchavosti primeranej jeho veku sa nechal ním viesť po parku za ruku, prípadne v jeho náručí. Konštatoval, že každé stretnutie trvalo cca jeden až jeden a pol hodiny a stotožnil sa s tvrdením matky iba v tej časti, že maloletý by mohol byť vystavený stresu a nepohode, ak by sa styk

realizoval bez prítomnosti matky. Uviedol, že na synovi mu záleží a preto vždy dal možnosť matke, aby ona určila čas a miesto stretnutia, čo vždy rešpektoval. Zdôraznil, že trvá na úprave styku v utorok, štvrtok a nedeľu, ale ak by matka prejavila empatiu, on nemá problém dohodnúť sa na akýchkoľvek časových kompromisoch. Upravený styk s maloletým je podľa jeho názoru nedostatočný, ale pretože nechce maloletého stresovať, jeho rozšírenie bude žiadať až v budúcnosti. S menším rozsahom nemôže súhlasiť vzhľadom na svoje povolanie a s tým súvisiacu zaneprázdnenosť, pretože, ak by bol jeho styk so synom upravený v menšom rozsahu, mohlo by sa stať, že by sa ich styk nerealizoval vôbec, prípadne iba jedenkrát v týždni, ak by mu to pracovné voľno umožnilo. Konštatoval, že jeho pracovná doba trvá sedem dní v týždni a služby má nepravidelné, dokonca sú ovplyvnené nepredvídateľnými okolnosťami, preto ani pri najväčšej snahe nedokáže zabezpečiť styk s maloletým v určený deň a hodinu. Zvýšený rozsah stretnutí s dieťaťom žiada upraviť súdnym rozhodnutím preto, aby za takejto situácie sa mohlo realizovať aspoň jedno v týždni.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky doporučil návrh na predbežné opatrenie zamietnuť a rozhodnúť v merite veci, pretože predbežná úprava styku otca sa maloletým nie je v súlade s režimom dieťaťa, ktoré je v útlom veku, má spánkový režim v dopoludňajších aj popoludňajších hodinách. Vyjadril názor, že styk otca s dieťaťom by mal byť prispôsobený predovšetkým potrebám a možnostiam maloletého dieťaťa. Zdôraznil, že maloletý je od narodenia vychovávaný iba matkou, s otcom bol v minimálnom kontakte, preto nie je v jeho záujme realizácia styku s otcom za neprítomnosti matky. Vyjadril tiež názor, že rozsiahla úprava styku otca s maloletým napadnutým predbežným opatrením nie je ani v záujme otca, čo nepochybne potvrdzuje skutočnosť, že sa opakovane po dohode s matkou na styk nedostavil. Konštatoval, že neboli splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, pretože styk sa realizuje na základe dohody rodičov.

Podľa , pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa prejednal vec podľa a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne opodstatnené.

Predbežné opatrenie nariadené, či už pred začatím konania vo veci samej podľa alebo po jeho začatí podľa je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( a nasl. ). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava ( a contrário, ), sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, že nariadením predbežného opatrenia

nezískava ani jeden z účastníkov silnejšie postavenie a tiež nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Odvolací súd vychádzajúc zo spisu a z vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že v tejto právnej veci bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť predbežnej úpravy daná záujmom maloletého dieťaťa na vytvorení (udržaní) prirodzenej väzby k otcovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti. Napriek tomu, že z preskúmavaného spisu nie je zrejmé, že by matka bránila otcovi stretávať sa s maloletým Z. a dôvodom pre vydanie predbežného opatrenia spravidla nie je ani nezhoda vôle rodičov o rozsahu styku, bola osvedčená danosť práva t.j. naliehavosť predbežnej úpravy styku otca s maloletým Z. so zreteľom na to, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa o styku dohodnúť a tiež preto, že eventuálne zlyhanie komunikácie (dohody medzi rodičmi) by mohlo zvýšiť riziko ich vzájomných konfliktov, ktoré sú v absolútnom rozpore so záujmom maloletého. Z písomných podaní oboch rodičov je zrejmé, že ich vzťahy sú problematické, odlišne hodnotenia tie isté situácie a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadení predbežného opatrenia. Práve preto, že ide iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať skutočnosťami tvrdenými otcom v návrhu a v jeho vyjadrení k odvolaniu matky a tiež v odvolaní matky, pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci sú v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre úpravu styku otca s dieťaťom. Pokiaľ ide o rozsah predbežnej úpravy styku otca s maloletým Z., odvolací súd dospel k presvedčeniu, že jeho šírka nezodpovedá charakteru dočasnosti a primeranosti inštitútu predbežného opatrenia ani osobitostiam rodinných vzťahov medzi účastníkmi konania a režimu maloletého, ktorý v tomto útlom veku potrebuje rozhodne minimálne poobedňajší spánok, stereotypy a oporu vzťahovej osoby, preto predbežne upravil styk otca s ním, raz za dva týždne v sobotu predpoludním za prítomnosti matky, na ktorú je fixovaný. Odvolací súd poznamenáva, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojím správaním najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácií styku bezkonfliktné prostredie nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletého, ktorý je ako už bolo vyššie uvedené v útlom veku, v ktorom citlivo vníma akékoľvek negatívne emócie. Na záver odvolací súd dodáva, že nariadením predbežného opatrenia ide iba o dočasnú ingerenciu súdu a predbežné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu a vyhodnotení vplyvu tejto dočasnej úpravy na psychický stav maloletého odlišné v každom smere od tejto dočasnej úpravy uvedenej vo výrokovej časti tohto uznesenia. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav a z neho vyvodené úvahy zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa K odvolacím námietkam otca týkajúcim sa jeho pracovného času odvolací súd dodáva, že otec si bude určite vedieť po tejto presnej predbežnej úprave styku s maloletým organizovať pracovný čas tak, aby sa s maloletým mohol stýkať raz za dva týždne na dve hodiny.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa , súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určitý čas.

Podľa aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Podľa , ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.

Z ust. § 76 ods.3 vyplýva, že ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení, týkajúcom sa konania, ktoré možno začať aj bez návrhu, vydá uznesenie o začatí konania vo veci samej. Pretože otec žiadal predbežným opatrením upraviť jeho styk s maloletým dieťaťom, ide o konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré súd podľa § 81 môže začať aj bez návrhu, preto uloženie povinnosti otcovi podať návrh na začatie konania v lehote 30-tich dní nie je v súlade so zákonom a nebol dôvod mu túto povinnosť ukladať. Rovnako súd nie je oprávnený nahrádzať alebo meniť zákonné ustanovenie výrokom svojho rozhodnutia o vykonateľnosti uznesenia, pretože z vyplýva, že uznesenie je vykonateľné doručením účastníkom konania. Konajúci súd tiež pochybil, ak v prevyšujúcej časti návrh zamietol, pretože z nepochybne vyplýva, že v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, pretože nie je viazaný návrhom vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, preto nie je potrebné aby v rozhodnutí bol vyčerpaný celý predmet konania, a v časti, v ktorej nebolo vyhovené návrhu bol návrh zamietnutý. Rovnako pochybil, ak rozhodol o trovách konania, pretože z ust. vyplýva, že o náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd až v súvislosti s meritórnym rozhodnutím a na toto rozhodnutie nadväzujúcim rozhodnutím (výrokom o náhrade trov konania vo veci samej). Z uvedených dôvodov odvolací súd výroky o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, o povinnosti otca podať v lehote 30-tich dní návrh na úpravu styku, o vykonateľnosti predbežného opatrenia a o trovách konania zrušil podľa , pretože dôvody pre takéto rozhodnutie neexistovali.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.