Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/51/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa H.. X. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. na Z. ul. č. XX zast. JUDr. Norbertom Takáčom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Baštovej ul.č. 9 proti odporcovi P. S.-S. nar. XX.XX.XXXX bývajúcom v S. na P. ul. č. X za účasti matky H. S.-S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. na P. ul. č. X v konaní o zníženie výživného a zvýšenie výživného takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí návrhu na zníženie výživného a trovách konania tak, že znižuje výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. navrhovateľa pre odporcu z 331,94 € (10.000,- Sk) na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od 1.4.2009 do budúcna, ktoré je navrhovateľ povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odporcovi.

Pripúšťa späťvzatie návrhu na zníženie výživného od 23.5.2008 do 31.3.2009, v tejto časti zrušuje rozsudok z 12.2.2013 sp. zn. a konanie zastavuje.

Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného a žiadnemu z účastníkov, ani štátu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa z 23.5.2008, ktorým sa domáhal zníženia výživného pre maloletého P. S. nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že je nezamestnaný a nemá žiaden príjem. Doplňujúcim návrhom z 31.3.2009 upresnil, že navrhuje znížiť výživné od 1.4.2009 do budúcna na 66,- € mesačne. Ďalším doplneným návrhom doručeným súdu 11.1.2010 žiadal, aby súd znížil výživné na 30% zo sumy životného minima podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine z dôvodu, že jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery mu neumožňujú platiť vyššie výživné a neumožňujú výživné ani v minimálnej výške, ktoré však si je vedomý, že je povinný platiť podľa uvedeného zákona. Z vykonaného dokazovania konajúci súd zistil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -18 z 16.12.1997, kedy manželstvo rodičov maloletého P. S. bolo rozvedené, na čas po rozvode bol maloletý zverený do výchove matke a otec bol zaviazaný platiť výživné 10.000,- Sk (331,94 €) mesačne. Vykonal dokazovanie a zistil, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, ktorý podnikal v oblasti predaja áut, mal autobazár v Medzeve a stavebnú firmu. V podnikaní sa mu prestalo dariť, v dôsledku čoho sa dostal do situácie absolútnej finančnej neschopnosti platiť určené výživné, nemal fakticky žiaden príjem. Hľadal si prácu, zúčastňoval sa konkurzov, prípadne si privyrábal na stavbe. Matka maloletého s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila, vyjadrila názor, že od poslednej úpravy pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa, ktorý v tom čase bol žiakom druhého ročníka Gymnázia na Opatovskej ul. v Košiciach v podstatnej zmene pomerov spočívajúcej vo zvýšení nákladov spojených so štúdiom, ako aj s ostatnými nevyhnutými výdavkami. Matka už pracovala ako samostatne zárobková činná osoba s priemerným mesačným zárobkom 995,82 €. Spolu s maloletým obývala 3-izbový byt, za ktorý mesačne uhrádzala 248,95 € mesačne. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby súd návrh otca o zníženie výživného zamietol a súčasne navrhla, aby súd zvýšil výživné otca pre maloletého P.. Maloletý P. v priebehu konania dovŕšil vek plnoletosti. K návrhu matky o zvýšenie výživného sa pripojil a súčasne sa pripojil k vyjadreniu matky, ktorým nesúhlasil s návrhom otca na zníženie výživného. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby súd zistil, že matka maloletého za rok 2007 mala základ dane 5.138,15 €. Ďalej zistil, že otec je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 12.11.2009 a získal nárok na dávku nezamestnanosti vo výške 50%-tného denného vymeriavacieho základu na obdobie šiestich mesiacov. Ďalej zistil z daňového priznania dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 daňového subjektu U. F. s.r.o., že v roku 2008 bola predmetná spoločnosť v strate. Na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol 2.2.2010 tak, že znížil výživné navrhovateľa v tom čase už plnoletého odporcu z 10.000,- Sk ( 331,96 €) na 55,- € mesačne od 1.4.2009 do budúcna. Návrh matky a odporcu na zvýšenie výživného zamietol.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie plnoletý Denis ako odporca, ako aj jeho matka proti výroku, ktorým súd prvého stupňa znížil výživné za obdobie od 1.4.2009 do budúcna s odôvodnením, že tvrdenia navrhovateľa o neschopnosti platiť výživné v stanovenej výške sú účelové a zavádzajúce s úmyslom znížiť výživné. Vyslovili presvedčenie, že navrhovateľ žije nákladným spôsobom života a v prípade ak by to tomu bolo tak, ako sa navrhovateľ snaží presvedčiť súd, že je nezamestnaný a bez akýchkoľvek finančných príjmov, nemohol by žiť spôsobom života akým žije.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa ust. preskúmal podľa napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania a dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne vykonaného dokazovania vo veci a preto jeho rozhodnutie je predčasné. Preto rozsudok v napadnutých výrokoch podľa a zrušil a podľa vec vrátil na ďalšie konanie.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh odporcu a matky o zvýšenie výživného, napadnutý nebol, preto tento výrok nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní podľa a nadobudol právoplatnosť. Súčasne odvolací súd vo svojom rozhodnutí uložil súdu prvého stupňa povinnosť vykonať ďalšie dôsledne dokazovanie a vo veci opätovne rozhodnúť.

Súd prvého stupňa po vrátení veci doplnil dokazovanie, zistil, že navrhovateľ bol spoločníkom v spoločnostiach Q. W. s.r.o. zrušenej 23.8.2011, O.. s.r.o. zrušenej 2.12.2010, D. F. spol. s.r.o. zrušená 22.10.2009, A. spol. s.r.o. vymazaná X.X.XXXX, S. s.r.o. zrušená 5.11.2008. Zistil, že naďalej je aktívna spoločnosť U. F. s.r.o., P., s.r.o., Z. W.. s.r..o.. Za účelom zistenia príjmov navrhovateľa nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a kontroling. Znalkyni uložil zistiť skutočné príjmy a výdavky z podnikateľskej činnosti navrhovateľa v rokoch 2008 až ku dňu vypracovania znaleckého posudku s tým, že znalkyňa mala špecifikovať všetky vynaložené výdavky na dosiahnutie zabezpečenia a udržania chodu podnikateľskej činnosti, výdavky vrátane dane a poplatkov sociálneho zabezpečenia a následne vyčísliť čistý príjem navrhovateľa za obdobie od roku 2008 až do vypracovania znaleckého posudku. Súčasne uložil znalkyni posúdiť, resp. vyčísliť reálnu hodnotu obchodného podielu navrhovateľa spoločnosti U. F. s.r.o. S., posúdiť, či zisk spoločnosti uvedenej firmy bol ovplyvnený krízou, preveriť podnikateľské aktivity U. F. s.r.o., vyčísliť reálnu hodnotu obchodného podielu navrhovateľa spoločnosti P. s.r.o. S., posúdiť, či zisk spoločnosti P. s.r.o. bol ovplyvnený v rozhodnom období krízou a preveriť ďalšie podnikateľské aktivity uvedenej spoločnosti. Súdna znalkyňa vypracovala znalecký posudok a konštatovala, že jej neboli predložené podstatné doklady nevyhnutné pre vypracovanie znaleckého posudku na základe usmernenia súdu. Preto nemohla na otázky súdu kvalifikovane zodpovedať. Podľa účtovnej uzávierky firmy U. F. s.r.o. založenej v spise, spoločnosť vykazovala k 31.12.2008 zápornú hodnotu vlastného imania, z čoho je zrejmé, že výška záväzkov bola vyššia ako hodnota majetku. Súčasne konštatovala, že účtovná hodnota obchodného podielu spoločnosti U. F. s.r.o. k 31.12.2008 bola podľa účtovnej uzávierky predloženej na daňový úrad a uloženej v spise nulová. Uvedená spoločnosť vykázala stratu, ktorej správnosť nebolo možné potvrdiť pre nedoručenie požadovaných dokladov. Nevedela preto posúdiť, či zisk uvedenej spoločnosti P. s.r.o. bol ovplyvnený krízou v rozhodnom období, nakoľko nedostala žiadne z požadovaných dokumentov, preto všetky otázky súdu nemohla zodpovedať. Konajúci súd zistil, že navrhovateľ bol vedený v evidencii sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného v období od 11.4.1993 do 1.6.1993 ako zamestnanec, od 1.5.2004 do 28.2.2005 spoločnosti Q. W. s.r.o. od 1.3.2005 do 18.10.2005 spoločnosti U. s.r.o. O. a od 18.10.2007 do 31.3.2009 spoločnosti U. F. s.r.o. S.. Z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ Košice, Krajský dopravný inšpektorát vyplynulo, že navrhovateľ nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Z oznámenia daňového úradu mal za preukázané, že navrhovateľ X. S. a aj spoločnosti, ktorých je spoločníkom a konateľom a to U. F. s.r.o. S. a P. S. ako správca dane neboli podané žiadne daňové priznania k dani z príjmov fyzických osôb, ani daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2010 a 2011. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Košice z 27.9.2010 vyplynulo, že navrhovateľ nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko do celkovej doby poistenia nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, t.j. ku dňu 12.11.2009 a v posledných rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 11.9.2009 do 10.9.2012 nepreukázal dobu poistenia v nezamestnanosti, čím nesplnil podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti. Na základe takto vykonaného dokazovania konajúci súd dospel k záveru, že nie sú dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a návrh navrhovateľa o zníženie výživného zamietol. Vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov odôvodnených potrieb odporcu, prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností a dospel k presvedčeniu, že takto stanovené výživné je primerané a navrhovateľ ním môže prispievať na výživu odporcu aj naďalej. Konštatoval, že výživné 331,94 € je primerané vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich, zásad primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam navrhovateľa a zohľadňuje aj odôvodnené potreby odporcu. Poukázal na ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiska na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Neprihliadol preto na faktickú zmenu pomerov navrhovateľa a vyslovil názor, že jeho schopnosti a možnosti je nevyhnutné posudzovať tak, ako keby k zmenám jeho zárobkových možnostiam a schopnostiam nedošlo. O trovách konania rozhodol podľa ust. , kedy účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže v danom prípade bol úspešný odporca, avšak žiadne trovy mu nevznikli, súd mu náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to proti výroku, ktorým návrh na zníženie výživného zamietol a proti výroku, ktorým súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru, že nemôže prihliadať k zmene pomerov na strane navrhovateľa a rozhodol sa posudzovať stav navrhovateľa tak, ako keby nedošlo k zmene k jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam. Konštatoval, že takéto závery z vykonaného dokazovania nemohli vyplynúť ani nevyplynuli, ale naopak, vykonané dôkazy jednoznačne preukazujú zmeny pomerov na strane navrhovateľa tak závažného charakteru, že odôvodňujú zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi na hranicu zákonného minima v zmysle ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto vyslovil názor, že u prvostupňového súdu došlo k pochybeniu zistení skutkového stavu veci spočívajúceho v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú vadné, nakoľko z vykonaných dôkazov takéto zistenia nevyplynuli. Uviedol, že v priebehu konania na súde prvého stupňa predložil všetky doklady, ktoré mal k dispozícii na preukázanie jeho aktuálnej finančnej situácie. Išlo predovšetkým o rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 16.11.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.11.2009, ďalej rozhodnutie sociálnej poisťovne o nepriznaní nároku dávok v nezamestnanosti, z ktorého bezvýhradne vyplýva závažná zmena jeho pomerov a skutočnosť, že od roku 2008 nemá reálne žiaden príjem a poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €. Súčasne uviedol, že nemal možnosť znalkyni predložiť požadované doklady, nakoľko v čase, kedy mal predmetné doklady predložiť, už nebol spoločníkom ani konateľom uvedených firiem. Preto skutočnosť, že nebolo možné vypracovať znalecký posudok, nemôže viesť súd prvého stupňa automaticky k záveru, že tvrdenia navrhovateľa o zmenách jeho majetkových pomerov a neexistencii jeho príjmu sú nepravdivé a zavádzajúce. Vyslovil presvedčenie, že ani argumentácia prvostupňového súdu princípom potencionality, ktorý bol pri rozhodovaní uprednostnený pred princípom fakticity, v jeho prípade neobstojí, nakoľko zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by sa navrhovateľ bol vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, alebo že by na seba bral neprimerané majetkové riziká. Zdôraznil, že sa viacnásobne a žiaľ neúspešne pokúšal zamestnať sa, o čom svedčia mnohé záznamy na úrade práce a sociálnych vecí. V súvislosti so získaním zamestnania poukázal aj na svoj vek a súčasnú situáciu na Slovensku a s tým spojené obmedzené, takmer nemožné získať si primerané, resp. akékoľvek zamestnanie. V závere svojho odvolania poukázal aj na skutočnosť, že v súčasnej dobe prebieha exekúcia, ktorú iniciovala matka odporcu na omeškané výživné a na základe čoho prišiel o vodičské oprávnenie, čo predstavuje u neho ďalšiu prekážku k získaniu zamestnania. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch zmenil a znížil výživné navrhovateľa pre odporcu z 331,94 € na 26,65 € mesačne od 1.4.2009 do budúcna. Súčasne žiadal, aby odporca nahradil navrhovateľovi trovy prvostupňového konania a odvolacieho konania v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Matka ako vedľajšia účastníčka konania sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a podľa ust. nariadil pojednávanie, na ktoré účastníkov konania riadne predvolal. Matka ako vedľajšia účastníčka konania a odporca sa na pojednávanie nedostavili, žiadali o ospravedlnenie z dôvodu pobytu v zahraničí. O odročenie pojednávania nežiadali. Preto súd podľa konal v neprítomnosti týchto účastníkov. Vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou navrhovateľa a zistil nasledovaný skutkový stav. Z prípisu Okresného úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 2.12.2013 vyplynulo, že navrhovateľ H.. X. S. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.9.2012 a evidencia trvá. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že skutočná a reálna situácia u navrhovateľa je taká, že je dlhodobo nezamestnaný a evidovaný na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 €. Zdôraznil, že navrhovateľ si hľadá zamestnanie, avšak súčasný stav trhu práce v SR je taký aký je a navyše je obmedzený svojím vekom ako aj skutočnosťou, že na základe podania trestného oznámenia a neplnení si vyživovacej povinnosti mu bol odobratý vodičský preukaz. Z toho dôvodu má obmedzené možnosti získať zamestnanie. Súčasne predniesol konečný petit návrhu tak, že žiada znížiť výživné od 1.4.2009 do budúcna na sumu 30% životného minima a návrh v časti od podania návrhu do 1.4.2009 zobral späť. Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že v roku 2008 sa dostal do takej finančnej situácie, že už nebol schopný platiť pôvodné určené výživné a to predovšetkým z dôvodu, že finančné prostriedky zle investoval do firmy T.., kde chcel podnikať s drevom na píle, za finančnej pomoci svojho brata. Predtým však ako mohol odkúpiť pílu, musel vyrovnať dlžoby tejto firmy, resp. majiteľa, na ktoré si požičal v korunách 550.000,- Sk na vyplatenie záväzkov, ktoré predmetná firma mala, čo bolo podmienkou odkúpenia píly. Následne však došlo k podvodu a už fakticky nezadlžená píla bola prevedená na iného majiteľa. Súčasne s prevodom vlastníctva k píle si vzal úver v banke. Tieto peniaze dlží banke dodnes a v súčasnej dobe sa vedie súdne konanie ohľadom uvedeného podvodu, ktoré je vedené na Rozhodcovskom súde v Bratislave. V dôsledku týchto finančných strát, stratil aj svoje bývanie. Určitý čas býval u svojej sestry v byte, avšak aj na tento byt bolo určené záložné právo a preto aj o tento byt sestra prišla. Uviedol, že v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá je zamestnaná a s jej maloletým dieťaťom. Príležitostne si privýraba brigádnicky, absolvoval kurz podvojného účtovníctva a predpokladá, že na základe tejto skutočnosti bude mať väčšie možnosti získania zamestnania. Jeho priateľka zarába priemerne 800,- € až 900,-€ mesačne.

Podľa súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zmenou pomerov v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzajú predchádzajúce rozhodnutia o výživnom. Preto v konaní o zníženie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom, s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. §-u 62 ods. 1,2,4,5 a ust. §-u 75 ods.1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova a hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce aj reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektivnými vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Odvolací súd dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa a to že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov navrhovateľa opodstatňujúcej zníženie rozsahu výživného. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a doplneného dokazovania odvolacím súdom na pojednávaní dospel k presvedčeniu, že na strane navrhovateľa nastala z objektívnych príčin taká závažná zmena pomerov týkajúca sa jeho majetkových a finančných pomerov, ktorá mu ďalej neumožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť naposledy určenú vo výške 10.000,- Sk ( 331,94 € ). Z predložených listinných dôkazov mal za nepochybné, že otec v dôsledku strát v podnikaní, enormného úverového zaťaženia a finančných záväzkov sa dostal do situácie keď reálne nie je schopný si vyživovaciu povinnosť naďalej plniť a nie je schopný ďalej podnikať. Preto sa zaevidoval na úrade práce 12.11.2009 a podnikanie ukončil. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s úvahou súdu prvého stupňa, že stanovené výživné posledným rozhodnutím súdu je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam navrhovateľa a zohľadňuje aj odôvodnené potreby odporcu a nemohol súhlasiť ani so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade je nutné vychádzať z princípu potencionality, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a to aj v prípade, keď povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takúto činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne aj možnosť poskytovania výživného. Aj keby sa odvolací súd priklonil k takému názoru súdu prvého stupňa a v zmysle uvedených zákonných ustanovení Zákona o rodine, by mohol s týmto názorom súhlasiť, reálna situácia navrhovateľa je napriek všetkým týmto zásadám taká, ktorá neumožňuje navrhovateľovi si naďalej plniť vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške a preto zamietnutie návrhu v danom prípade by mohlo viesť len k ďalšiemu zhoršovaniu jeho životnej situácie, základného existenčného zabezpečenia a v konečnom dôsledku k trestnému stíhaniu, ktoré by nebolo riešením pre navrhovateľa ani pre odporcu. Preto odvolací súd napriek presvedčeniu, že nárast odôvodnených výdavkov odporcu je nepochybne taký, ktorý by si vyžadoval zachovanie doteraz určeného výživného v danom prípade zohľadnil situáciu navrhovateľa a okolnosti, na základe ktorých sa do tejto situácie dostal a ktoré neboli zapríčinené len jeho vlastným nezodpovedným konaním ale aj objektívnymi okolnosťami spočívajúcimi v podvode, resp. trestnom čine zo strany iných osôb. Zohľadnil túto situáciu a znížil výživné podľa ust. § 62 ods. 3, kedy každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Dospel k presvedčeniu, že v danom prípade je takto znížené výživné dôvodné, dôsledne zohľadňujúce všetky zákonné ustanovenia platné pri rozhodovaní o zvýšení, resp. znížení výživného. Preto zmenil napadnutý rozsudok podľa tak, že znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi a to od 1.4.2009 do budúcna, ktorého zaviazal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odporcovi. Súčasne pripustil späťvzatie návrhu na zníženie výživného od 23.5.2008 do 31.3.2009. podľa ust. , , kedy navrhovateľ môže vziať za konania návrh na jeho začatie späť, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Odvolací súd konanie v tejto časti zastavil s tým, že súhlas odporcu vyplýval z obsahu spisu a v tejto časti zrušil rozsudok z 12.2.2013 sp.zn. . O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ust. , kedy ak sú dôvody osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne priznať náhradu trov konania. V danom prípade napriek úspechu navrhovateľa, odvolací súd náhradu trov navrhovateľovi nepriznal s prihliadnutím na charakter konania, t.j. výživné pre plnoleté, nezaopatrené, študujúce dieťa, a tiež s prihliadnutím na pomery navrhovateľa a odporcu, ktoré vyhodnotil ako dôvody osobitného zreteľa.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.