Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-348-2013.pdf
PDF · 93.05 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/348/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska č. 4, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9- C1, Bratislava, proti odporkyni: Y. J., Q.. XX.X.XXXX, Q. U. Š., Q. XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou pre konanie G. E., zamestnankyňou Okresného súdu Galanta, o zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 50,70 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 34,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby mu odporkyňa zaplatila sumu 50,50 Eur a nahradila trovy konania vo výške 104,38 Eur, a to z dôvodu, že odporkyňa sa na výzvu revízora dňa 14.11.2011 na linke MHD č. XX nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto navrhovateľovi v zmysle čl. 6 prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok, aby mu odporkyňa zaplatila cestovné 0,50 Eur a úhradu 50,- Eur. Odporkyňa dlžnú sumu vo výške 50,50 Eur navrhovateľovi dodnes neuhradila a nereagovala ani na písomnú upomienku, pokus o zmier - výzva na zaplatenie, zaslanú odporkyni doporučene zo strany právneho zástupcu navrhovateľa dňa 21.12.2011.
V priebehu konania bolo zistené, že odporkyňa sa nezdržiava na adrese svojho trvalého pobytu, a jej pobyt sa súdu nepodarilo zistiť ani následne vykonaním šetrením, preto jej súd v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku pre toto konanie v osobe zamestnankyne tunajšieho súdu.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Dňa 22.11.2013 bolo na úradnej tabuli súdu oznámené, že dňa 11.12.2013 o 12.15 hod. v pojednávacej miestnosti P3 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 14.11.2011, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
Dňa 14.11.2011 bola v čase o 11,12 hod. na linke č. XX, č. voza XXXX/X v Bratislave v úseku zastávok Kooperativa - Krížna vykonaná príslušným kontrolným orgánom navrhovateľa kontrola tarifných a prepravných podmienok, pri ktorej bolo zistené, že odporkyňa sa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala platným cestovným lístkom, nakoľko cestovala bez cestovného lístka. Odporkyňa odmietla zaplatiť požadovanú sumu 50,70 Eur za porušenie prepravných podmienok a tarify MHD. O tomto bolo spísané hlásenie. Následne bola bezúspešnou upomienkou zo dňa 19.12.2011 opätovne vyzvaná na úhradu uvedenej sumy.
Podľa ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 9 písm. b) z.č. 168/1996 Z.z., platného a účinného v rozhodnej dobe, dopravca je prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly (ďalej len "revízor"), alebo organizáciou prepravy (ďalej len "dispečer") oprávnený dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.
Podľa § 11 ods. 1 písm d) z.č. 168/1996 Z.z., platného a účinného v rozhodnej dobe, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa § 14 ods. 2 z.č. 168/1996 Z.z., platného a účinného v rozhodnej dobe, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods.2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Obč. zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Obč. zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
V danom prípade, keďže odporkyňa bola pristihnutá bez platného cestovného lístka, bola v zmysle ust. § 9 a ust. § 14 zákona č.168/1996 Z.z. o cestnej doprave, povinná zaplatiť cestovné ako i sankciu - úhradu za porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške stonásobku cestovného. Zaplatením cestovného by vznikla medzi navrhovateľom a odporkyňou prepravná zmluva. Keďže však odporkyňa odmietla cestovné a vyššie uvedenú sankciu uhradiť, medzi navrhovateľom a odporkyňou nedošlo k uzatvoreniu prepravnej zmluvy a navrhovateľovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa, ktoré odporkyňa na úkor navrhovateľa týmto spôsobom plnením bez právneho dôvodu získala.
Z týchto dôvodov, ako i v zmysle vyššie citovaných ustanovení, je odporkyňa povinná bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi vydať, a to v peniazoch, vo výške cestovného 0,70 Eur. Okrem toho je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi v zmysle z.č. 168/1996 Z.z. sankciu za porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške 50,00 Eur.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. bol do Občianskeho súdneho poriadku zaradený novelou účinnou od 15.10.2008 a zaradenie tohto ustanovenia rešpektuje Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a predkladateľ zaradením tohto ustanovenia sledoval pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom takýchto súdnych konaní má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Ako vyplýva z dôvodovej správy, spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.
Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a jeho ods. 29 trovy konania by mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné.
Zo znenia uvedeného ustanovenia Nariadenia ako aj dôvodovej správy k § 150 ods. 2 O.s.p. jasne zákonodarca definoval pojem primeranosti a nie slovkom niekoľkonásobne, ktoré sa v kontexte dôvodovej správy používa len príkladmo a preto aj pri posudzovaní priznávania trov konania je nutné vychádzať zo zásady primeranosti resp. úmernosti. Za primerané považoval súd náhradu trov konania do
výšky neprekračujúcej samotnú výšku pohľadávky, pričom bolo potrebné tiež zohľadniť, že tak dôvodová správa ako aj Nariadenie citované vyššie nerozčleňuje trovy konania na súdny poplatok, režijný paušál, trovy právneho zastúpenia a podobne, a je potrebné sa stotožniť s výkladom, že primeranosť predstavuje všetky trovy konania súvisiace s účelným vymáhaním práva t.j. aj súdny poplatok aj všetky trovy právneho zastúpenia, ak si už organizácia v drobných sporoch právne zastúpenie zvolí.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľovi ako účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech vzniklo právo na plnú náhradu trov konania potrebných na uplatnenie svojho nároku voči odporcovi. Trovy navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci v celkovej výške 87,88 Eur (prevzatia zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier, písomné podanie na súd), kde odplata za jeden úkon právnej pomoci v zmysle príslušnej vyhlášky o odmenách advokátov za poskytovanie právnej pomoci je v tomto spore vo výške 16,60 Eur + DPH, režijný paušál za úkon á 7,81 Eur + DPH. Vzhľadom k výške uplatnenej pohľadávky, ktorú vyčíslené trovy prevyšovali viac ako 2- násobne, však súd v zmysle citovaného ust. § 150 ods. 2 O.s.p. znížil výšku náhrady trov tak, že navrhovateľovi priznal trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky. Takýto výklad je aj v súlade s ods. 7 Nariadenia a zodpovedá zásade jednoduchosti, rýchlosti a proporcionality. Takýto výklad považoval súd za vyvážený tak v prospech navrhovateľa, ako aj v prospech odporcu a v súlade so zámerom zákonodarcu. Súd upravil výšku trov tak, aby neprevyšovali uplatnenú istinu, pričom zohľadnil i skutočnosť, že v prípade navrhovateľa ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka náročnosť úkonov, náhrada ktorých je uplatňovaná v rámci trov konania. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 50,50 Eur do 3 dní právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.:
ad a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ad b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
ad c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
ad d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
ad e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
ad f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
ad g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
ad h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
ad i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.